Tomáš Priputen vo svojej diplomovej práci o histórii prešovského jazzu uvádza, že v období po prvej svetovej vojne, v dvadsiatych rokoch 20. storočia, sa kaviarne napĺňali ľuďmi túžiacimi po zábave, speve a tanci a hrávali v nich cigánske kapely, tzv. bandy, ktoré mali svoju muzikantskú tradíciu. „V meste existovala aj tanečná škola Packa. Mestské kapely boli viazané na majiteľov kaviarní a reštaurácií nielen časom produkcie a kvalitou, ale dokonca aj repertoárom. Plesy, bály a veľké spoločenské udalosti ako majálesy, či juniálesy boli obsadzované orchestrami hrajúcimi klasické tance ako tangá, valčíky, waltze, polky či štvorylky. Medzi tieto tance začal postupne prenikať blues a neskôr swing. Potreby spoločenského života postupne vplývajú na formovanie jednotlivých hudobných skupín a ich repertoár a tak sa medzi známe šlágre z operiet dostávajú postupne aj muzikálové melódie, “ píše vo svojej práci o koreňoch modernej hudobnej scény v metropole Šariša.