To ju chce po vyčistení umiestniť na niektoré sídlisko. A akože prešovskí „novinári“ sochu považujú za nevydarený žart a pýtajú sa, prečo tam nie sú kamery.
Kedy však ľudia v tomto meste začnú konečne rozmýšľať?
Je potrebné si uvedomiť, že socha bola pozostatkom komunizmu. Zverstva, ktoré sa prejavovalo aj v umení. Skutoční umelci boli v tom období v úzadí, mali zákaz tvoriť. Povolené bolo len „umenie“, ktoré nevadilo režimu. Takýmto príkladom je aj socha pracujúcej ženy. Podobných sôch sa robilo množstvo kópií, ako na pásovej výrobe. Bolo to umenie bez umeleckej hodnoty. A nestálo za nič.
Človek, ktorý sochu zmenil na klauna, vlastne priniesol obrovskú myšlienku. Socha pracujúcej ženy bola symbolom komunizmu, nemala nič spoločné s umením, klaun Ronald McDonald predstavuje zahnitý kapitalizmus. Pretože to, na čo sa hráme, nemá nič spoločné so skutočným kapitalizmom a zdravou demokraciou. Kus betónu pripomínajúci ženu s filtrom od plynovej masky v rukách dostal svoje opodstatnenie teraz, po asi tridsiatich rokoch, počas ktorých „akože dielo“ nikto neriešil. Asi preto, že na poriadné ... neostal betón.
Teraz sa ľudia z okna mapky pohoršujú, firmu to mrzí, mesto chce sochu vyčistiť, ale nikto sa nepozastavuje nad tým, že vôbec areál ZPA Křižík vyzerá na grcanie, že na Sekčove pribúdajú obrovské obchody - neforemné nevhodné krikľavé krabice, že hocikto si môže postaviť hocijakú stavbu hocikde, trebárs aj pred Kauflandom na Levočskej, pri cestách v meste s vysokým počtom neraz vážnych dopravných nehôd hustíme reklamné plochy, alebo kašleme na seba navzájom, zamestnávatelia žmýkajú zamestnancov, že sme ľudia bez hodnôt. Púšťame si sem zahraničných "investorov", v zásade ide o priemysel, pričom na reálnu kvalitu nových pracovných miest sa radšej nepýtame - keby za niečo stáli, neboli by ich stovky. Toto je permanentné znehodnocovanie životného prostredia. Kvalita života v Prešove upadá, ani nie málom peňazí, skôr absenciou zdravého rozumu. A vkusu. Ľudia už nevedia rozmýšľať. Na všetko sa pozerajú povrchne, hodnotia pudovo a odsudzujú prvoplánovo.
Musel prísť umelec, aby pretvoril nič na niečo takým spôsobom, aby sme si uvedomili, v akých bludoch žijeme. Aj to je poslanie umenia. Upozornovať na niečo. Vyvolávať reakciu a akciu. Nie vždy sa musí páčiť, či sa to niekomu páči, alebo nie. Preto oceňujeme autorov nápad. Aj keď tu odkaz s obrovskou výpovednou hodnotou zrejme neostane nadlho, je čas na zmenu!
