Na druhej strane poukazovali na dôvody, prečo nie sme akceptovateľní. Priznám sa, že ma ich súdy rozčúlili. Nie preto, že by som bol prívržencom mečiarovského spôsobu vládnutia, ale preto, že išlo o moju vlasť. A negatívne pohľady na krajinu, ktorá je aj mojou domovinou sa nepočúvajú dobre. Zvlášť v cudzine. Všetko zle, čo sa tam počuje bolí totiž viacnásobne. Ich konštatovania ma nahnevali hlavne preto, že väčšina z nich poznala život u nás z osobných pobytov, poznala osobne veľa Slovákov a nikdy som nemal pocit, že nás vnímajú ako ľudí v niečom horších od nich. Preto som sa ohradil. Poukázal som na rastúci extrémizmus vo Francúzsku i na to, že nacionalistická strana vedená Le Pénom, ale aj francúzski komunisti, tam tiež získavajú na váhe. Navyše, že sú to aj francúzske politické strany, ktoré podporujú na Slovensku tie strany, ktoré sú dôvodom nášho nelichotivého medzinárodného postavenia. Ani im sa moje vývody nepáčili. A tak, keď sme sa nechceli len hádať, neostalo nič iné, len spoločne hľadať dôvody oného stavu.
Možno trochu s pocitom rezignácie naši partneri konštatovali: „Priazeň ľudí sa najľahšie získava predkladaním lacných, jednoduchých receptov na riešenie zložitých spoločenských problémov. Preto aj vo Francúzsku zväčšujú svoj vplyv politické smery hlásajúce síce nerealizovateľné, ale zato každému zrozumiteľné heslá“. A aby všetko neostalo iba v obecnej rovine, uviedli príklady. Až ma pri nich zamrazilo. Extrémisti tvrdia: „nezamestnanosť vyriešime tým, že vyženieme z krajiny všetkých prisťahovalcov, čiernych, žltých, Arabov i Indov, Cigánov i Rumunov“, „sociálne problémy vyriešime tým, že zoberieme majetok bohatým a rozdelíme ho chudobným“, „problémy bývania vyriešime výstavbou bytov zo štátnych prostriedkov“, „všetkých darmožráčov zatvoríme do väzení“, „obmedzíme vplyv cirkví, farári nám nebudú diktovať, čo je správne!...“ Treba pokračovať? Asi každý pochopil o čom to je. Mnohí si okrem toho uvedomujeme, že podobným jednoduchým receptom rozumie každá kategória občanov. Netreba ich vysvetľovať a ak sa dobre podajú, málokto sa zamyslí nad ich reálnosťou. Cez takéto heslá sa priaznivci získavajú podstatne ľahšie ako prostredníctvom serióznych, premyslených, účinných, ale zložitých vysvetľovaní krokov potrebných k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
Problém je v reálnosti
Prečo starý zážitok spomínam práve teraz, v horúcom lete a v období relatívneho pokoja na Slovensku? Aj keď by niekto mohol mať pocit, že narážam na pomery v takzvanej veľkej politike, nie je tomu tak. Chcem sa venovať nám, tu v meste a blízkom okolí. Aj tu nebýva výnimkou hlásanie jednoduchých receptov na riešenie problémov, ktoré kvária nás všetkých. Spomeniem len niektoré: „vandalov a sprejerov bez milosti pozatvárať!“ „Cigánov a bezdomovcov vyhnať z mesta!“, „rozbehnúť tradičné fabriky v meste a nebude problém s nezamestnanosťou“, „postaviť byty a prideliť ich mladým a sociálne slabým rodinám“, „zakázať chov domácich zvierat“, „zatvoriť všetky podniky, kde sú hracie automaty“, „neplatičov bytov vyhodiť na ulicu...“ Mám uvádzať ďalšie príklady? Asi ani nie, pretože pri vymenovaní čo i len zlomku „perfektných riešení“, by neostalo miesto na nič iné. Neviem, či si hlásatelia takých a podobných nápadov vedia predstaviť, kto a ako by to mal zabezpečiť. V každom prípade ich návrhy získavajú veľké množstvo sympatizantov. Ani sa niet čomu čudovať. Kto by nechcel, aby bolo mesto čisté, bez rozbitých lavičiek, poškriabaných alebo zničených sklenených výplní výkladov, telefónnych kabín a podobne? Kto by sa netešil z nepomaľovaných stien, nepolámaných mladých stromčekov, nepostrihaných pletív na plotoch a tak ďalej? Rovnako je veľmi pravdepodobné, že si väčšina Prešovčanov želá, aby problémové skupiny spoluobčanov nekomplikovali život ostatným. Logický je záujem o pracovné príležitosti, ktoré vytvorí niekto iný i o byty, ku ktorým sa dá prísť bez vlastného pričinenia. Určite nebude veľa takých, ktorí sa nedokážu stotožniť s myšlienkou zákazov týkajúcich sa psov, mačiek, sliepok, ošípaných, a králikov v meste, či hracích automatov v krčmách a zábavných podnikoch. Všetko toto ako požiadavka nemá chybu. Problém je v reálnosti. Každé riešenie totiž musí ktosi zrealizovať. Ten, ak nechce byť sám postavený mimo zákon, musí dbať o to, aby svojím postupom neporušil zákon, alebo ústavu. Na riešenia, ktoré vyžadujú financie navyše musí nájsť zdroje. A tie sa nepovaľujú po uliciach. I preto sa často pýtam ľudí hýriacich ľahkými receptami, prečo sú ešte tam, kde sú? Prečo nie sú na poste primátora, poslanca, prezidenta, premiéra, či šéfa parlamentu? Logicky ich je škoda kdesi pri vareške, metle, lopate, za katedrou, v ambulancii, či v úrade. Po takej otázke obyčajne cúvnu, či lepšie povedané zľaknú sa. Čoho? Nuž zodpovednosti. Mnohí si dokážu priznať, že v konkrétnej pozícii by konali podobne, ako tí, ktorí sú tam práve teraz. Časť zlepšovateľov však zotrváva na svojich pozíciách a odmieta vlastnú angažovanosť. Je to pre nich jednoducho pohodlné. Okrem toho si uvedomujú, že stále sa nájde dostatok priaznivcov demagógie i neserióznych receptov.
Bohatá aktivita radnica
Až pri konkrétnom napĺňaní cieľov a predsavzatí, samozrejme vtedy, ak je zodpovednosť na konkrétnom jednotlivcovi, si človek uvedomí zložitosť a komplikovanosť ciest vedúcich k výsledku. Príkladov je i v týchto dňoch veľa. Za všetky spomeniem len jeden. Kým sa v Prešove len hovorilo o potrebe vypracovať novú koncepciu odpadového hospodárstva, vzniesol sa celý rad výhrad voči postupu pracovníkov zodpovedných za túto oblasť. Ignoroval sa dokonca i fakt, že čakáme na prijatie nového zákona o odpadoch. Dnes, keď je zákon na stole i kritici museli uznať, že stále nie sú splnené podmienky pre dobrý mestský dokument.
Zložitosť ciest vedúcich k úspechu by sa dala dokumentovať i na aktivitách uplynulého prázdninového týždňa. Priemyselný park v našom meste bol témou rokovaní s nemeckým i britským veľvyslancom v Bratislave, so zahraničnou investorskou firmou, ktorej názov zatiaľ nie som oprávnený zverejniť, s generálnym riaditeľom SPP i s predsedom vlády SR. Lepšie využitie areálu Delňa, hlavne však vytvorenie kvalitnejších podmienok pre milovníkov vody a vodných športov či vodnej rekreácie, bolo predmetom rokovania s potenciálnymi partnermi z Fínska. Spolu s prednostom Krajského úradu v Prešove sme diskutovali o oživení činnosti DJZ s budúcim riaditeľom tejto významnej kultúrnej inštitúcie v meste. Nedá sa nespomenúť ani stretnutie s rímskokatolíckymi duchovnými pôsobiacimi v Prešove, na ktorom sme hľadali spoločný postup pri práci s problémovou mládežou. Nakoniec to bola návšteva ministra vnútra SR Ivana Šimka, ktorej náplňou boli bezpečnostné problémy v meste a regióne. Všetky spomenuté i nespomenuté minulotýždňové aktivity mali jediný cieľ. Zvýšiť kvalitu života tu, kde žijeme. Ani v jednom prípade sa nepodarilo nájsť zázračný recept. Za všetkými riešeniami sa asi musí skrývať osobné nasadenie, vôľa, ochota, schopnosť a strašne veľa práce. Vykonajme ju spolu!
Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta
