Málokto si odkladal fotografie a takmer určite pre málo výtvarníkov boli ako témy atraktívne zadné trakty pavlačových domov na Hlavnej ulici, dvory z Jarkovej ulice, či Slovenskej ulice, v dynamike ich zmien, v rôznych stavoch a podobách. Keby tomu tak bolo, istotne by sa dalo z takýchto dokumentov zistiť, ako sa menil vzhľad, tvár i technický stav objektov i prostredia pod rukami občanov, ktorých do týchto objektov dostala na nie krátku dobu komunistická moc. A keď bolo všetko zruinované, keď centrum mesta bolo smetiskom, brány a "dufarty" páchli močom a výkalmi, nastal čas čosi robiť. A urobilo sa. Rozhodnutie presunúť problémových spoluobčanov raz medzi tých neproblémových, neviem či so zámerom, alebo nevedome skomplikovať život všetkým, inokedy koncentrovať ich v dnes známych lokalitách. Výsledok všetci poznáme. Stačí sa prejsť po uliciach Majakovského, Sabinovskej, T. Ševčenka, či Pod hrádkom.
Dedičstvo komplikujúce súčasnosť
Hovorí sa, že história sa opakuje. Neviem to vyvrátiť, ani potvrdiť. Viem však určite, že i keď sa opakuje, vždy je to v iných politických, ekonomických, mocenských, či právnych podmienkach. Za socializmu mocní nemali problémy s ľudskými právami, so zákonmi, s používaním mocenských prostriedkov, alebo manipuláciou so súdmi. Ich počínanie nehodnotili medzinárodné organizácie a neskúmali inštitúcie ochraňujúce dodržiavanie noriem civilizovaného nažívania. Neboli ani pod mediálnou kontrolou. V práve bol vždy stranícky funkcionár. V jeho rukách bolo rozhodnúť, kto, kde a ako bude žiť. Preto mohol, bez ohľadu na záujem komunity rozhodnúť, že problémoví občania, často aj takí, ktorí s mestom Prešov nemali nič spoločné, nikdy predtým neboli jeho občanmi, budú žiť v domoch na Hlavnej ulici a v priľahlých uliciach centra mesta. A tak sa stalo, že mesto zvýšilo počet obyvateľov v nepriaznivom pomere neprispôsobivých občanov k tým druhým. Dnes máme dedičstvo, ktoré zjavne komplikuje život nie len predstaviteľom mesta, ale všetkým Prešovčanom. A čuduj sa svete, recepty na riešenie dostávame od tých, ktorí ak nie zapríčinili, určite participovali na vzniku daného stavu. Keď nie ináč, aspoň členstvom v strane, ktorá to má na svedomí, alebo pôsobením v jej mocenských orgánoch.
Veľmi mi to pripomína situáciu, ktorá sa odohrala na jednom zo zasadnutí MsZ v Prešove. Jeden nemenovaný poslanec tvrdo poukazoval na neúnosný stav v parkovacích možnostiach na sídlisku Sekčov a Šváby. Všetci sme vedeli, že má pravdu. Vedeli sme však i to, že urbanistické riešenie spomenutých sídlisk nedáva veľa možností na zlepšenie situácie. Riešením by bolo len budovanie parkovísk na úkor zelene alebo podzemných parkovísk, na ktoré jednoducho nie sú prostriedky. Ani u občanov, ani v mestskom rozpočte. Navyše každé zo spomenutých riešení by sa stretlo s odporom istej časti občanov predmetných lokalít. Jednoducho začarovaný kruh. Naliehavosť s akou bolo poukazované na neschopnosť mesta vyrovnať sa s týmto problémom ma vyprovokovala k otázke, kto spomenuté sídliská projektoval. Vedel som kto. Vedel som i o tom, z akej pozície pán poslanec mohol v čase zrodu ovplyvniť podobu oných sídlisk. Reagoval podľa hesla: "Najlepšia obrana je útok." Prečo sa vraj vraciam do minulosti. Vtedy boli také normy, vtedy sme museli počúvať a podobne. V poriadku, len sa mi nezdá celkom v súlade s elementárnou slušnosťou hrať sa dnes na spasiteľa a viniť za stav, na ktorom výrazne sám participoval iných, dokonca vehementne sa dožadovať riešení, na ktorých komplikovanosti sa podieľal.
Keď chýba zmysel pre demokraciu
Z pohľadu ľavicového poslanca MsZ v Prešove, publikovaného v Prešovskom večerníku v uplynulom týždni, sme sa dozvedeli, že: "Radnica sa správa z hľadiska investičnej výstavby nezodpovedne a avanturisticky." Nuž neviem, či si pán poslanec nestihol všimnúť, že už 11 rokov o investičnej výstavbe nerozhoduje radnica, ale občanmi zvolený poslanecký zbor a priamo volený primátor mesta. Dodávateľov nevyberá radnica, ale v zmysle zákona o verejnom obstarávaní komisia v ktorej majú vždy zastúpenie všetky poslanecké kluby. Možno ho hnevá vynovené centrum, verejné osvetlenie majúce parametre modernej doby, komplexne zrenovované budovy v centre, novopostavené parkoviská, zrekonštruované chodníky, vymenená, alebo nová kanalizácia, plynofikácia, či vodovod v Prešove a čo ja viem čo ešte. To iste preto, lebo sú pod tým všetkým podpísaní prevažne poslanci iných strán, ako SDĽ a primátor, ktorý nikdy nenosil legitimáciu KSS, ani KSČ. Viem, že sa vnútorne nikdy nestotožní s budovou nazývanou MUČO, ktorú postavilo mesto a v ktorej sa nachádzajú zdravotnícke služby pre asi 30 000 pacientov. Neúnavne bojoval proti výstavbe bytov v Starej tehelni a nie tak dávno sa zasadzoval za výstavbu spojnice sídliska Sekčov s centrom mesta za mestské peniaze. Dnes, keď sme sa postarali o to, že výstavba začala a financuje ju štát, čakám, akú chybu i na tejto investičnej akcii v meste nájde.
Nikdy som nikomu neupieral nárok na vlastný názor i na jeho verejnú prezentáciu. Nepovažujem však za užitočné neustále vnášať do prešovskej pospolitosti účelové pochybnosti o konaní ľudí zodpovedných za chod mesta. Navyše vtedy, ak rozhodnutia o aktivitách padajú na verejných zasadnutiach MsZ v Prešove formou demokratického prijímania uznesení. A už vôbec nepovažujem za prejav zmyslu pre demokraciu neakceptovanie väčšinovej vôle v orgánoch mesta. Doba, keď len vyvolení mali patent na rozum, je vďaka Bohu preč. Aj keď to nie je po vôli ľuďom zvyknutým z minulého režimu na to, že len oni....
Často počuť, aj od poslancov MsZ nominovaných SDĽ, požiadavku nadradiť záujmy mesta nad stranícke záujmy. Iste by sme všetci privítali skutočne úprimnú spoluprácu pri riešení problémov v Prešove. Žiaľ, veľmi často mnohí nadobúdame pocit, že jediným cieľom spomenutých deklarácií je vyvolať dobrý dojem vo verejnosti. Ak totiž dôjde na lámanie chleba, "dobré" riešenia sú len tie, ktoré vyšli z radov občanov názorovo blízkych práve tejto strane. To len oni majú právo tlmočiť vôľu Prešovčanov? Len oni reprezentujú občiansky princíp? V Prešove žijú ľudia s rôznym svetonázorom, s rozličnými prioritami, čestní, pracovití i chytráci. Takíto Prešovčania si zvolili poslancov i primátora. Preto, ak pozeráme na rozhodnutia volených zástupcov celého spektra občanov mesta demokratickými očami, nemala by byť spochybňovaná ich legitimita. Nie volajme, deklarujme a požadujme, ale skutkami sa pričiňme o to, aby v Prešove bol na prvom mieste občan a až potom strana, jej preferencie, či vplyv!
Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta
