Piatok, 29. marec 2024
Meniny má Miroslav | zajtra Vieroslava

Chcieť pomôcť a mať možnosť pomôcť sú dve veci

Samospráva nie je všemohúca Zdá sa, že i v dvanástom roku existencie samosprávy miest a obcí na Slovensku máme problémy so zaradením tejto úrovne verejnej správy do pozície, ktorá jej prináleží. Na jednej strane existuje množstvo výhrad voči jej predstaviteľom i voči službe, ktorú vykonávajú, na druhej strane, čím ďalej, tým viac ľudí vníma samosprávu ako adresáta, na ktorého je náležité obrátiť sa v tiesni. A tak sa na radniciach, či obecných úradoch stretávame s ľuďmi, alebo písomnosťami, cez ktoré chcú po nás občania riešenia problémov z každej oblasti života. Neberúc do úvahy kompetenčné, alebo kapacitné možnosti. Prosia, žiadajú, vyhrážajú sa, alebo "lobujú". Výsledkom je, alebo vyriešenie problému, alebo pocit krivdy a zanevretie na všetko, čo so samosprávou súvisí...

Všeobecné popísanie stavu asi neposkytuje obraz, ktorý presvedčí. Preto sa pokúsim na príkladoch zdokumentovať, že jedno je chcieť a mať ochotu pomôcť, iné je mať možnosti. Už stručný výpočet oblastí, ktoré sú náplňou spomenutých nárokov čosi napovie. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi, rodičmi a deťmi. Vzťahy zamestnanecké a susedské. Majetkové problémy, dedičské konania, súdy. Bývanie, sociálna a zdravotná situácia v rodine, zamestnanie, alkoholizmus, drogy, týranie, vydieranie, podnikateľské ťažkosti. Štúdium, vojenská služba, slobodné matky, starí ľudia, deti v predškolskom veku a podobne. Každý má zo svojho pohľadu pravdu. Každý úplne logicky hľadá záchranný pás.

Dievča sa vydá. Verím, že z lásky, s nádejou šťastného života. Narodí sa dieťa. Manžel začne piť a biť. Odíde od neho a hľadá strechu nad hlavou. Nájom nevie zo sociálnych dávok platiť. Nemá prácu a ani ju nehľadá, pretože sa stará o dieťa. Nevie uživiť seba a svoju ratolesť. Plače, vyhráža sa samovraždou i TV Markízou, či reláciou Paľba, akoby mesto bolo príčinou jej zlej voľby životného partnera a osudu. Keď jej predsa len vyjdeme v ústrety so strechou nad hlavou, ponuku odmietne, lebo ona má "priateľa", s ktorým sa do ponúknutých priestorov už nezmestí. Príde ďalšie dieťa... Treba čosi dodať?

Neľudský a neschopný..?

Muž má prácu odpovedajúcu jeho vzdelaniu a praxi. Slušne zarobí, ale jeho to neuspokojuje. On chce byť šéfom. Veľkým bossom. Nedarí sa, ani cez intrigy, ani lobing. Skončí to neriešiteľným konfliktom s nadriadeným a samozrejme výpoveďou. Zrazu je na ulici. Ale doma je manželka, deti. Koho zainteresovať, aby "krivdu" vyriešil? A máme na stole, alebo v pracovni zúfalca, dožadujúceho sa pomoci. Podotýkam, že s podobnými požiadavkami neprichádzajú len Prešovčania, ale aj ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia. Pretože sa ale príbeh obyčajne odohráva v Prešove, primátor rieš! Nevyriešil si? Pôjdeš na prvú stranu bulváru, alebo do televízie. Ja svetu ukážem, aký si neľudský a neschopný.

Nefunguje firma, dlhy voči dodávateľom, fondom i daňovým úradom narastajú. K veriteľom patrí i mesto. Žiada si prirodzene to, čo mu zo zákona prináleží. Rozhorčeného majiteľa, konateľa, či riaditeľa to nezaujíma. "Keď zamestnanci nedostanú výplaty, za vinníka označíme primátora, ktorý podpísal exekučný príkaz." A znova nielen vnútri firmy. Všade to roztrúbime, aby všetci vedeli, aký neľudský vtáčik sedí na prešovskej radnici.

Neplatím nájomné. Aj tak mi nemôžu nič urobiť. Na ulicu ma s deťmi nevyhodia, lebo sa budú báť verejnej mienky. A mne sa tých pár tisíc mesačne zíde. Dlh narastá z mesiaca na mesiac, až príde deň, keď vlastník bytu podá žalobu na súd. Súd rozhodne o výpovedi nájmu. Nasleduje proces, ktorý už nevykonáva vlastník, ale zákon. Čo urobím? Idem na radnicu. Podobrotky, alebo pozlotky zabránim najhoršiemu. Ľútosť, sľuby, vyhrážky, plačúce deti, známi a príbuzní cez ďalších známych a príbuzných prichádzajú, aby zmazali to, čo sa v právnom štáte dá zmazať len na súde. Pomôžte! Ako a prečo? Hovorí sa: "Na hrubú dieru, hrubá záplata". Nuž áno, ale ide o ľudí. A aj verejnosť sa obyčajne postaví na stranu obete. Neskúma, čiou zásluhou je obeťou. Navyše vzniknú dva tábory. Ten, ktorý sa domáha trestu a ten, ktorý žiada zhovievavosť. Komu vyhovieť?

Mesto spoločne s obcami

Ako posledný, príklad z prostredia združení. Nezáleží na tom, či je predmetom záujmu oblasť sociálna, šport, kultúra, alebo občianske iniciatívy. Keď sa zakladá inštitúcia a konštituujú orgány, všetci považujú za nenáležitú otázku, ako chce existovať. Keď začne mať problémy s existenciou, alebo fungovaním, poďme ho na radnicu. Však mesto nemôže nechať zahynúť to, ani ono. Musí mu záležať na tom, že tu existujú inštitúcie, ktoré mesto reprezentujú doma i v zahraničí. Je jedno, či prídem v januári, alebo decembri. Musia pomôcť! Ak nepomôžu, ukážeme verejnosti prstom na hrobára aktivít v meste. Málokoho zaujíma, či existuje a odkiaľ sa má zobrať "záchranný pás". To, že v meste platia pravidlá, že sa tu hospodári podľa rozpočtu prijatého orgánmi mesta, nie je podstatné. "My sme sa obrátili na štatutára a tam sme nenašli pochopenie. Preto musíme skončiť činnosť. Aká hanba pre Prešov!"

Keby som chcel byť veľmi priamy, určite by som podobným konaniam dal pomenovanie: "vydieranie". Nerobím tak len preto, že chápem ľudí v krízových situáciách. Zodpovednosť za veci, ktoré iniciujeme by však nemala padať na hlavy tých, ktorí nemajú potuchu o tom, čo a kedy vzniká, čo a kedy spackáme, čo a kedy sa dostáva do krízy. A ak padá, nech aspoň časť verejnosti vie o tom, že celkom nevinne.

V uplynulom týždni sa uskutočnilo prvé rokovanie so starostami okolitých obcí, na ktorom sme hľadali optimálny mechanizmus riešenia úloh, ktoré postupne pribúdajú do zodpovednosti samospráv v súvislosti s prenosom kompetencií. V reči zodpovedných sa problém volá "spoločná úradovňa". Je absolútne logické, že nie je mysliteľné, aby na každom obecnom úrade vznikli samostatné útvary, ktoré budú profesionálne vykonávať napríklad funkciu stavebného úradu, alebo správu základného školstva, oblasť sociálnu a iné drobné činnosti, náročné na odbornú spôsobilosť. Keďže ide o činnosti, za ktoré zo zákona zodpovedá obec a sama ich musí hradiť z rozpočtu, nikomu nie je ľahostajné, čo to všetko bude stáť. Preto spolu hľadáme spôsob, ako všetko zabezpečiť pri minimálnych nákladoch. Zatiaľ sme si vytvorili čas pre ekonomické analýzy, do konca februára však chceme mať veci jasné do takej miery, aby sme mohli konať. Dnes je ťažko povedať, koľko obcí sa pridá. Som však presvedčený o tom, že všetci starostovia zodpovedne zvážia všetky pre a proti a mesto Prešov vytvorí pre seba i svoje okolie také podmienky, s ktorými bude spokojnosť na obidvoch stranách.

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK