Do rozhodnutí súkromných sa obyčajne miešajú len ľudia, ktorých sa dotýkajú. Menej logicky takí, ktorí radi klebetia, súdia, mútia vodu. Do rozhodnutí inštitúcií a osôb, ktoré sú vo verejnej službe vstupuje každý, kto má chuť. Bez ohľadu na kvalifikáciu, serióznosť, či schopnosť pozrieť sa na vec vo všetkých súvislostiach. A tak sme svedkami radikálnych odsúdení, ale aj kategorických stotožnení sa s rozhodnutiami tých, ktorí majú na rozhodnutia mandát. Pokojne haníme štát za to, že v súkromnej firme sú nízke platy, že ktosi tuneluje vlastnú rodinu, že sused nevie prísť na meno susedovi. Rovnako nám nerobí problém brať na zodpovednosť mesto za to, že v záhrade, alebo na pozemku pána "K" je nepokosená burina a papiere, že si ktosi obrezal, alebo neobrezal strom vo svojom dvore, že sused zmietol neporiadok zo svojho balkóna na balkón pod ním. Nemáme však problém ani pripísať zásluhu za veci dobré ľuďom alebo inštitúciám, ktoré nijakým spôsobom neparticipovali na riešení, či rozhodnutí. Zato priznať podiel za čosi užitočné komusi, kto sa o to zjavne zaslúžil býva nie raz skutočným problémom.
Snáď na priblíženie popísaných stavov príklady. Nezriedka počuť hlasy o tom, že v Prešove je na verejných priestranstvách neporiadok. Kto by chcel protestovať, sotva by sa stretol s pochopením. Kto by ale súhlasil, tiež by nemal pravdu. Možno by sa ani dvaja susedia žijúci v meste nezhodli na definícii poriadku. Ťažko sa preto dá očakávať zhoda tisícov občanov tohto mesta v tom, čo je dostačujúca úroveň čistoty a poriadku. Keby sme dokázali akceptovať porovnanie s inými mestami, nielen doma, ale aj v zahraničí, potom by sme hádam pochopili, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť horšie a nič nie je také dobré, aby nemohlo byť lepšie. Všetkým by nám malo záležať na tom, kde žijeme, ale aj na tom, aké prostredie si sami vytvárame.
V uplynulom týždni mi priateľ, bývalý spolužiak vynadal za to, že na prešovských cestách sme ešte neodstránili posypový materiál z krajníc. "Zima skončila, je tu plno prachu. Kým prejdem z domu na pracovisko, auto mám celkom zaprášené." Nuž aj toto je pravda. Pravda z pohľadu jednotlivca, ktorý vidí seba, dlho, dlho nič a potom nechce vidieť to, že aj odpratanie posypového materiálu znamená míňanie prostriedkov z rozpočtu mesta. Iste, rozhodnutie odstrániť posypový materiál po zime v čase, keď už nie je predpoklad napadnutia snehu a potreby nových posypov nebolo rozhodnutím, ktoré malo za cieľ znervózňovať Prešovčanov. Bolo to rozhodnutie, ktoré vychádza z dlhoročných skúseností. To, že sa s ním nie každý stotožní, je samozrejme. Obraz tých, ktorí zaňho nesú zodpovednosť v očiach občanov ale vytvárajú často ľudia, ktorí nikdy nemuseli rozhodovať pod prísnym pohľadom verejnosti, zodpovedne vo vzťahu k hospodáreniu v meste.
Ešte hádam k posudzovaniu rozhodnutí, za ktoré väčšina chváli. Aj v tomto prípade sa nezriedka dostane uznania práve tým, ktorí ani netušili, že ktosi rozhodol o podujatí, o pridelení prostriedkov, o vyprataní, vyčistení, pristavení kontajnera a podobne. Máme tendenciu všímať si ľudí a inštitúcie viditeľné v koncovke. Na podujatiach spevákov, alebo iných umelcov, pri konkrétnych počinoch vo vzťahu k vzhľadu mesta, firmy a ľudí, ktorí rozhodnutie realizujú. Iste nikto zodpovedný nerobí rozhodnutia preto, aby sa mu za ne dostalo uznania. Vždy však padne dobre, keď si ktosi všimne, že sa našiel subjekt, alebo človek, ktorý zariskoval, urobil niečo naviac, niečo, čo nemusel. Keď si ho ktosi všimne nielen vtedy, keď sa nadáva, hromží a vyhráža.
Popri mnohých drobných rokovaniach, riešeniach dlhodobých i operatívnych, udalostiach miestneho i regionálneho významu sa v našom meste v uplynulom týždni uskutočnilo dôležité rokovanie súvisiace s ďalším rozvojom Prešovskej univerzity i rokovania o vytvorení spoločnej úradovne pre obce v okolí Prešova na našom Mestskom úrade. Po dlhých rokoch sme mohli na doskách historického Divadla Jonáša Záborského zaznamenať opäť činohernú premiéru. A hneď nie hocijakú. Hru Viktora Huga Mária Tudorová v hlavnej úlohe s pani Kvetou Stražanovou. Priznám sa, že to bol pre mňa výnimočný zážitok. Nech už divadelní kritici vidia za spomenutou premiérou množstvo výnimočného v kladnom, či zápornom zmysle, pre milovníkov divadla v Prešove tu išlo o čosi viac ako dobré, alebo inak hodnotené predstavenie. Išlo o to, že sme opäť zažili jedinečnú atmosféru v jedinečnom prostredí s aktérmi, ktorých máme radi, ku ktorým cítime čosi viac, ako úctu k profesionálom. A keďže to bolo zároveň predstavenie venované životnému jubileu hlavnej predstaviteľky, dovoľte v mene vašom, v mene orgánov mesta a samozrejme i za seba zablahoželať pani Kvete Stražanovej k jej okrúhlemu životnému jubileu, zablahoželať jej ku skvelému hereckému výkonu a zaželať jej ešte veľa tvorivých rokov plných zdravia, šťastia, osobnej a rodinnej pohody, ako aj úspechov všade tam, kde uplatní svoj jedinečný talent.
V súvislosti s Prešovskou univerzitou sme spolu s jej vedením na čele s rektorom Karolom Fečom, s prorektormi i prednostom Krajského úradu v Prešove Jozefom Polačkom riešili hneď niekoľko problémov. Od ubytovacích možností študentov tejto vzdelávacej inštitúcie, cez priestory pre vlastné vzdelávanie v teoretických i praktických rovinách, až po koordináciu krokov spojených so zriadením Fakulty ošetrovateľstva pri Prešovskej univerzite. Dohodli sme konkrétne kroky, prijali sme konkrétne rozhodnutia, skoordinovali sme postupy všetkých zainteresovaných inštitúcií tak, aby sa výsledky dostavili v reálnom čase. K spokojnosti pedagogických pracovníkov i študentov a na prospech nášho mesta.
29 starostov z obcí okolo Prešova písomne vyjadrilo ochotu spolupracovať na zriadení spoločnej úradovne na Mestskom úrade v Prešove v tých oblastiach, ktoré zo zákona prešli, alebo prejdú kompetenčne na mestá a obce v dohľadnom čase a sú mimoriadne náročné na profesionálne zabezpečenie služieb pre občanov. Nechcem predbiehať udalosti. Verím však, že v nasledujúcom týždni pripravíme podklady tak, aby sme si vzájomne zmluvne potvrdili spôsobilosť poskytovať občanom mesta i okolia taký servis, aký od samosprávnych orgánov očakávajú.
