Doba, po ktorú sú tieto jednotky vystavované vplyvom zvonku je nepomerne dlhšia, ako ľudský život. I preto vedia rozprávať domy, ulice a parky. I preto nás oslovuje urbanizmus a architektúra z dôb minulých, i preto každý, i ten najväčší odporca všetkého, čo súvisí s religiozitou pociťuje istú bázeň, keď vstúpi do chrámu, keď pozrie na kríž, keď navštívi kláštor alebo kalváriu. A podobne, ako s istým rešpektom vstupujeme na spomenuté miesta, mali by sme vnímať aj všetko ostatné, na čom ostala stopa minulých generácií. Raz preto, aby sme čerpali inšpiráciu, inokedy preto, aby sme spozorovali varovania. Hlavne však preto, aby sme si uvedomovali svoju pozíciu, svoju zodpovednosť za onen kúsok Zeme, na ktorom trávime svoj život. Aby sme si uvedomovali, že aj my vtláčame tomuto prostrediu stopu. Nie hocijakú. Stopu, ktorá ostáva. Z ktorej budú čerpať naši potomkovia, mnoho generácií po nás.
Chceme prívlastok nekultúrni?
Aj keď kalendár hovorí o tom, že sme v poslednej tretine zimného obdobia, slniečko, vetrík, či vietor, obloha, dážď i vôňa vzduchu nasvedčujú, že sa neodvratne blíži jar. Ročné obdobie, v ktorom sa všetko budí, v ktorom sa rodí mnoho nového. Keď v rodine očakávame nový život, obyčajne sa všetci usilujeme pred jeho príchodom čosi urobiť. Vytvoriť pre nového človiečika upravené, čisté prostredie. Byt upraceme, všetko, čo je potrebné operieme a vyžehlíme, pripravíme výbavičku, kočiarik, postieľku i kolísku. To všetko preto, že sa tešíme, že radostne očakávame príchod nového člena rodiny. Očakávame radostne i príchod jari do nášho mesta? Tešíme sa na to, že opukajú a rozkvitnú stromy, že sa rozzelenajú trávniky, že zažiaria kvetinové záhony? Ak úprimne áno, iste nám nebude robiť problém pre nový život vytvoriť adekvátne prostredie. Nečakať, že ho vytvorí sused, mesto, najatí ľudia. Aj keby totiž neviem ako chceli, bez pričinenia každého z nás to nedokážu. Prečo?
Vietor bude fúkať, či sa nám to páči, alebo nie. Aj pršať bude tiež bez nášho pričinenia. Ale obal z čokolády, vrecúško z bagety, fľaša od minerálky, "čuča", piva, či coca-coly sa na chodníku, trávniku, alebo v medziblokovom priestore a na parkovisku neocitne bez nás. Rovnako, ako sa tam bez nášho pričinenia neocitne krabička od cigariet, igelitový sáčok, rôzne reklamné letáčiky, alebo obaly z džúsov, jogurtov a cukríkov. A to už nehovorím o ohorkoch z cigariet a pľuvancoch. Všetko toto je výsledkom prístupu obyvateľov a návštevníkov tohto mesta k nemu samotnému. Každého, kto má istú úroveň estetického cítenia a zmysel pre čistotu a poriadok, logicky rozčúli, keď po upravených priestranstvách vietor, alebo voda presúvajú smeti každého druhu. Toto isté igelitové vrecúško je schopné vyviesť z rovnováhy tisíce ľudí v rôznych lokalitách Prešova. Vietor s ním narába podľa svojich pravidiel a snaha tých, ktorí sa o poriadok v meste profesionálne starajú, nemá šancu tomuto stavu zabrániť. I preto je nevyhnutné čosi vykonať v jednom čase. I preto je nevyhnutné, aby sme sa na tom podieľali všetci. Aj v prevencii, aj v konkrétnom odstraňovaní toho, čo po sebe zanechala zima. Aby prebúdzajúca sa príroda prišla do prostredia, kde nám všetkým bude môcť robiť radosť. Na pomoc takýmto aktivitám sme rozmiestnili veľkoobjemové kontajnery v rôznych častiach mesta. Využime ich na to, aby sme pre seba vytvorili prostredie hodné mesta s úctyhodnou históriou. Toto všetko možno aj v kontexte v úvode spomenutého budovania akéhosi obrazu mesta v očiach súčasníkov i pre budúce generácie. Určite nám nepadne dobre, ak sa o Prešove bude rozprávať ako o meste, kde žijú nekultúrni ľudia v smeti a neporiadku.
Stopa do tváre Európy
Konkrétnu stopu na tvári nášho mesta zanechávajú aj mnohé inštitúcie, mnohí predstavitelia i mnohé udalosti a podujatia, ktoré sa tu odohrali, odohrávajú i budú konať. Prednedávnom som informoval o tom, že sa spolu s poľským mestom Wroclaw, českým Olomoucom a maďarským mestom Pécs usilujeme o to, aby prostredníctvom našich miest vryli stopu do tváre Európy naše krajiny, Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko. Iniciovali sme, a dnes už pripravujeme, kultúrny festival krajín Visegrádskej štvorky. V uplynulom týždni naše mesto navštívila delegácia mesta Wroclaw s cieľom pokročiť v príprave jednotlivých podujatí. Stretnutie, ktoré inicioval riaditeľ festivalu Andrzej Jagodziński malo výsostne pracovný charakter. Výsledkom je konštituovanie styčných výkonných štruktúr tak, aby bola v najbližších dňoch vyprecizovaná skladba programov v centre festivalu Wroclawi, ale aj v ostatných mestách z krajín V 4. Nad festivalom prevezmú záštitu prezidenti všetkých štyroch signatárskych krajín. Verím, že bude prínosom nielen k zblíženiu ľudí v stredoeurópskych krajinách, ale že zanechá pozitívnu stopu i na našom meste.
V závere uplynulého týždňa začali Prešovské misie. Nemusia čosi hovoriť každému občanovi tohto mesta. Iste čosi hovoria tej väčšine Prešovčanov, ktorá sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 prihlásila k vierovyznaniu. Že ide o výraznú väčšinu, dokazujú štatistické čísla. V našom meste sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu hlási 61 956 obyvateľov, čo je 66,77 perc. Ku gréckokatolíckemu 8279 obyvateľov (8,92 perc.), ku pravoslávnemu 1563 Prešovčanov (1,68 perc.), k Evanjelickému a. v. 4436 občanov (4,78 perc.). K iným vierovyznaniam sa prihlásilo 1188 občanov, čo je 1,28 perc. Bez vyznania, alebo nezistené vierovyznanie je u 15 364 občanov Prešova, čo predstavuje 15,95 perc. Ide teda o podujatie, ktoré sa dotýka skutočne mnohých Prešovčanov. Prispejme všetci k tomu, aby bolo inšpiráciou pre zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi v Prešove. Prispejme, aby po 55 rokoch do nášho mesta zavial vietor vzájomnej úcty, porozumenia, rešpektu a ochoty pomáhať si. Tak, aby sme nielen my, súčasníci, ale mnohí po nás, podľa stopy spoznali, že Prešov je mestom ľudí, medzi ktorých sa oplatí prísť. Nielen na kus reči, ale aj pre duchovné pookriatie, oddych, zábavu, šport, spoločenské kontakty, potešenie i spoluprácu v podnikaní, obchode a iných hospodárskych činnostiach. Aj cez takúto povesť, či moderne povedané imidž, sa staneme príťažlivými pre potencionálnych partnerov, cez ktorých sem príde okrem iného aj práca, prosperita a možno raz aj blahobyt.
