Nedeľa, 07. jún 2020
Meniny má Róbert | zajtra Medard
aktualizované: 15.4.2013

Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa

Názov / Meno:
Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
Sídlo (adresa):
Prešov
Zemepisná poloha:
N 48° 59.6484' E 21° 14.57736' (N 48° 59' 38.904" E 21° 14' 34.6416")
Poloha na mape:
ico

Pôvodne gotický jednoloďový kostol. V 17. storočí bol spojený s minoritským kláštorom a v 18. storočí barokovo prestavaný do súčasnej podoby.

V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať r. 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V tom čase sa tento kostol nachádzal mimo prvých mestských hradieb a až neskôr po ich presunutí sa dostal do vnútorného areálu mesta.

Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol, uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis, stal kostolom evanjelického slovenského obyvateľstva Prešova. Spomedzi celého radu slovenských evanjelických kazateľov, ktorí v ňom počas 14 desaťročí pôsobili, je potrebné spomenúť spisovateľa a historika Jakuba Jakobea (1591-1645), autora cenného diela Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (vyšlo v Levoči 1642) a prvých dejín Slovákov Viva gentis Slavonicae delineatio (Živý náčrt slovenského národa, Levoča 1642).

Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v r. 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane. Nad novovybudovaným chórom bola zachovaná cenná gotická sieťová klenba, pričom z pôvodného špitálskeho kostola sa ešte zachovala časť múru s opornými piliermi a uvedenou kostolnou vežou.

Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv. Jána Nepomuckého, ktoré bolo umiestnené pred kláštorom, na kraji Hlavnej ulice.

Práce v interiéri kostola pokračovali ďalej a v r. 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.

Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. V r. 1846 bol chrám zásluhou druhého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Jozefa Gaganca (1793-1870) upravovaný pre potreby východného rítu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač. Z liturgických predmetov je cenný kalich od zlatníka Jána Szylassyho, evanjeliár od neznámeho majstra, biskupská berla, ktorú venoval biskupovi Jánovi Vályimu (biskup v r. 1883-1911) cisár František Jozef I.

Pod chrámom je rozsiahla krypta. V nej sú pochovaní piati biskupi, kanonici, členovia rádu minoritov a jezuiti.

V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. V r. 1977-1980 sa pristúpilo k jeho generálnej renovácii, ale k rozsiahlejšej rekonštrukcii celého komplexu došlo až v r. 1994-1995.

Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7.1995.

Prebraté z knihy: Sprievodca po historickom Prešove

Foto: Greatmilan

aktualizované: 15.4.2013
14403
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK

Ďakujeme, že navštevujete portál pis.sk, naozaj si to vážime.

Používate rozšírenie na blokovanie prídavných modulov (adBlock, AdBlock Plus, Ghostery ... )?

Táto stránka je financovaná výlučne zo súkromných zdrojov a jedným z jej hlavných príjmov tvoria príjmy za zobrazovanie reklamy.
Žiaden z článkov nie je spoplatnený, všetky funkcionality poskytujeme zadarmo.

Pridajte si túto stránku medzi výnimky, aby sa Vám obsah zobrazoval správne a tento portál mohol aj naďalej fungovať.