Keď som sa minulý týždeň zamýšľal nad reakciami občanov na činnosť a aktivity mestskej samosprávy i nad tým, ako takmer každý, kto s touto inštitúciou komunikuje, má tendenciu poúčať, radiť a predpisovať recepty na riešenie problémov tohto mesta, zaiste to nemalo za cieľ len popísať stav, alebo odmietnuť zjednodušené predstavy mnohých. Chcel som upriamiť pozornosť na zodpovednosť nás všetkých za to, čo a ako bude ďalej. Vyzvať k uváženým rozhodnutiam. Pretože len takto môžeme napredovať, len takto môžeme počítať s adekvátnym miestom v civilizovanom svete.
Obecné úvahy nemajú obyčajne dostatočnú vypovedaciu schopnosť. Cez príklady je možné objasniť myšlienku ďaleko jednoduchšie a stručnejšie. Preto sa i teraz uchýlim k tomuto prostriedku.
Nevedia pomôcť sebe, ale...
Pred časom ma navštívil občan tohto mesta, ktorého osobne poznám veľa rokov z jeho občianskych aktivít, ale aj ako podnikateľa, ktorý má problémy s rôznymi inštitúciami. Spočívajú v neplnení záväzkov voči mestu, v neplnení daňových a odvodových povinností i preto, že má konflikty s okolím. Skrátka, poznám ho ako človeka, ktorý má problémy a nevie sa z nich vymotať. Hľadá pomoc a tá ak prichádza, nie je účinná. Obyčajne však neprichádza, pretože dotyčný stratil kredit. Nikto mu už neverí. Táto skutočnosť mu nebránila v tom, aby ma požiadal o sprostredkovanie stretnutia s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. "Nie, nechcem po nich nič, len im chcem poradiť, ako sa dostať z ekonomických problémov na Slovensku, ako zvýšiť zamestnanosť, ako oživiť hospodárstvo a rozbehnúť investície." Opýtal som sa ho, či mi môže aspoň v náznakoch povedať, o čo ide, pretože aj tí, ktorých oslovím sa ma budú pýtať na zmysluplnosť takéhoto stretnutia. Odpovedal mi jasne a stroho: "To nemôžem, je to moje know-how, ktoré vyzradím len tým najvyšším." Keď som zistil, že u neho nepožívam dostatočnú dôveru, opýtal som sa smelo, prečo toto know-how nepoužil pri vlastnom podnikaní. Prečo si geniálnymi riešeniami nepomôže sám. Zjavne som ho zaskočil. Asi dodnes žije v presvedčení, že mám na svedomí pomalý hospodársky rast na Slovensku, že som brzdou rozvoja tejto krajiny.
Býva pomaly pravidlom, že v inštitúciách, ktoré majú garantovať zákonnosť, mravnosť a slušnosť sedia ľudia, ktorí v živote nepreukázali ani len elementárnu schopnosť zorganizovať si osobný život, či život vo vlastnej rodine. Ich úlohou je dohliadať na zdravý vývoj širšieho spoločenstva, nezvládajú však jeho základnú bunku, bunku, ktorú majú v plnej kompetencii. Žijú v druhom, či treťom manželstve, dokonca aj "na divoko", deti sa im túlajú po nociach a oni hladia a zakrývajú ich výčiny. Nemajú schopnosť ochrániť vlastných potomkov pred užívaním omamných prostriedkov, pred navštevovaním pochybných, ak nie zakázaných spolkov a organizácií, dokonca ani pred konaním skutkov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom. Možno s celkom dobrým pocitom využívajú svoju pozíciu na to, aby nič nevyšlo na verejnosť. Bez zábran však prednášajú, vydávajú metodické pokyny, usmerňujú podriadených i verejnosť, skrátka radia, ako žiť. A my sa v nemom úžase pozeráme.
Prehodnoťme svoje postoje
Blíži sa obdobie, v ktorom nám budú desiatky, či stovky prorokov rozprávať o tom, čo a ako urobia, keď budú tam, kde sú dnes iní. I takí, ktorí tam už boli. Nezabudnime sa ich opýtať, prečo to, čo dnes sľubujú nezrealizovali vtedy, keď mali možnosť. Hlavne sa však pozrime na to, akú brázdu v živote vyorali a aká úroda z tejto brázdy vzišla. Budú aj takí, ktorí si skutočne nevedia zorganizovať vlastný život, vlastnú rodinu. Budú aj takí, po ktorých ostali vytunelované fabriky a desiatky či stovky ľudí bez práce, nič im však nezabráni hrdo sa pasovať do pozície úspešných manažérov. Budú aj takí, ktorí suverénne odprezentujú recept na víťazstvo vo futbalovom, alebo tenisovom zápase aj keď nikdy nehrali futbal, či tenis, alebo nikdy nič v daných disciplínach nevyhrali. To všetko preto, že vypočítavo kalkulujú s nevedomosťou a neobozretnosťou. Nenechajme sa zaskočiť.
Možno téma, v ktorej pokračujem z uplynulého týždňa nie je témou najvhodnejšou pre Veľký týždeň. Možno by "pasovalo" v najvýznamnejšom týždni pre kresťanskú komunitu venovať sa viac poslaniu a myšlienkam spojeným práve s posolstvom Veľkej noci. Som presvedčený o tom, že toto zariadili a zariadia ďaleko lepšie a kvalifikovanejšie ľudia povolaní. Počas úspešných Prešovských misií 2002, ktoré sa nesporne zapíšu do histórie tohto mesta sa to už stalo. V nasledujúcich dňoch sa to určite stane. Zvlášť vtedy, keď sa otvoríme, keď budeme vnímavo počúvať a keď dni pracovného voľna využijeme predovšetkým na seba a svojich blízkych. Na prehodnotenie svojich postojov, svojich kritérií a svojej zodpovednosti voči všetkým a všetkému. A keď si trochu utriedime a poukladáme vlastný hodnotový rebríček tak, aby sme v budúcnosti neplakali nad rozliatym mliekom. V rodine, meste i v našej vlasti.
Želám Vám všetkým pokojné prežitie veľkonočných sviatkov. Želám Vám veľa rodinného šťastia a pohody. Nech sa radosť z poznania veľkonočnej Pravdy a z pochopenia posolstva Vzkrieseného zakorení v našich srdciach, mysliach, rodinách, spoločenstvách i v živote celého nášho mesta.
