Postavená bola v prvej polovici 15. storočia ako súčasť nových hradieb na západnej strane mesta, pozdĺž ktorých vznikla ďalšia ulica - Baštová ulica.
Z vonkajšej strany boli tieto hradby chránené vodnou priekopou, napájanou vodou z mlynského jarku. Samotná Floriánova brána bola chránená štvorhrannou vežou, ktorá bola vysunutá do priekopy, a menšou predsunutou záštitou na druhej (západnej) strane priekopy.
Floriánova brána bola pravdepodobne po prvýkrát prestavaná r. 1673, resp. v nasledujúcom roku, a to na príkaz cisárskeho veliteľa mesta, ktorý z obavy pred povstalcami musel dať nanovo vybudovať všetky zničené časti hradieb. Vzhľadom na rozvoj bojovej techniky bola brána prebudovaná na ucelený bastión s mohutnou delovou baštou s priestormi vyplnenými zeminou.
K ďalšej významnej prestavbe brány došlo v 2. polovici 18. storočia, keď bol zrušený hlavný mestský kanál a na jeho mieste bol vytvorený priechod s valenou klenbou. Súčasne bola brána zvýšená a bolo upravené aj jej priečelie.
Ešte rozsiahlejšia prestavba brány sa uskutočnila v r. 1808. Vtedy už bol úplne zrušený jej obranný charakter. S oboma priľahlými časťami hradbového múru bola adaptovaná na účely novovzniknutej mestskej nemocnice, o ktorú sa najviac zaslúžil mestský lekár Samuel Krieger. Prostriedky na nemocnicu získaval dobročinnými zbierkami na spoločenských podujatiach Prešovčanov a divadelnými predstaveniami prešovských ochotníkov.
Po ukončení prestavby bola priamo nad priechodom brány umiestnená kaplnka sv. Floriána, na východnej fasáde bol vytvorený vstupný portál, boli zväčšené obidve okná na poschodí a celá fasáda bola ukončená veľkým volutovým štítom. Zväčšením okien však bol poškodený pôvodný latinský nápis, ale aj nástenná maľba zobrazujúca sv. Floriána. V roku 1915 bola táto maľba takmer úplne zničená a nahradená novou podobou svätca, v prevedení prešovského maliara Maxa Kurtha (1869-1962). Sv. Floriána zobrazil v typickom ikonografickom stvárnení, teda s vojenskou prilbicou, s práporcom pri hasení požiaru, v pozadí so siluetami farského a františkánskeho kostola, ako aj budovou evanj. kolégia. Celá kompozícia diela je o to zaujímavejšia, že ju autor vytvoril podľa starej barokovej grafickej predlohy.
Poslednou rozsiahlou prestavbou Floriánovej brány r. 1979 došlo k úprave valenej klenby priechodu, k zmenšeniu okien na východnej fasáde do pôvodných rozmerov a bola urobená potrebná renovácia celej výzdoby. V r. 1973 bola na západnej fasáde odhalená pamätná tabuľa, označujúca pôvodné miesto prešovskej mestskej hvezdárne zo 17. st.
Prebraté z knihy: Sprievodca po historickom Prešove
Foto: Greatmilan
