Piatok, 29. marec 2024
Meniny má Miroslav | zajtra Vieroslava

Sadnúť za stôl skôr

Nebýva zvykom, že by sa spory medzi mestami, alebo obcami na Slovensku riešili na stránkach novín, v rozhlase, alebo televízii. Ak sa tak stane, každý vie, že ide o prvý krok k nevraživosti nie len medzi dotknutými predstaviteľmi a medzi občanmi takýchto obcí a miest, ale aj medzi sympatizantmi a priaznivcami, medzi ľuďmi, ktorí majú v komunitách príbuzných, priateľov, alebo ktorých s nimi spája určitý životný zážitok.

Preto sa ak nie všetci, tak určite drvivá väčšina komunálnych politikov vyhýba vyvolávaniu žabomyších vojen, podnecovaniu vášní a takým krokom, ktoré znamenajú skomplikovanie riešení prípadných sporov. A verte, nikde to nefunguje tak, že by sa nenašiel dôvod, nikde to neide bez istých výhrad ku konaniu blízkych, alebo vzdialených susedov. Zodpovednosť však velí povzniesť sa nad všetko, sadnúť za stôl skôr, ako sa rozpútajú vášne, nájsť východiská, ktoré všetkým negatívnym dôsledkom predídu.

Často sa ma ľudia po skončení zasadnutí Klubu primátorov krajských miest SR, dnes známeho pod názvom K 8, pýtajú, ako vychádzam s tým, alebo oným. Ako môžeme dospieť k jednotným stanoviskám k rôznym vážnym problémom dotýkajúcim sa zvlášť samosprávy na Slovensku, keď v klube sú zastúpení dokonca aj vysokí funkcionári politických strán, ktoré si nevedia prísť na meno. Niekoľkoročná skúsenosť ukazuje, že aj to sa dá. Je potrebné len zachovať určité pravidlá slušnosti, trochu kultúry a prezieravosti a, samozrejme, mať veľa trpezlivosti a ochoty hľadať riešenia, či dohodnúť sa. Nie, ani naše rokovania nie sú prechádzkou po rozkvitnutom sade. I my sa vieme pohádať a vykričať na seba. Nikdy však nie pred verejnosťou a médiami. Pred ľudí predstúpime vtedy, keď sú robota i hádky za nami, keď sme si veci vysvetlili, vyargumentovali, keď sme našli spoločné stanoviská. A čo je hádam najdôležitejšie, dohodnuté nespochybňujeme ani s odstupom času. Určite by sa nedalo použiť toto pravidlo, ak by deň- dva pred stretnutím niektorý z nás povedal na kameru, že ak to nebude tak, ako si to on predstavuje, buchne dverami.

Keď chýba rozmer zodpovednosti

To, čomu sa v komunálnej politike vyhýbame ako čert krížu, je takmer pravidlom v takzvanej veľkej politike. Idúc na koaličné rokovanie sa predseda strany verejne vyhráža svojim partnerom. Priznám sa, že neviem, kde sa na Slovensku vzala takáto "kultúra". Jej dôsledky však znášame všetci. Spomenuté praktiky nás dovedú ešte k väčšej rozdrobenosti, ešte viac spolarizujeme spoločnosť a zabránime tomu, aby sme tu žili v pokoji a porozumení medzi civilizovanými prosperujúcimi krajinami.

Z úst práve tejto kategórie, bojím sa napísať politikov, čoraz častejšie počuť, že reforma verejnej správy už nebude naštartovaná v tomto volebnom období. Nedá mi nepodozrievať ich práve zo strachu, že by sa do vedení vyšších územných celkov mohli dostať práve ľudia schopní iných vzťahov, navyknutí na inú úroveň zodpovednosti a práce pre blaho spoločnosti. A znova, cez média tlmočia vyhrážky: "Ak to nebude 8, 12, 4, alebo čo ja viem koľko VÚC, potom radšej nech nie je nič." I toto je prístup. Ako však takýto politik zdôvodní svojim deťom, že sú občanmi treťotriednej európskej krajiny s celým radom obmedzení a s nedôstojným postavením vzhľadom na danosti, ktoré nám zanechali predkovia? Ako sa pozrie do očí spoluobčanom, voličom, či členom vlastnej strany, keď prídu na to, že "vďaka" takýmto "zásadovým" postojom sme pripravili našu vlasť o miliardy korún, či eúr, že sme nemohli postaviť cesty, čističky odpadových vôd, skládky odpadu, či spaľovne za prostriedky z Európskej únie? Že nedostaneme na cezhraničnú spoluprácu, na rozvoj kultúry a turizmu.

Do nie práve príjemnej atmosféry v našej vlasti na sklonku minulého týždňa vstúpila hlava štátu svojím pohľadom na stav spoločnosti. Nebudem prejav prezidenta ani hodnotiť, ani komentovať. Nechcem najvyššiemu predstaviteľovi SR upierať právo na názor. Ale názor, ktorý sa vyjadruje na verejnosti musí mať rozmer zodpovednosti. Hlavne za dôsledky, ktoré vyvolá. Pripadalo mi to tak, ako keby riaditeľ nemocnice, v ktorej sa liečim namiesto zodpovedného hľadania liečebnej metódy, namiesto povzbudenia, na ktoré som vo svojich útrapách priam odkázaný, predomnou osočoval lekárov i celý zdravotnícky personál a dával mi jasne najavo, že pri nich nemám šancu. A on, ako najvyšší reprezentant inštitúcie, do ktorej som vložil svoj život a svoje zdravie, nemá s tým nič spoločného.

Projekt zaujal, viditeľný pokrok

Uplynulý týždeň mal aj rozmer ponúkajúci čosi viac ako problémy a skepsu. Na Ministerstve hospodárstva SR sme spolu s námestníkom košického primátora predstavili ministrovi Ľubomírovi Harachovi projekt priemyselných parkov Košice-Prešov. Som presvedčený o tom, že projekt zaujal. Počas dvojhodinového rokovania sme si vyjasnili celý rad vecí potrebných k úspešnému zavŕšeniu diela. Bude potrebné ešte zhodnotiť účelnosť spoločného postupu s Košicami vzhľadom na platnú legislatívu. Toto sú však len technické otázky, ktoré po porade s primátorom Košíc Zdenkom Trebuľom určite hravo prekonáme. Potom už bude záležať len od tempa, aké nasadíme a aké budeme schopní zvládnuť. Verím, že v krátkom čase vláda SR prijme uznesenie, ktoré zadefinuje konkrétnu participáciu štátu na realizácii diela, ktoré bude mať miliardovú hodnotu a prinesie také podmienky pre investorov, ktoré im umožnia vytvoriť v meste niekoľko tisíc pracovných miest.

V piatok sa uskutočnil kontrolný deň na stavbe Nábrežnej komunikácie. Na rozdiel od tých, ktoré sa končili tvrdou kritikou investora i dodávateľa, tentokrát sa dá konštatovať, že stavba pokračuje podľa prijatého harmonogramu a je predpoklad istého predstihu pred pôvodným plánovaným termínom. To znamená skorú úľavu hlavne v lokalite ulice 17. novembra. Každý, kto nechodí po meste so zavretými očami si mohol všimnúť slušné nasadenie ľudí i mechanizmov a výrazný pokrok, registrovaný už na prvé videnie. Verím, že aj posledný majetkovoprávny problém vyriešime k spokojnosti dotknutého občana i investora.

Na záver čosi z kultúry. Spevácky zbor Cantemus oslávil 25. výročie svojej existencie dvoma slávnostnými koncertmi. A verte, bolo čo vidieť, ale hlavne počuť. V prípade tohto súboru, jeho zakladateľov, dirigentiek, spolupracovníkov a rodičov speváčok a spevákov nejde len o interpretačné umenie. Ide o výchovu k hodnotám, ktoré sa získavajú cez hudbu a kolektív. Poďakujme všetkým zainteresovaným za záslužnú prácu, za výchovu mnohých generácií, i za to, že v Prešove je postarané o kvalitný zborový spev aj do budúcnosti. A poprajme speváckemu zboru do ďalšej 25-ky veľa nápadov, radosti a elánu.

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK