Štvrtok, 28. marec 2024
Meniny má Soňa | zajtra Miroslav

Pedagóga do celej spoločnosti

Pre mnohé deti i rodičov, verím radostne, pre časť z nich s rozčarovaním, skončil v uplynulom týždni školský rok 2000/2001. Ranné autobusové a trolejbusové spoje budú o čosi prázdnejšie a tichšie, na uliciach nebudeme stretávať početné skupiny rozjarených a rozšantených detí, učitelia si na chvíľku vydýchnu, rodičom pribudnú starostí, čo s deťmi v čase, keď sú v zamestnaní a starí rodičia možno vďačne, možno s pocitom, že prinášajú obete, prevezmú na čas zodpovednosť za vnúčence. Na dva mesiace sa skrátka zmení rytmus života rodín s ratolesťami, aby po prázdninách mohol naštartovať ten obvyklý, pracovný.

Toto je možno faktografia obdobia, do ktorého sme vstúpili. Je to však aj obdobie vhodné na mnoho počinov, ku ktorým sa v rozbehnutom rytme školského roka ťažko dostávame.

V prvom rade je tu dobrá šanca v pokoji prehodnotiť uplynulé obdobie. Uvedomiť si, čo dalo a kto sa o to zaslúžil. Rodičia, pri výbornom, ale aj pri nie "super" vysvedčení, môžu uznať, že deti robili, čo bolo v ich silách. A ak tomu nebolo tak, majú šancu odhaliť, kde chybili, prečo nedokázali vyvolať u svojich potomkov dostatok chcelosti, ambície, či pracovitosti. Deti, ktoré svojich rodičov potešili istotne budú chcieť v nastolenom trende pokračovať. Tie, ktoré sklamali majú príležitosť hľadať cestu k náprave. Všetky deti majú k dispozícii čas na uvedomenie si, že bez rodičov by nič neišlo tak, ako išlo. A tak je tu pre rodičov i deti príležitosť i dôvod na vzájomné prejavenie vďaky, na oteplenie rodinných vzťahov, na vytvorenie pravej rodinnej atmosféry.

Osobitne je treba hovoriť o deťoch bez rodinného zázemia. O deťoch, pre ktoré je rodinou detský domov, vychovávateľky, učiteľky, či obslužný personál. Pre tieto deti je prázdninový čas časom, kedy majú viac dôvodov na uvedomenie si svojho postavenia. O to väčšiu zodpovednosť preto majú tí, ktorí sa im počas prázdnin venujú. Je na nich, aby v sebe našli dostatok láskavosti, dostatok trpezlivosti a ochoty chápať to, čo ich zverenci prežívajú.

Slovné zápasy skončili

Prázdniny sú aj pre učiteľov, vychovávateľov, kňazov a katechétov obdobím so zmeneným rytmom života. V myšlienkach sa určite budú vracať k prežitému, určite budú mať počas celých prázdnin pred očami deti, ktorým venovali uplynulý školský rok. Popri oddychu a naberaní síl do poprázdninového času istotne zabudnú na všetko zlé, na nezbedy, konflikty a spory s rodičmi i žiakmi, na nepríjemné stránky života pedagóga. Tak, aby plní síl prevzali v septembri nové úlohy s novým elánom a nadšením. Všetci, žiaci, študenti, rodičia, občania mesta i celá spoločnosť máme šancu na uvedomenie si dôležitosti pedagóga v spoločnosti. Máme dôvod prejaviť úctu a vďaku všetkým, ktorí vzdelávajú a formujú naše deti, deti, ktoré prevezmú osud našej vlasti do svojich rúk po nás. Ďakujem všetkým za prácu v školách i mimo nich, za vedomosti i lásku, za všetko pozitívne, čo sa podarilo preniesť do hláv i sŕdc detí mesta Prešov a želám pedagógom, deťom i rodičom pokojné a príjemné prázdniny. Využime všetci ponúknutý čas na skvalitnenie vzťahov v rodinách, na vylepšenie atmosféry v spoločnosti!

Kto chce niečo urobiť, hľadá spôsob, ako to urobiť. Kto naopak niečo urobiť nechce, hľadá dôvody, prečo sa to urobiť nemá alebo nedá. Takto nejako by sa dal charakterizovať vývoj situácie na Slovensku súvisiaci s často diskutovanou reformou verejnej správy. Kým doteraz išlo o slovné zápasy na verejnosti, v najbližších dňoch už pôjde do tuhého. V NR SR začne rokovanie a následne hlasovanie o zákonoch, ktoré podmieňujú vznik vyšších územných celkov a decentralizáciu verejnej správy. Z reakcií tak poslancov, ako aj predstaviteľov niektorých, aj koaličných politických strán, je jasné, že reformu nechcú. Vyhovuje im stav riadenia spoločnosti z centra. Možno preto, že takto sa dá lepšie uplatniť moc, možno preto, že túžia po návrate starých časov. Vytvorením dvoch úrovní samosprávy a presunom dôležitých kompetencií na orgány samosprávy by sa návrat k národným výborom podstatne sťažil. Navyše by sa znížila dôležitosť tak vlády, ako aj Národnej rady SR. To pochopiteľne nevonia politikom zvyknutým na centralistický spôsob riadenia spoločnosti.

Chýba vôľa dosiahnuť cieľ

Keď sa nenájde pri odmietaní akéhokoľvek rozhodnutia dostatok odvahy na jasné vyjadrenie "NIE!", obyčajne sa hovorí o nepripravenosti, nedostatočnej transparentnosti, o rýchlosti, či dostatku času, o koncepciách a čo ja viem o čom ešte. Za rôzne múdro vyzerajúce slová sa skrýva zamietanie myšlienky a cieľa. Zvyčajne nie fér. Dokonca s cieľom zavádzať. Pretože nič na tejto Zemi nie je naveky. Nič sa neprijíma s takou záväznosťou, aby sa to nedalo zmeniť, ak k zmene bude dostatok vôle, alebo ak zmenu vyvolajú konkrétne potreby spoločnosti. Preto bazírovanie na počtoch vyšších územných celkov, smiešne argumentovanie číslami vytrhnutými z kontextu a vyhrážanie sa nepodporením toho a toho len potvrdzuje, že ide o vykonštruovaný dôvod vyplývajúci z nevôle dosiahnuť cieľ.

V nastávajúcom týždni sa ukáže, kto to na Slovensku s demokratizáciou myslí vážne. Kto chce úprimne, aby sa naša vlasť zaradila medzi vyspelé krajiny sveta a Európy. Kto dokáže povýšiť záujmy spoločnosti nad parciálne ideologické, alebo stranícke záujmy. A kto nájde odvahu povedať "NIE!" vstupu Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Lebo odmietnutie reformy verejnej správy bude pre svet jasným signálom o tom, kam sa chce táto krajina, na základe väčšinovej vôle, uberať. Nikto nás nebude nútiť uberať sa cestou smerujúcou k demokratickému a civilizovanému svetu. Ak sa ale touto cestou uberať nebudeme, spomenutý svet nás do svojich radov neprijme. Staneme sa jednoducho treťotriednou krajinou, bez možnosti rozvíjať sa rovnocenne so susedmi. To nám asi naši potomkovia nikdy neodpustia.

Nemal by som odvahu napísať tieto slová, keby neboli podložené poznatkami zo stretnutí s politikmi z krajín EÚ i krajín kandidátskych. Absolvoval som ich v uplynulom čase požehnane, nie ako príslušník, či predstaviteľ politickej strany, ale ako primátor Prešova. Možno to bude vyzerať nadnesene, mnohí však majú na politikov, či diplomatov až neprimerane vrúcny vzťah k Slovensku. A trpia obavami z toho, že by sme sa mohli ocitnúť mimo hlavného prúdu z pre nich nepochopiteľných dôvodov. Všetci si uvedomujú, že naša vlasť patrí do vyspelého sveta. Každý, kto sa prejde po Slovensku cíti spätosť tejto krajiny s kresťanskými a kultúrnymi tradíciami nášho kontinentu. Preto hazard straníckej tvrdohlavosti, nadradzovania parciálnych cieľov nad záujem celku, či primitívna zaťatosť nesmú našu krajinu priviesť na cestu späť. Pričiňme sa o to všetci! I svojím vplyvom na poslancov NR SR. Na ľudí, ktorým sme dali mandát rozhodovať za nás v zákonodarnom zbore tejto krajiny.

Juraj Kopčák, primátor mesta

Súvisiace články
10.2.2010 Cesta na Župčianskom kopci je už prejazdná
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK