Pondelok, 23. máj 2022
Meniny má Želmíra | zajtra Ela

Týždeň očami primátora

Historicky nakopené chyby neodstránime čarovným prútikom Na konferencii Územná samospráva na Slovensku v procese európskej integrácie, ktorá sa za účasti početnej skupiny zástupcov Výboru pre regióny pri EU konala v závere uplynulého týždňa v Bratislave prezident skupiny Lord Hanningfield povedal vety, ktoré ma mimoriadne zaujali.

"Pri akejkoľvek reforme, ale aj pri rozhodovaní o vstupe do akéhokoľvek zoskupenia je potrebné dbať o to, aby si občania vytvorili reálne predstavy o dôsledkoch. Ak na to nedohliadnete, po realizácii príde rozčarovanie a pocit, že ich niekto oklamal, alebo dobehol." Pri počúvaní týchto viet sa mi vybavil nekonečný rad očakávaní od zmien, ktoré v našej vlasti nastali po roku 1989, potom po roku 1998. Vydesili ma i možné očakávania od dôsledkov napríklad vstupu do EÚ, prijatia do NATO, ale aj domácej reformy verejnej správy. Neprimerané očakávania totiž zákonite prinášajú sklamania a na nich nadväzujúcu apatiu, nedôveru ba až nenávisť voči všetkému novému, ale hlavne voči tým, s ktorými sa zmeny vo verejnej mienke spájajú. Asi by potom pre zabránenie rozdelenia spoločnosti bolo najjednoduchšie nič nerobiť a tak uchovať relatívnu spokojnosť.
Možno to s víziami, či očakávaniami ani nie je také zlé. Horšie je to s reálnou predstavou o čase, kedy sa môžu naplniť. Všetci sme vedeli v akom ekonomickom i morálnom stave nechali krajinu po viac ako 40 ročnom panovaní komunisti. Bolo reálne, že sa tento stav zvráti za pár mesiacov, či rokov aj pri super kvalifikovanom vedení krajiny? Istotne nie. To len mnohí chvíľku žili v ilúzii, že zmena režimu je šibnutím čarovného prútika. Chvíľka pominula a je tu rozčarovanie. Navyše krajina nebola vedená kvalifikovane, pretože na to nebol nikto pripravený. Učili sme sa a, bohužiaľ, ešte teraz sa učíme na vlastných chybách. Smolou je, že chyby, ktoré robíme podstatná časť občanov nepokladá za prirodzený dôsledok nepripravenosti viesť si vlastnú krajinu. Že stále chceme dostať od politikov, od ľudí, ktorých sme si sami nanominovali do vedenia štátu to, čím jednoducho nedisponujú, alebo dokonca to, čo by nám v konečnom dôsledku škodilo. Niekedy to vyzerá tak, že chceme od priemerných športovcov, ktorých sme nominovali do reprezentácie preto, že lepší jednoducho neboli, aby robili svetové rekordy. Nebudú ich robiť! Uvedomme si to!

Netrýznime sami seba !
Američan, niekoľko rokov žijúci na Slovensku, mi pri jednom neformálnom rozhovore povedal, že my, Slováci sa navonok javíme ako ľudia s masochistickými sklonmi. Trýznime sami seba, bičujeme sa spŕškami negatív, nie sme schopní pozrieť sa na dianie v krajine so štipkou optimizmu. " U nás v Amerike, aj keby polovica národa padla za obeť prírodnej katastrofe, aj keby hladovala a nemala strechu nad hlavou, v spravodajskej relácii televízie, v rádiu či novinách bude aspoň jedna pozitívna informácia, čosi, čo ľudí povzbudí, dá im pocit, že sa oplatí žiť. U vás, keď pozerám televíziu, mám dojem, že tu nikto nežije normálne. Že tu nie sú slušné a šťastné rodiny, dobrí lekári, dobré firmy, špičkoví odborníci. Že tu vládne len zvrátenosť a násilie. Ale ja tu žijem a viem, že to nie je pravda. Prečo to robíte?" Nevedel som mu odpovedať. A určite nie som sám, kto na položenú otázku nebude mať náležitú odpoveď. Jeho poznatok je ale, žiaľ, pravdivý. V našej vlasti sa "podarilo" navodiť atmosféru bezvýchodiskovosti, strachu a márnosti. Vsugerovať ľuďom nesplniteľné očakávania a profitovať na spochybňovaní všetkého, čo sa robí často s dobrým úmyslom. Pri takejto úrovni zodpovednosti za osud tejto krajiny budeme márne čakať na lepšie časy.
Vrátim sa ešte k myšlienke Lorda Hanningfilda v súvislosti s tým, čo registrujeme v ostatných dňoch ako dominantné na Slovensku. Myslím na pomery vo vládnej koalícii, na dianie okolo rekonštrukcie vlády, reformy verejnej správy a počinov odborárskych predákov, či predstaviteľov rôznych stavovských organizácií. Všetko spomenuté i nespomenuté sa akosi radikalizuje. Istotne nie samovoľne, istotne nie preto, že sa pri inteligentných prístupoch a ochote komunikovať nedajú nájsť východiská. (Nie zázraky, ale východiská.) Určite však v dôsledku tlaku, ktorý verejnosť vytvára na rôzne štruktúry preto, že očakávania presiahli reálne možností. Znova si je ale potrebné uvedomiť, čo môžu vynútené zmeny reálne priniesť. Znova je potrebné brať na zreteľ očakávania a dôsledky. Čo konkrétne si predstavujeme ako prínos toľko pertraktovanej rekonštrukcie vlády? To, že ďalší nepripravený politik bude môcť raz povedať, že bol ministrom, alebo členom vlády? Alebo to, že ktosi pošibe zázračným prútikom a zrazu bude dosť práce, dosť peňazí na platy učiteľov, na naplnenie požiadaviek lekárnikov, či na riešenie toho, čo ako problém za sebou zanechali predchádzajúce vlády? Nebývam pesimistom, ale mám obavy, že opäť sa ktosi usiluje navodiť ilúziu o rýchlych riešeniach toho, čo sa tu historicky nakopilo. Ilúziu o tom, že nový minister rozmnoží štátnu pokladňu, alebo na úkor čohosi nie menej dôležitého vyrieši ten môj problém. Bojím sa nových sklamaní z ľudí, ktorí pri všetkej snahe nebudú mať šancu dosiahnuť radikálnu zmenu a tým sa dostanú do nemilosti všetkých. A takto odpíšeme ďalších, možno úprimných, možno mravných a schopných, možno presvedčených a serióznych z verejného života. Kto nám potom bude slúžiť? Či si myslíme, že studnica keď už nie geniálnych, tak aspoň priemerných politikov je nevyčerpateľná? Alebo sa potom uspokojíme s tým, čo sa zvýši?

Krok od finále
Témy celospoločenské súvisia veľmi úzko aj s tými našimi, prešovskými. Máme rozpracované projekty, ktoré nie zajtra, ale v dohľadnej budúcnosti prinesú úžitok občanom nášho mesta i širšieho okolia. Myslím konkrétne na vybudovanie priemyselného parku, od ktorého očakávame nové pracovné príležitosti. Myslím na vybudovanie nových fakúlt na Prešovskej univerzite. Myslím na Nemocnicu J.A. Reimana, na Nábrežnú komunikáciu, na spojnicu sídliska Sekčov s centrom mesta, ale aj na rozvoj možností využívať voľný čas v prostredí odpovedajúcom súčasnosti. Toto všetko sa deje v súčinnosti s konkrétnymi ministrami vlády SR. Dnes sme v mnohých spomenutých témach blízko finále. Stálo to nie málo námahy dostať vládnych predstaviteľov do obrazu o potrebách i úrovni pripravenosti. Desím sa predstavy, že by sme museli už absolvované krížové cesty absolvovať znova s novými tvárami. A nie len to. Desím sa predstavy o čase, ktorý bude potrebný na to, aby sme nových ministrov presvedčili o tom, že problémy Prešova sú tak akútne, že neznesú odklad. I preto som zástancom stability a pokojného riešenia všetkého, čo nás kvári.

Inzercia
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
Kancelárske priestory

Prenajmeme kancelárske priestory na Plzenskej ulici č. 2 v Prešove. Výhodný nájom a internet v cene.

0905324336 | | cena: dohodou
Reality: Dám do prenájmu
Reality: Dám do prenájmu
kancelárske priestory v Prešove UNICENTRUM

Prenajmem kancelárske priestory v širšom centre Prešova na Kúpeľnej ulici č. 6. Výhodou je parkovanie zdarma. V budove je optický internet. Bližšie informácie:http://www.kancelariepresov.sk/

0905841632 |
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK