Piatok, 29. marec 2024
Meniny má Miroslav | zajtra Vieroslava

Prostredie pre spoluprácu

Ľudské konanie by malo mať motív. Dôvod, pre ktorý sa človek rozhodol práve tak a nie ináč. Nie vždy je to ale tak. Často konáme necielene, nezdôvodnene. V takom prípade ide o stres, afekt, pudy, lebo nepríčetnosť vyvolanú psychickými poruchami, alkoholom, či drogami. Tak konanie s motívom, ako aj konanie bez neho môže mať pozitívne, alebo negatívne dôsledky. V prípade, ak absentuje úmysel, je veľmi ťažké posudzovať mieru viny, alebo zásluh jedinca na dôsledkoch. Keď je ale dokázateľné, že človek koná vedome, málokto má pochybnosť o tom, že za zlé dôsledky zasluhuje trest, za dobré odmenu.

Určite si väčšina z nás uvedomuje, aký dopad na vzťahy v rodine, na pracoviskách, v bytových domoch, na ulici, či v komunite má naše konanie. Okolie ho vníma a od neho odvodzuje svoj vzťah k nám. Keď viackrát za sebou zlyháme v ovládaní sa, neberú nás vážne. Ukážu na čelo a každému v okolí dajú jasne najavo, že ide o narušeného. Ak sa naopak cielene chováme nevrlo, ignorujeme okolie, prípadne ľudí v ňom považujeme za čosi, čo nestojí za pozornosť, odozva z opačnej strany na seba nedá čakať. Dá sa ale správať aj tak, že neprídeme do žiadnych vzťahov s ľuďmi okolo nás preto, že nás nevnímajú ako hodných záujmu. Z našich prejavov, vyjadrení na adresu kohokoľvek, z našej neúcty k sebe samým, z našej neangažovanosti v ničom, zo stálych poznámok a výčitiek, nekvalifikovanej kritiky a poukazovania na to, že ktosi iný spôsobil našu pozíciu, naše ekonomické podmienky a podobne usúdia, že nestojí za to tratiť s nami čas. Mávnu rukou a svoju pozornosť upriamia kdesi inde. Možno aj horším smerom. A to všetko len preto, že si nedokážeme uvedomiť vlastné prednosti, že nevieme prezentovať svoje pozitívne stránky, že nie sme schopní "predať" to, čo má hodnotu, čo dokáže zaujať a nakloniť priazeň okolia.

Príklady z prostredia rodiny sa dajú veľmi presne preniesť i do prostredia väčších komunít. A žiaľ, tam to funguje ešte krutejšie. Nepôjdem ďaleko. Zostanem najprv v našom meste. Predstavme si, že všetci Prešovčania sa budú držať za hlavy a bedákať, ako zle sa im žije, ako zle je spravované mesto, akí hlupáci rozhodujú o veciach dôležitých pre všetkých, ako každý kradne, zbíja a nepoctivo koná, ako hrozne mesto vyzerá, kto všetko s kým čo kuje, ako každý porušuje zákony a pravidlá, slušnosť, morálku, mravy a podobne. A toto všetko budú prezentovať navonok všetky média. Nijaká iná informácia o meste sa mimo mesta nedostane. Pritom budeme volať o príliv investícií, vytváranie pracovných príležitostí, turistov a návštevníkov mesta uvedomujúc si, že len takto sa dá zvýšiť štandard života nás všetkých. Čo myslíte? Príde sem niekto?

Pred časom som informoval o návšteve kolegov, primátorov miest z rôznych kútov Slovenska. Všetci žasli nie len nad tým, ako vyzerá mesto, ako sa tu žije, aké tu máme možností, ale aj nad tým, ako vyzerá okolie Prešova. Aké čisté a upravené sú okolité obce, aké veľké domy sa v regióne stavajú, akí kultúrni ľudia tu žijú. Pýtal som sa, prečo ich to tak prekvapuje. Povedali mi: " Keď čítame, počúvame, alebo pozeráme informácie o východe, stále je to len v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou, biedou, Rómami, kriminalitou a živelnými pohromami. Keď sa povie niečo o kultúre, potom sú to len ľudovky. Nič o divadlách, galériách, múzeách, architektúre, histórii, duchovnom živote a podobne, nič o skutočnom spôsobe života východniarov. Mnohí sa priznali, že sa im sem ani nechcelo, práve kvôli obrazu, ktorý nosili vo svojich predstavách. Pýtam sa, kto tento obraz vytvoril? Vytvoril sa cielene, alebo ako dôsledok našej "nepríčetnosti"? Zdá sa, že nikto nie je bez viny. Ale čo je ešte dôležitejšie, samo sa to nenapraví. Musíme sa všetci pričiniť o radikálnu zmenu obrazu nášho regiónu v očiach Slovenska i sveta. Len tak sa dočkáme toho, že si nás všimnú a začnú nám venovať pozornosť, ktorá sem prinesie aj zvýšenie životného štandardu.

V utorok uplynulého týždňa sa v Prešove zišli primátori niektorých šarišských a spišských miest, aby diskutovali o spoločnom postupe pri zmene obrazu regiónu. Všetci sme sa zhodli v tom, že bez tejto zmeny je nereálne počítať so záujmom o túto časť Slovenska. Dohodli sme sa na postupe, ktorý zaručí pozitívnu prezentáciu regiónu na Slovensku i v Európe. Všetci si ale uvedomujeme, že účinnosť takýchto aktivít je podmienená aktivitami celého radu subjektov, vysielajúcich do okolia signály o Šariši a Spiši. Predstavme si, že pripravíme prezentačný deň napríklad v hlavnom meste niektorej nemeckej spolkovej krajiny za účasti aj nemeckej politickej reprezentácie a súbežne s týmto podujatím niektoré slovenské médiá prinesú diskreditačné informácie o regiónoch, ich reprezentácii a navyše zvýraznia práve tú časť regiónu, udalosti v regióne, či komunity v ňom, ktorá doslova vystraší potenciálnych záujemcov. Aký účinok bude mať takéto podujatie? Budú nás, ktorí sa snažíme presvedčiť svet, že východné Slovensko, to nie sú len privatizéri, nacionalisti, rasisti, antisemiti, kriminálnici, žobráci, nezamestnaní a skorumpovaní úradníci považovať za dôveryhodných? Ak budú veľmi, veľmi seriózni, určite si aspoň preveria, kto má pravdu. A to chce čas. S väčšou pravdepodobnosťou ale zareagujú tak, že im to nestojí za námahu. " Nech si Slováci ustália chute, nech sa dohodnú, kde je pravda a nech sa svetu ukážu ako jedna komunita so spoločným cieľom zaradiť sa do civilizovanej Európy".

Pozitívnemu obrazu nášho regiónu i krajiny istotne nenapomáhajú neustále spochybňovania legitímnych rozhodnutí kompetentných orgánov. V ostatnom čase sú to výkriky maďarskej menšiny, ktorá sa nevie zmieriť s tým, že sa udalosti na Slovensku neodvíjajú podľa predstáv desiatich, či jedenástich percent jeho obyvateľov. Obrovský priestor v médiách dostávajú ľudia, nenesúci žiadnu reálnu zodpovednosť za chod krajiny, ktorí bez zábran vynášajú súdy nad všetkým. Žiadajú, vynucujú si, vyhrážajú sa, zvýrazňujú svoj zmysel pre potreby národa, pritom každý, kto pozná nie len ich osobné limity, ale limity tejto krajiny vie, že ide o demagógiu a populizmus najhrubšieho zrna. Ale práve podľa mediálnej prezentácie si obraz o nás vytvárajú tí zvonku! Nedivme sa, že je taký, aký je. Keď sa nepričiníme o jeho zmenu, iný nebude.

Vrátim sa však domov, do regiónu i do Prešova. Aj keď je náš obraz súčasťou obrazu našej vlasti a nedá sa z neho vylúpnuť, je nevyhnutné na ňom pracovať. Tu je rovnako, ako v širšom kontexte potrebná súčinnosť. Aj v regióne je nevyhnutné vytvárať klímu. Pozitívnu klímu. Prostredie konštruktívne, tvorivé, nie také, ktorého dôsledkom je rezignácia, spochybňovanie všetkého, bez konkrétnych dôvodov, alebo dôkazov. Nikto nemôže tvrdiť, že koná bez chýb. Že všetko, čo v živote urobil bolo stopercentné. Každá chyba, každé rozhodnutie má ale svoju dimenziu. Odozva na spomenuté výstupy by mala onej dimenzii odpovedať. Snažme sa preto nič nepodceniť, ale ani nič neprestreliť vo vynášaní súdov a vo vytváraní atmosféry v našom meste a v našom regióne. Tak, aby snaženia zodpovedných našli adekvátnu odozvu.

Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK