Množstvo, hlavne písaného textu, ktorý sa ocitol v schránkach občanov mesta i kraja sa usiluje presvedčiť všetkých o tom, aký som daromný. Pred niekoľkými dňami, v denníku naklonenom praktikám doby pred troma rokmi a skôr, mohli sa čitatelia dočítať, že okrem výmeny dlažby, som v Prešove za sedem rokov pôsobenia vo funkcii primátora neurobil nič. Nechcem nič vyvracať. Nakoniec ľudia majú svoj vlastný meter na ocenenie, alebo zatratenie. Musím len upresniť, že ani dlažbu som nevymenil. Po prvé preto, že nie som dlaždič. Po druhé preto, že v Prešove nikto dlažbu nemenil. Zrealizovali sme komplexnú rekonštrukciu historického jadra mesta s výmenou všetkého nefunkčného a dožívajúceho a tejto podstatnej časti sme dali novú fazónu. Asfalt sme nahradili kameňom tak, že ponúka príjemný estetický zážitok a z centra mesta robí usporiadané centrum mesta. Nedošlo teda k žiadnej výmene dlažby. Čo ma na spomenutom príspevku, ale aj na mnohých iných pamfletoch, dehonestujúcich prácu orgánov mesta v čase, keď tu nebolo vplyvné zastúpenie súčasných opozičných strán fascinuje, je skutočnosť, že Prešovčanov radia do kategórie hlupákov, ktorí si do vedenia mesta vyberajú neschopných. Tých istých Prešovčanov, o ktorých priazeň sa uchádzajú. Nie je to dôsledok zatienenia mozgu nenávisťou a možno aj beznádejnosťou? Už samotný fakt, že ktosi chce upozorniť na seba tým, že iného špiní, hovorí za všetko. Priznám sa, že aj mňa navádzali na tento spôsob súťaženia. Obdržal som mnoho kompromitujúcich materiálov. Je pod moju úroveň použiť ich.
Nová (volebná ?) tvár SDĽ ?
Na celej veci je zarážajúca aj skutočnosť, že sa k onému hodnoteniu, aj keď nie priamo, ale svojou podporou kritikom, pridávajú predstavitelia politického subjektu, ktorý mal a má v orgánoch mesta Prešov vplyvné zastúpenie. Dokonca v obidvoch volebných obdobiach mal a má svojho reprezentanta v pozícii zástupcu primátora mesta Prešov, obsadil mnoho vedúcich miest v komisiách mestského zastupiteľstva i vo výboroch mestských častí. Ide samozrejme o SDĽ. Nie je mi celkom jasné, ako sa môže s takýmito postojmi stotožniť Ing. Milan Benč, ktorý takmer štyri roky bol mojou pravou rukou a ako to vníma PhDr. Milan Laca, ktorý dnes pôsobí vo funkcii zástupcu primátora. Negatívne hodnotenie činnosti mesta pod mojím vedením, ktoré som spomínal v predchádzajúcom odstavci, je totiž aj ich hodnotením. Ak nie vecne, určite v rovine morálnej. Keď som totiž po celé roky nič užitočné nerobil, bolo ich povinnosťou moju nečinnosť pranierovať, alebo sa odo mňa verejne dištancovať. Urobili to teraz, keď sa potrebovali zaradiť tak, aby bola nádej na pozície?
Keď si niekto zvykne na isté výhody, istý servis, či pohodlie, len ťažko sa zmieruje s jeho stratou. Aj keď na oné výhody nemá žiaden nárok.
V uplynulom týždni zorganizovala radnica pre deti nášho mesta opäť Mikuláša. V ten deň som mal skutočne veľa roboty, veľa korešpondencie a doháňania restov, preto som osobne medzi deti neprišiel. Z okna svojej pracovne som občas pozrel na dav, v ktorom sa z letmého pohľadu dala usúdiť príjemná atmosféra. Ubezpečilo ma to v presvedčení, že námaha, ktorú sme na zorganizovanie podujatia vynaložili, nevyšla nadarmo. Nie však na dlho. Môj sústredený pohľad na monitor počítača vyrušilo klopanie na dvere. Vošiel mladý pán so synom, ktorý mi začal vstupovať do svedomia: "Ako to, že sa môjmu synovi neušiel balíček. Tak, ako všetci ostatní, má na neho aj on nárok!" Darmo som mu vysvetľoval, že mikulášsky balíček nie je nárokovateľný, že na mikulášsku nádielku sme neminuli ani korunu z mestského rozpočtu, že tradícia, ktorú sme nedávno zaviedli, Mikuláš v Prešove, je výslednicou osobnej angažovanosti pracovníkov Mestského úradu v Prešove pod vedením primátora, ktorí doslova zháňajú sponzorov a darcov nádielky. Nič nepomohlo. On jednoducho chcel. Ani najväčšiemu nepriateľovi neželám takéto rozhovory. Ktosi vás totiž chce len napáliť. Výčitkami, vstupovaním do svedomia, nátlakom na city. Oného pána, aj preto, že ma čakalo ešte veľa práce, som sa opýtal, čo vlastne odo mňa chce. "Balíček pre syna!" Videl, že žiaden nemám, pochopil, že na žiaden nemá nárok, ale on proste chcel. Ponuku, že mu dám peniaze, samozrejme svoje, súkromné, odmietol, ako urážku. Dá sa byť v takejto situácii múdrym? Nechcem sa zaoberať tým, ako sme to nakoniec vyriešili. Poukazujem len na skutočnosť, ktorá mnohých privedie k poznaniu a rozhodnutiu nerobiť nič nad rámec svojich povinností. A to je vlastne koniec prešovskej komunity.
Kandidáti v Prešove sú jasne čitateľní
Keď si niekto myslí, že svojou neúčasťou na voľbách do orgánov samosprávnych krajov s niekým vybabral, že si vytvoril alibi: "Ja som ich nevolil", veľmi sa mýli. Tvrdím, že každý občan Slovenskej republiky, ktorý má volebné právo dňa 1.12.2001, aj keď sa volieb nezúčastnil, volil. Dal mandát 25. perc. voličov, vybrať si nie podľa toho, čo si predstavuje on sám, ale podľa toho, čo si predstavuje oných 25 perc. disciplinovaných a možno aj vo vlastnom svedomí zodpovedných občanov mesta, regiónu i krajiny. Ani ma nenapadne hodnotiť výsledky volieb do parlamentu kraja a už vôbec nie výsledky prvého kola volieb predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Už aj preto nie, že v nich figurujem ako osoba. Zaujíma ma prioritne postoj občanov k spomenutým aktom. Poslanci, ktorí sú už zvolení, majú legitímny mandát zastupovať nás všetkých, ktorí v Prešovskom kraji žijeme. Legitimitu im však nedali občania, ktorí mali právo i občiansku a kresťanskú povinnosť vybaviť ich mandátom, ale len jedna štvrtina z nás. Právne je to v poriadku. Je to v poriadku aj ináč ? Určite to nikomu súdnemu nedáva dostatok sebavedomia viesť a zodpovedať za región. Istotne sa ani predseda samosprávneho kraja nebude cítiť silným "v kramflekoch", ak ho zvolí štvrtina, možno aj menej obyvateľov kraja. Uvedomme si, že obyvatelia Prešovského a Sabinovského okresu predstavujú okolo 20 perc. obyvateľov kraja. Bolo by spravodlivé, keby sme sami zvolili samosprávne orgány celého kraja ? Nejde len o pocity zvolených. Ide skutočne o reprezentatívnosť pozície voči občanom regiónu, ale aj voči Slovensku a svetu. I preto apelujem na všetkých, aby sa druhého kola volieb zúčastnili. Aby sa rozhodli medzi kandidátmi, ktorí sú zvlášť v Prešove jasne čitateľní, ktorí predstavujú konkrétny spôsob správy vecí verejných, konkrétnu hodnotovú hierarchiu a konkrétnu morálku. Každý legitímny výsledok musí byť akceptovaný. Nenechajme výsledok vyrobiť len niekoľkým percentám z nás!
Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta
