Štvrtok, 28. marec 2024
Meniny má Soňa | zajtra Miroslav

FHE: Mládežnícky dychový orchester

Mládežnícky dychový orchester funguje v Prešove 50 rokov. Za ten čas „vychoval“ stovky kvalitných hudobníkov a stal sa pojmom. Viedli ho významné osobnosti mesta na čele s Viliamom Tarjányim.

Podrobnú históriu tohto dychového orchestra nám priblížil jeho syn, Viliam Tarjányi ml. Vďaka! Uvádzame ju v plnom znení.

Päť decénií Mládežníckeho dychového orchestra Prešov

V školskom roku 1959/1960 bol založený dychový orchester Červená šatka pri Jedenásťročnej strednej školy v Prešove na Mudroňovej ulici. Teda pred vyše päťdesiatimi rokmi. Bol avantgardou pre mnohé mestá, kde po vzore Prešova, vznikali mládežnícke dychové orchestre.

V začiatkoch pomáhali pri výchove prvej generácie mladých Ján Pöschl riaditeľ hudobnej školy v Prešove a vďaka patrí por. Jánovi Holoubkovi, kapelníkovi vojenskej dychovej hudbe v Prešove aj inštruktorom z vojenskej hudby.

V roku 1961 dychový orchester Červená šatka prechádza pod strechu Okresného domu pionierov a mládeže Prešov, ktorý mu vytvoril lepšie podmienky a udomácňuje sa pod názvom „Mládežnícky dychový orchester ODPaM Prešov“ (ďalej len „dychový orchester“) Umelecké vedenie sa rozšírilo o dvoch učiteľov, dirigentov PaedDr. Jozefa Boldižára a PaedDr. Michala Olejarníka žiakov p. Tarjányiho. Prílev nových adeptov dychového orchestra sa rozšíril výberom žiakov z ďalších škôl, predovšetkým zo Základnej deväťročnej školy na Mudroňovej ulici, Základnej školy na Konštantínovej č. 2 a postupne zo všetkých prešovských škôl.

Vedenie orchestra začína systematicky spolupracovať s vojenskou dychovou hudbou v Prešove. Spočiatku je to s kapelníkom Jaroslavom Voříškom, Štefanom Vargom a od roku 1963 s p. Antonom Nahackým, ktorý nastupuje za kapelníka vojenskej dychovej hudby v Prešove. Významným medzníkom v tomto období je aj začiatok spolupráce so skladateľom, Antonom Petríkom, ktorý sa stáva „domácim skladateľom“ a aranžérom dychového orchestra.

Za krátky čas dychový orchester svojou činnosťou a predovšetkým vysokou umeleckou úrovňou dal podnet vo viacerých mestách pre vznik takýchto hudobných telies, t. j. mládežníckych dychových orchestrov. (Košice, Humenné, Snina, Poprad, Považská Bystrica, Dubnica nad Váhom). Ojedinelosťou bolo, že vtom čase na Ľudovej škole umenia (ďalej „ĽŠU“) v Prešove hudobný odbor nemal zastúpenie vo vyučovaní v hre na dychové nástroje. Ľudové školy umenia nedisponovali učiteľmi, absolventmi konzervatórií, ktorí by učili žiakov na dychové nástroje. Možnosti štúdia v hre na dychové nástroje (flauta, lesný roh, trúbka) vznikli na ĽŠU v Prešove až v roku 1965. A predsa do dychového orchestra prichádzali v tých rokoch talenty, ktoré dosahovali úroveň študentov konzervatórií (M. Nepela, I. Hudáček, Š. Foltín, Š. Nižník, Š. Marušák, V. Grejták, D. Eremiáš)

Od samého začiatku svojho vzniku, dychový orchester svojou kvalitou presiahol región kraja. Zásluhou pána Tarjányiho sa začala písať nová éra v oblasti mládežníckych dychových orchestrov. Hudba, ktorá mala netradičnú nielen formu, štýl poňatia dychovej hudby dovtedy málo hranej, ale aj umeleckú úroveň. Repertoár tvorili okrem úžitkových pochodov, typické skladby pre žáner dychovej hudby. Absolútnou prioritou na Slovensku, ktorú dychový orchester z Prešova prezentoval boli vtom čase interpretácie náročných klasických skladieb. (F. M. Bartholdy: Svadobný pochod, L. v. Beethoven: Egmont, predohra, P. I. Čajkovskij: Andante cantabile, A. Chačaturjan: Gopak, W. A. Mozart: Alla Turca, G. Bizet: Arlesanka, pastorale, J. Brahms: Uhorský tanec č. 5, F. Suppé: Ľahká jazda, predohra, D. Šostakovič: Slávnostná predohra, G. Verdi: Traviata, predohra, A. Dvořák: Slovanský tanec č. 2, B. Smetana: Slávnostná predohra) Z tvorby slovenských skladateľov ( M. Moyzes: Naše Slovensko, predohra, G. Dusík: Slovenský tanec z opery Hrnčiarsky bál, K. Pádivý: Rušaj junač, T. Andrašovan: Zem spieva, ) Z domácej dielne skladby predovšetkým Antona Petríka, ktoré náročnosťou boli porovnateľné s komponovaním pre „symfonický - filharmonický orchester“. Plodná bola skladateľská tvorba aj p. V. Tarjányiho a A. Nahackého.

Postupom času interpretuje vo svojich vystúpeniach aj skladby špičkových hudobných skladateľov na Slovensku v oblasti dychovej hudby (M. Galovec, I. Glórik, A. Hudec, K. Pádivý, G. Príbela) Z českých velikánov dychovej hudby sú to skladby (F. Kmoch, A. Rulíšek, J. Praveček, J. Vejvoda)

V 60. a prvej polovici 70. rokoch 20. storočia regionalita dychového orchestra ďaleko presiahla hranice mesta, okresu, kraja a Slovenska nielen výnimočnosťou, ale aj absolútne bezkonkurenčnosťou, svojou umeleckou interpretáciou, dramaturgiou, náročným repertoárom a mimoriadnymi úspechmi na Slovensku medzi mládežníckymi dychovými orchestrami. Jeho kvalita, na amatérske pomery dosahuje vysokú úroveň. Činnosť, prezentácia vysokej kvality dychového orchestra získava výrazné úspechy v kolíske dychovej hudby v Čechách. Aj v rámci Československa na súťažiach v českých mestách patril medzi špičkové dychové orchestre, (Kmochov Kolín, FIJO Cheb), športovou terminológiu, vždy ziskom prinajmenšom „striebornej medaily“.

Vrcholom decénia bolo predovšetkým na vtedajšie pomery a možnosti vycestovanie do zahraničia. V tomto období, resp. týchto rokoch bolo dostať sa do zahraničia, obzvlášť do „kapitalistickej krajiny“ veľmi ťažké, skoro nemožné. A práve dychový orchester bol vybraný na základe prísnych kritérií umeleckej kvality na medzinárodný festival INTER – TIE do Anglicka v čase 27. júla až 4. augusta 1968.

Na konci druhého decénia mal dychový orchester za sebou 1382 vystúpení. Čo do počtu vystúpení rekordným bol rok 1973. Číslica umeleckej činnosti sa zastavila na 169.

Predovšetkým sú to koncerty, oslavy, výchovné koncerty na školách a zahraničné koncerty. Aj keď na Slovensku sa rozšírila činnosť mládežníckych dychových orchestrov, dychový orchester z Prešova si naďalej udržuje vysoký štandard. V rozpätí rokov 1972 – 1978 sa stáva nepretržite absolútnym víťazom Podtatranského festivalu. (Prvé dva festivaly v rokoch 1970, 1971 bol vzorový). Okrem celkového prvenstva získava najlepšie ocenenia za povinné skladby, dramaturgiu, sólové výkony. Viliam Tarjányi pravidelne je ocenený za najlepší dirigentský výkon. Dychový orchester získava natrvalo hlavnú putovnú cenu AMATI KRASLICE.

Deväťdesiate roky minulého storočia výrazne poznačili vplyv a ďalší umelecký rast dychového orchestra.

Dychový orchester sa stáva súčasťou Základnej umeleckej školy Jána Pöschla na Prostějovskej ulici, kde je dychové oddelenie, ktoré pripravuje a vyučuje žiakov pre dychový orchester.

Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vznikol v roku 1995 Mládežnícky dychový orchester BAŠTOVANKA, ktorého umeleckým vedúcim sa stal bývalý člen, neskôr dirigent dychového orchestra p. Jozef Kakaščík v súčasnosti riaditeľ tejto školy. Vznikom nového dychového orchestra nastal určitý odliv, resp. presun žiakov, hráčov do dychového orchestra BAŠTOVANKA.

Nový trend v oblasti dychových orchestrov, poňatie - show program. Vytráca sa klasická hudba dychového orchestra, ktorá je „nahrádzaná tanečným štýlom“ a predovšetkým spoluprácou, doplnkom skupinou dievčat tanečného prvku s rovnakou choreografiou, t. j. mažoretkami. Na jednej strane je to prínosom a akýmsi spestrením repertoáru. Bohužiaľ u väčšiny dychových orchestrov na Slovensku sa tento štýl stáva prioritný v dramaturgii. Tomuto poňatiu sa prispôsobil aj súčasný dychový orchester, čo sa odzrkadľuje na jeho aktivitách. Začína systematicky spolupracovať s mažoretkami z PKO Prešov. (Dnes pod názvom Witches, ktoré sú špičkovým amatérskym súborom v rámci Európy). Keďže tento štýl „letí“, nie je núdza o podujatia tohto žánru. V priebehu rokov 1990 – 1999 postupne sa zúčastňuje zahraničných festivalov, karnevalov, zájazdov, v ktorých dominantnú úlohu zohrávajú mažoretky z PKO Prešov: Kodaň, Dánsko (1995), San Remo, Taliansko (1997), Pamiers, Francúzsko (1998), Chalon – sur – Saône, Francúzsko (1999).

Aj v novom miléniu pokračuje v tomto trende. Karneval Rím, Rimini, Taliansko (2000). Tour de France: Mende, Sant Palais, Fouras, (2001). Menton, Albi (2005).

Koncertná činnosť je obohatená o účasť na Medzinárodnom festivale dychových hudieb v meste Plońsk, Poľsko (2006), účasť na 15. ročníku národnej prehliadky detských dychových hudieb „Čermákovo Vysoké Mýto“, (2007), festival dychových hudieb, Valaská ´2008. a 11. Medzinárodný festival dychových orchestrov v Giulianova, Taliansko (2010).

Od vzniku dychového orchestra až po súčasnosť sa vystriedalo v orchestri mnoho mladých ľudí, nadšencov dychovej hudby.

Práve obdobie rokov 1960 – 1990 je výrazné tým, že členmi dychového orchestra boli veľmi talentovaní hudobníci. V orchestri dostali veľmi solídne základy v hre na dychový nástroj, orchestrálnu súhru, získanie technickej zdatnosti v hre na nástroji, vďaka interpretácií náročných skladieb. Mnohí z nich pokračovali profesionálne ďalej, či už štúdiom na konzervatóriu, Vysokej škole múzických umení, alebo vysokých školách so zameraním študijného odboru hudobná výchova. Absolventi týchto škôl stali sa buď profesionálnymi hudobníkmi Slovenskej filharmónie (Kamenský Ľ.), Štátnej filharmónie v Košiciach (A. Trnková-Oleárová, A. Vlasatá, A. Majoroš) alebo pedagógmi, učiteľmi, (M. Rusňáková-Matejová, D. Eremiáš, E. Čižeková, M. Leško), riaditeľ (J. Kakaščík) na základných umeleckých školách. Osobnosťou v oblasti hudby, hudobný skladateľ a muzikológ (F. Turák)

Poniektorí svoje vysokoškolské štúdium s aprobáciou hudobnej výchovy uplatnili, ako výborní učitelia na základných školách. (A. Bakajsová-Tarjányiová a ďalší) Z radov chlapcov spoľahlivosťou, kvalitou a svojou výkonnosťou v hre na dychový nástroj šírili dobré meno dychového orchestra v posádkových vojenských hudbách počas základnej vojenskej služby.

V nemálo prípadoch o dychovom orchestri vedia ľudia v mestách na celom Slovensku iba preto, že niektorí bývalí odchovanci aktívne pôsobili, resp. pôsobia v rôznych profesionálnych hudobných telesách. Svoju profesionalitu uplatnili v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (M. Nepela, M. Berčík, J. Blažovský, ml.), Poddukliansky umelecký ľudový súbor Prešov (S. Magda), TOČR Bratislava, hudobné profesionálne zoskupenia, skupiny (B. Kopčák), skupina ELÁN Bratislava (F. Turák, J. Tekeľ, B. Kopčák). Viacerí účinkovali a účinkujú v Tanečnom orchestri TOP - Bing band Prešov, Prešovský dixieland (P. Bednár, )

V súčasnosti dychový orchester pôsobí pri Základnej umeleckej škole Jána Pöschla Prostějovská 36, Prešov. Jeho účinkovanie je na domácich kultúrno spoločenských aktivitách. Umelecká náplň je postavená na defilé – vystúpenia v uliciach miest doma aj v zahraničí ako „doprovod“ sprevádzajúci mažoretky.

Uzavretie piateho decénia dychového orchestra je dostatočným dôvodom zamyslenia sa nad budúcnosťou dychových orchestrov v Prešove. Nielen Mládežníckeho dychového orchestra v Prešove, ale aj Mestskej dychovej hudby v Prešove - Dychový orchester Jána Pöschla (bývalá dychová hudba RKS)

Predovšetkým, ak myslíme na zachovanie tradičnej formy dychového orchestra jeho štýl, hudbu, myslíme na tradície dychovej hudby, ktoré obohacovali našich rodičov.

Je pochopiteľné, že vývoj a súčasný štýl dychových orchestrov je progresívnejší, atraktívnejší vďaka mažoretkám. Nemožno sa izolovať od nových prvkov, ktoré v súčasných dychových orchestroch prevládajú, no je možné to regulovať do takej miery, aby si dychový orchester zachoval svoj hudobný žáner, prejav, svoj štýl jemu vlastný. Nezakladal svoju tvorbu, dramaturgiu na “kopírovanie“ iných kultúr, kompiláciu prebraných štýlov, „choreografií“ zahraničných dychových orchestrov. Dychová hudba na Slovensku má veľké dedičstvo, kvalitu, hudobný potenciál v slovenských skladateľoch.

Foto: archív

Z bibliografie: http://korzar.sme.sk/c/5594445/mladeznicky-dychovy-orchester-prezil-pat-desatroci.html

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK