Utorok, 17. september 2019
Meniny má Olympia | zajtra Eugénia

Diskusná téma: Úvahy o živote

* registrovaný a prihlásený užívateľ má možnosť jednotlivé príspevky hodnotiť

Diskutujúci odoslaním príspevku potvrdzuje súhlas s Kódexom diskusie

#72017
72017
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 6.9.2019 10:52
...tha co duchove, sce še našľi?.. . vy sebe budzece rozumic... AĽE : v zdravim ceľe-zdravy duch... abo vzduch?.. . od fizoly... - vepřo.knedlo.zelo, pivečko, 200-koňe pod kapotu, pulna nadrž, bazen, sateľit... atď...
#72014
RE: Človeče! Ty sebecký ničiteľ prírody! 72014
xelen (ID: 735) | 24% Majster
xelen | 5.9.2019 21:39 | reakcia na: othon (5.9.2019 18:24)
Nadväzujúc na tvoj ekologický príspevok, ktorý ide s duchom doby, aký je tvoj postoj ku parkovacej politike mesta Prešov?
#72009
Človeče! Ty sebecký ničiteľ prírody! 72009
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 5.9.2019 18:24
Neviem, či ste zachytili správu, že od 29 júla 2019 začína žiť ľudstvo na ekologický dlh. To znamená, že týmto dňom sme v rámci roka 2019 vyčerpali všetky obnoviteľné zdroje, a od tohto dátumu až do konca roka budeme čerpať zdroje, ktoré už príroda nie je schopná sama obnoviť. Od tohto dňa teda začína naše bezohľadné a trvalo nezvratné drancovanie. Pravda je totiž taká, že v súčasnosti potrebujeme na uspokojenie všetkých svojich potrieb prírodné zdroje dvoch planét, čo značí, že životná úroveň ľudí a ich potreby výrazne prevyšujú možnosti našej planéty.

V kolobehu povinností pravdepodobne mnohí túto informáciu nezaregistrovali. Čo sme ale zaregistrovali úplne všetci sú úmorné letné horúčavy, doprevádzané suchom. Boli časy, kedy bolo leto krásnym a príjemným obdobím, na ktoré sme sa tešili. V súčasnosti sa však naopak stáva obdobím, nesmierne únavným a zaťažujúcim, takže mnohí, ktorí vyslovene nemusia, v najväčších horúčavách radšej ani nevychádzajú von.

Avšak neustále rastúca neznesiteľnosť letných horúčav, aké u nás nikdy predtým nebývali, nie je ničím iným, ako odpoveďou prírody na neznesiteľnosť a neudržateľnosť drancujúceho prístupu ľudí k nej. A je to odpoveď tak pádna a tak rukolapná, že ju neprehliadne nikto. Ani tí, čo nevedia, že sme už v tomto roku začali žiť na ekologický dlh. Na absolútne každého z nás bez výnimky tvrdo dopadajú negatívne dôsledky toho, ako sa my sami správame voči prírode.

Sebectvo ľudí je však bezmedzné, pretože sú iba nemnohí, ktorí chápu tento súvis. Ktorí si uvedomujú toto vzájomné prepojenie. A je iba málokto, kto je ochotný a schopný vyvodiť z toho aj nejaké osobné dôsledky. Osobné dôsledky v zmysle obmedzenia vlastných nárokov a potrieb na takú mieru, aká bude pre prírodu prijateľná a udržateľná. Hovorí sa tomu osobná uhlíková stopa.

Pre milióny ľudí našej zeme sú ale toto všetko len obyčajné informácie, ktoré pustia jedným uchom dnu a druhým okamžite von tak, ako tisíce iných informácií. Pre milióny ľudí konštatovanie týchto skutočností nič neznamená a osobne sa ich nijako netýka. Nie sú ochotní vyvodiť osobnú zodpovednosť za katastrofálne horúčavy, za sucho, za každodenné vymieranie najrozličnejších živočíšnych druhov, za drancovanie dažďových pralesov, z ktorých za jedinú minútu ubudne plocha o veľkosti futbalového ihriska, a tak ďalej, a tak ďalej.

Ľudia sú hodnotovo orientovaní na konzumný spôsob života a v ňom má miesto iba čoraz väčší ekonomický rast a čoraz väčšie uspokojovanie vlastných materiálnych potrieb. V ňom je absolútne nemysliteľné nejaké dobrovoľné uskromňovanie sa. Veď predsa celá spoločnosť je postavená na spotrebe a rôznych službách, zameraných na uspokojovanie ľudského užívania si. Musel by byť predsa blázon ten, kto by sa dobrovoľne obmedzoval. A zvlášť vtedy, keď na to má! Keď si to môže dovoliť. Veď žijeme len raz, a preto si je treba života poriadne užiť.

Avšak ty, bezohľadný konzumný slepec, uváž jednu vec! Skús sa zamyslieť nad tým, aký býva osud toho, kto žije dlhodobo na dlh. Len si skús predstaviť, že bývaš v nejakom byte a neplatíš nájom. Ako dlho myslíš, že ti to bude tolerované? Budeš viacnásobne upozornený, a keď svoje dlhy nevyrovnáš a nezačneš pravidelne platiť nájomné, z bytu ťa vyhodia!

A presne tak isto, ty konzumný sebec, zaslepený svojim užívaním si, žiješ na ekologický dlh a príroda našej planéty ťa už dlhšiu dobu upozorňuje, aby si si bral len toľko, koľko ti môže dať. Upozorňuje ťa na to horúčavami, aké tu nikdy doposiaľ nebývali. Upozorňuje ťa na to suchom! Upozorňuje ťa na to prudkými a ničivými prívalovými dažďami! Upozorňuje ťa na to neúrodou a zdražovaním potravín! A upozorňuje ťa na to ešte mnohými inými vecami, ktoré ty nechceš vidieť.

Ty totiž chceš len stále nerušene pokračovať vo svojom konzumnom bláznovstve a nič iného ťa nezaujíma. Vedz však, ty sebec, že nakoniec dopadneš tak, ako každý iný, kto žije na dlh a koho jednoducho skôr, alebo neskôr vyhodia z bytu. A tak raz aj teba, ekologického zločinca a ničiteľa, vyhodí mocná Matka príroda zo svojho podnájmu na planéte Zem! Ba čo viac, bude ti upreté právo ďalej prebývať v celom tomto stvorení, pretože prázdnota a úbohosť konzumného materializmu sa do teba zažrali tak hlboko, že ich uctievaním si sa stal len bezduchým ničiteľom všade tam, kde sa nachádzaš. A preto, aby si už nemohol ďalej škodiť a ničiť, ti táto možnosť bude vzatá, a tebe nezostane celkom nič, len plač a škrípanie zubov.

Pamätaj, ty bezducho konzumný sebec, že jedine sem ťa privedú tvoje materialisticky prázdne hodnoty, ktoré si uctieval, a pre ktoré si vo svojej egoistickej slepote neváhal ničiť všetko okolo seba.

Ľudia nášho sveta uznávajú ničivé a rozvratné hodnoty, ktoré ich vedú a privedú k zničeniu a k rozvratu. Ak však chcú tomuto zničeniu a rozvratu zabrániť, musia zmeniť hodnoty, ktoré uznávajú. Musia sa preorientovať na hodnoty, ktoré nevedú k zničeniu, ale k harmónii a rozkvetu.

A k harmónii a rozkvetu vedú jedine hodnoty ducha! Vedie k nim jedine rozvíjanie a uctievanie hodnôt ducha!

Hodnoty ducha nie sú hodnoty materiálne, ktorých neprimerané nadobúdanie ničí a drancuje našu planétu! Hodnoty ducha nie sú peniaze, majetky, moc, sláva, konzum a užívanie si!

Hodnotou ducha je úsilie o spravodlivosť, čestnosť, dobro a ušľachtilosť! Hodnotou ducha je úsilie o pochopenie skutočného zmyslu vlastného života! Hodnotou ducha je hľadanie odpovedí na základné existenčné otázky, a síce kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Hodnotou ducha je úsilie o približovanie sa k Stvoriteľovi. A čím väčšie budú ľudia vyvíjať úsilie o dosahovanie hodnôt ducha, tým bude na zemi lepšie, krajšie a harmonickejšie.

V tomto spočíva obrovský rozdiel oproti hodnotám matérie. Obrovský rozdiel, ktorý je dôkazom zásadnej neplnohodnotnosti a nedostatočnosti materiálno konzumných hodnôt, pretože čím viac sa ľudia zameriavajú na ich dosahovanie, tým je na svete horšie. Tým je na svete viac sebectva, chamtivosti, bezohľadnosti, závisti, nečestnosti, nevraživosti, násilia a biedy. Tým viac ľudia drancujú a ničia prírodu na celej planéte. To znamená, že to funguje úplne opačne, ako pri snahe o hodnoty ducha.

Človeče, spamätaj sa a hodnotovo sa obroď, aby s tebou Majiteľ sveta nakoniec nezatočil, ako so zlým nájomníkom, ktorý chcel žiť iba na dlh.
#71750
2 monitory 71750
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 6.8.2019 15:08
...trebalo by bulo 2 monitory : jeden na reklamy a jeden na ostatne pipečkoviny...
#71744
71744
sangalo (ID: 5117) | 8% Praktikant
sangalo | 6.8.2019 11:58
monitor je velky, ale v moble je to fakt na pipečku...ale asi ma v tym svoj podiel aj gogoľ i zo svojim androjdom
#71739
RE: RE: ňezodpovedam 71739
Hangari (ID: 287) | 18% Idol
Hangari | 6.8.2019 06:14 | reakcia na: vlkodlak (5.8.2019 23:00)
... . sak i terazki mi tutak svici reklama na trubankovu kozmetiku, co potim je svet progresivno _ duhovi... ...
#71738
RE: ňezodpovedam 71738
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 5.8.2019 23:00 | reakcia na: sangalo (3.8.2019 18:20)
...teľo reklamy, že aňi ňevidzim co pišem... thaže aňi ňezodpovedam... zodpovedaju pisaci...
#71722
71722
sangalo (ID: 5117) | 8% Praktikant
sangalo | 3.8.2019 18:20
sama reklama na tej presovskej stranke , tfuj..svet zaplavila reklama jak rakovina , ble
#71721
RE: Niet dôležitejšieho poznania, ako je toto! Spamätajte sa! 71721
xelen (ID: 735) | 24% Majster
xelen | 2.8.2019 22:18 | reakcia na: othon (2.8.2019 16:50)
Tolerujem tvoju éterickosť dušička, lebo nikomu neškodíš a moderné Slovensko je otvorené aj tvojmu názoru. Vôbec nezáleží, či si Maďar, či chováš krtka alebo si vznešený prúdiaci obláčik.
#71719
Niet dôležitejšieho poznania, ako je toto! Spamätajte sa! 71719
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 2.8.2019 16:50
Niet dôležitejšieho poznania, ako je toto! Spamätajte sa!

Všetko, čo okolo seba vidíte, je konečné. Je dočasné. V určitom momente to vzniklo a od okamžiku svojho vzniku pomaly, ale isto speje k zániku. Týka sa to ľudí, zvierat, rastlín, ale aj našej planéty, Slnka a celého okolitého vesmíru. Týka sa to však zároveň nie len sveta najhrubšej hmoty, ktorú vidíme, ale aj celého obrovského sveta hmoty jemnejšej, ktorú síce nevidíme, ale do ktorej odchádzajú naše duše po smrti, čiže po odložení fyzického tela. Aj táto jemnejšia hmotnosť, takzvaná jemnohmotnosť, podlieha zániku úplne rovnako, ako všetko ostatné, čo je hmotné.

No a v tomto obrovskom, ale konečnom svete hrubohmotnosti a jemnohmotnosti, sa pohybujú ľudskí jedinci prostredníctvom svojej slobodnej vôle. Na základe slobodnej vôle sa rozhodujú, kam povedú ich životné cesty. Rozhodujú, aké hodnoty budú preferovať a čo bude pre nich prioritné. Na základe svojej slobodnej vôle si formujú postoje k iným a vytvárajú si vlastnú životnú filozofiu.

Takýmto spôsobom konajú ľudia nie len vo svete hrubohmotnosti, ale aj vo svete jemnohmotnosti, kam odchádzajú po svojej fyzickej smrti. Aj tam určuje ich ďalšie smerovanie jedine ich vlastná slobodná vôľa. A potom sa zase opätovne rodia do hmotného sveta, a takto to pokračuje stále dookola. Stále dookola, ale nie donekonečna, pretože žijeme v univerze, ktoré je konečné.

Keby však jestvovalo jedine toto konečné univerzum, s jeho konečnou hrubohmotnou a konečnou jemnohmotnou časťou znamenalo by to, že naše bytie by bolo časovo vymedzené iba jeho trvaním. Znamenalo by to, že s nevyhnutným zánikom nášho univerza by v ňom museli zároveň zaniknúť aj milióny ľudských bytostí, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Všetci ľudia by však mali vedieť, že ich bytie nie je vôbec podmienené nevyhnutným zánikom univerza. Mali by vedieť, že sú práve prostredníctvom svojej slobodnej vôle schopné vymaniť sa z pominuteľnosti univerza, a tak uniknúť svojmu rozkladu v ňom. Mali by vedieť, že nad pominuteľnosťou hrubohmotnej a jemnohmotnej časti stvorenia sa nachádza večná a nepominuteľná ríša Ducha. A práve k nej by mal začať človek, nachádzajúci sa či už v hrubohmotnej, alebo jemnohmotnej časti univerza, smerovať kormidlo svojej slobodnej vôle ak chce, aby sa zachránil a unikol nevyhnutnému zániku hmotného sveta.

Aby sme to celé dokonale pochopili, ukážme si to na veľmi rukolapnom príklade. Predstavme si more, z ktorého sa týčia štyri piliere. Na pilieroch je umiestnené veľké akvárium. V akváriu žijú ryby, a pretože je veľké, ich život je na nerozoznanie podobný životu rýb v mori.

Má to samozrejme jeden háčik. Slnko nad akváriom hreje a voda z neho sa pomaly odparuje. Proces odparovania je ale tak pomalý, že je takmer nebadateľný. Avšak v dlhšom časovom horizonte je očividne badateľný.

A pokles pokračuje stále ďalej a ďalej, čo v konečnom dôsledku znamená, že akvárium napokon celkom vyschne a všetky ryby v ňom zahynú na jeho dne.

A predsa ryby v akváriu zahynúť nemusia! Nemusia, ak si uvedomia situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Ak si uvedomia, že žijú v akváriu a život v ňom je časovo determinovaný postupným odparovaním jeho hladiny. Toto poznanie znamená pre „vedomé“ ryby jediné: musia z akvária vyskočiť!

V prvom rade teda musia pochopiť, v akej situácii sa nachádzajú a potom, na základe svojho slobodného rozhodnutia, sa musia odhodlať k rozhodujúcemu skoku von z pominuteľnosti života v akváriu, do večnosti a nepominuteľnosti života v mori.

A čím skôr k tomuto poznaniu a rozhodnutiu dospejú, tým lepšie. Lebo čím dlhšie im to bude trvať, tým väčšiu námahu bude treba vynaložiť ku skoku do mora ponad okraj akvária.

Pri dlhodobom váhaní sa totiž nakoniec môže stať, že hladina vody bude tak nízka, že všetky ryby pochopia, že sa musia dostať von, aby sa zachránili. Avšak okraj akvária už bude tak vysoko a vody v ňom tak málo, že oslobodzujúci skok von nebude možný. Ryby budú potom odsúdené už len na zúfalé plahočenie v čoraz viacej ubúdajúcej vode, aby nakoniec všetky biedne zahynuli.

A presne takto isto je to aj s ľudmi, žijúcimi v akváriu pominuteľného univerza. Plávajú si v ňom sem a tam na základe vlastnej slobodnej vôle, a nechcú si uvedomiť fakt nevyhnutnej pominuteľnosti priestoru, v ktorom žijú.

Z mora večnosti, z nepominuteľnej ríše Ducha, k ním bolo poslaných do pominuteľnej hmotnosti mnoho poslov, vrátane samotného Syna Najvyššieho, aby sa im dostalo poznania reality, v ktorej žijú. Aby sa na základe tohto poznania a uvedomenia si svojej situácie dokázali včas odhodlať ku skoku z akvária univerza do mora večnosti.

Lebo uskutočniť tento skok nie je vôbec také jednoduché. Dostatočné množstvo sily k nemu totiž môže dať človeku len sila dobra a cností, o ktoré sa vážne vo svojom živote usiloval. Lebo len človek dostatočným spôsobom spravodlivý, čestný, láskavý, ohľaduplný, ušľachtilý a čistý môže nazhromaždiť toľko potrebnej sily, aby sa prostredníctvom nej mohol jediným skokom preniesť ponad okraj akvária pominuteľnosti do mora večnosti.

Žiaľ, na svete je len veľmi málo ľudí, ktorí si uvedomujú, v akej situácii sa nachádzajú. Ľudí, ktorí sa vedome zdokonaľujú v cnostiach, zhromažďujúc silu, potrebnú k ich rozhodujúcemu skoku na slobodu.

Milióny ľudí nášho sveta žijú v tomto smere v smrtonosnej nevedomosti. Na základe vlastnej slobodnej vôle sa ženú za najrozličnejšími osobnými prioritami a sú slepí a hluchí voči všetkému ostatnému. Plne prepadli životu v hmotnom akváriu a nič iného ich nezaujíma. Zaujímajú ich len peniaze, majetky, zábava, konzum a užívanie si. Ich duševný obzor a ich vnímanie sveta je obmedzené iba stenami materiálnej reality. Iba stenami materiálneho akvária. A je úplne jedno, či sa nachádzajú v jeho hrubohmotnej a fyzickej časti, alebo v jeho časti jemnohmotnej. Všade tam stoja z vlastnej vôle na princípoch fatálnej materialistickej nevedomosti o skutočnom dianí, uprostred ktorého stoja.

Ale čas pomaly plynie a hladina vody v akváriu klesá! A to znamená, že všetci ľudia budú každým novým dňom potrebovať vždy väčšiu silu na to, aby dokázali ako ryby preskočiť ponad okraj akvária pominuteľnosti a zachrániť sa v mori večnosti.

A nakoniec príde deň, kedy to už nebude možné! Deň, kedy pre enormne nízku hladinu bude okraj akvária už tak vysoko, že ho nebude možné prekonať. Bude to deň, kedy pasca matérie zaklapne! Deň, kedy všetkým, z vlastnej slobodnej vôle v hmote uväzneným ľuďom zostane už len plač a škrípanie zubov. A tento deň sa blíži! Nevedomí mu kráčajú v ústrety vo svojej nevedomosti, a ich osud je spečatený!

Avšak ty človeče, staň sa vedomým! Uvedom si konečne, aká je realita, v ktorej sa nachádzaš. Zdokonaľuje sa preto v konaní dobra, v cnostiach a v dbaní na ušľachtilosť vlastného vnútorného života. Zhromažďuj týmto spôsobom silu, nevyhnutne potrebnú k rozhodujúcemu skoku z pominuteľnosti hmoty do nepominuteľnosti Ducha. K rozhodujúcemu skoku zo smrti hmoty do večnosti Ducha! Lebo čas sa kráti!
#71292
RE: RE: RE: Odhalenie pravdy! Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska 71292
Hangari (ID: 287) | 18% Idol
Hangari | 10.6.2019 18:15 | reakcia na: vlkodlak (9.6.2019 22:42)
Myslim, ze Stefanik sebe taku ochranu nezasluzi. Coska zrobel pre Slovensko. Tota ochrana bi pasovala Meseznikovi, co se vijadrel o Radacovskim, hulvat, to slusne napisano, pre slovakoch ani krizom slami neprelozel.
#71275
RE: RE: Odhalenie pravdy! Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska 71275
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 9.6.2019 22:42 | reakcia na: Hangari (9.6.2019 19:00)
...zos primerosom na hlave...
#71273
RE: Odhalenie pravdy! Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska 71273
Hangari (ID: 287) | 18% Idol
Hangari | 9.6.2019 19:00 | reakcia na: othon (7.6.2019 16:00)
Tha kebi Štefanik še zobudzel a vidzel tote duhove vlajki a pochodi a takoj bi šednul zaš do ľitadla a viskočel bi bez padaka.
#71262
Odhalenie pravdy! Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska 71262
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 7.6.2019 16:00
Hneď na začiatku si je treba uvedomiť, že existujú dva druhy revolúcií. Prvým z nich sú revolúcie, ktoré dokonale vyhovujú nadnárodnému kapitálu a úzkemu, elitnému klubu najbohatších nášho sveta.

Skutočná pravda je však taká, že tieto kruhy, nachádzajúce sa zväčša na západe, nenechávajú nič na náhodu, ale oni sami veľmi aktívne tento druh takzvaných oranžových revolúcií organizujú a štedro finančne i mediálne podporujú. Robia tak prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií, nachádzajúcich sa v daných krajinách, v ktorých potrebujú urobiť politické a spoločenské zmeny, dokonale vyhovujúce ich zištným, mocenským a ekonomickým záujmom.

A ako už bolo naznačené, významným spolupôsobiacim činiteľom v tomto procese sú samozrejme rôzne médiá, nachádzajúce sa vo vlastníctve týchto svetových mocenských kruhov.

A tak je prostredníctvom médií a prostredníctvom štedro zo západu dotovaných mimovládnych organizácií postupne formované spoločenské povedomie požadovaným smerom. A nič netušiace masy naivne, a pod pláštikom tých najvzletnejších ideálov, podliehajú ich manipulácii. Vychádzajú do ulíc a zapájajú sa do rôznych protestov a revolúcií v márnej ilúzii, že tým dosiahnu zlepšenia stavu spoločnosti.

Netušia ale, že sú iba zmanipulovaným nástrojom v rukách niekoho iného, kto sa prostredníctvom slepého nadšenia más v ich iluzórnom boji za dobro, snaží dosiahnuť svoje vlastné politické a následne ekonomické, zištné a sebecké ciele. A ak sa to podarí a týchto politických zmien bude dosiahnuté, čoskoro potom bude oklamaný a okradnutý celý národ. A to samozrejme i vrátane naivných más, bojujúcich za iluzórne dobro na námestiach na objednávku mocných.

Základným znakom tohto typu revolúcií je neutíchajúca pozornosť médií. A to či už domácich, alebo zahraničných podobne, ako tomu bolo pri protestoch „za slušné Slovensko“ po vražde novinára Jána Kuciaka.

Ak sa ale nejakým revolúciám dostáva minimálnej mediálnej pozornosti aj napriek ich dlhému trvaniu a veľkému množstvu účastníkov, ak sa v tomto smere len sem tam objaví nejaká sporadická a drobná správa, potom si môžeme byť istí, že ide o revolúciu druhého typu. Že ide o revolúciu pravú a skutočnú. O revolúciu ľudovú, povstávajúcu skutočne zdola, a nie organizovanú na objednávku mocných. No a revolúciou takéhoto typu je aj revolúcia žltých viest vo Francúzsku.

Je samozrejme správne, že sa ľud začína búriť voči arogancii najmocnejších, ktorí parazitujú na národoch a snažia sa čoraz viacej okliešťovať ich sociálne istoty a práva. Ide o spravodlivý boj, pretože ľudia sú povinní postaviť sa proti zlu, ktoré sa okolo nich rozmáha. Lebo každý, kto sa proti nemu nepostaví, sa previňuje tým, že mu svojou apatiou a nezáujmom o veci verejné poskytuje priestor k tomu, aby mohlo pôsobiť a čoraz viacej sa rozmáhať.

Takýto vonkajší boj je však len jednou stranou mince! Druhou a doposiaľ nepoznanou stranou mince je skutočnosť, že ak má byť revolúcia ľudu úspešná, musí byť komplexná. To znamená, že popri nevyhnutnom vonkajšom boji ju musí doprevádzať aj vnútorná, revolučná zmena hodnôt. Inak sa totiž vonkajšou revolúciou vôbec nič nezmení. Bez vnútornej, revolučnej zmeny hodnôt sa zmenia len vládnuce figúrky.

A keby sa snáď zmenil hoci aj celý systém, aj tak to všetko časom napokon dospeje k novej forme útlaku más, pretože masy ľudí sa vnútorne hodnotovo vôbec nezmenili a neobrodili. Lebo popri svojej snahe o vonkajšiu revolúciu zároveň spolu s ňou súbežne neuskutočňovali aj revolučnú zmenu vnútorných hodnôt.

Treba totiž vedieť, že neúnosný stav spoločnosti, voči ktorému vo Francúzsku povstal odpor žltých viest, bol v skutočnosti privodený práve hodnotami, ktoré dnešné Francúzsko, ale aj široké svetové spoločenstvo vo všeobecnosti uznáva. A sú to hodnoty zisku, peňazí a osobného prospechu. Hodnoty majetkov, moci a slávy. Hodnoty konzumu, užívania si a bezduchej zábavy. Hodnoty materializmu, bez snahy poznávať, chápať a svojim živom sa približovať k pravým hodnotám ducha.

Toto je tým, o čo ľudia vo všeobecnosti usilujú a čo svetové spoločenstvo doslova fascinuje. Avšak práve všeobecné uctievanie týchto hodnôt privodilo stav, v ktorom sa v súčasnosti francúzska spoločnosť nachádza. A neúnosnosť tohto stavu, s jeho systémom moci, utláčajúcim masy, vyhnal žlté vesty do ulíc, aby to zmenili.

Zmeniť však treba nie len charakter vlády, ale predovšetkým hodnoty, ktoré majú tento neúnosný stav na svedomí. To znamená, že všetky hodnoty, spomínané vyššie, ktoré majú svoju cenu, musia byť z hodnotovej hierarchie spoločnosti odsunuté z ich prvého miesta na miesto druhé. A na prvé miesto musia byť dosadené skutočné a pravé hodnoty! Hodnoty cti, spravodlivosti, ľudskosti, ušľachtilosti, dobra a skromnosti, ktoré musia byť jednotlivcami i celou spoločnosťou preferované a podporované v každodennom jednaní. Ba dokonca i v myslení a v nastavení celkového spoločenského povedomia. Až za nimi má nasledovať všetko to, čo je dnes považované za prvoradé. Toto je revolúcia hodnôt, ktorá musí prebiehať súbežne s vonkajšou revolúciou žltých viest vo Francúzsku, pretože inak sa takmer nič nezmení.

Celé si to ukážme na príklade choroby. Každá choroba má svoje duchovné, vnútorné príčiny, a keď sa chceme skutočne vyliečiť, našou úlohou je poznať ich a snažiť sa zodpovedajúcim spôsobom vnútorne zmeniť.

Napríklad pri anémii, čiže chudokrvnosti, sú duchovnou príčinou tohto problému nerozhodné a polovičaté postoje, málo radosti, strach zo života, alebo pocit, že nemám žiadnu hodnotu. Tieto duchovné príčiny anémie by mal človek odstrániť tým, že sa začne naplno tešiť zo života a že sa začne snažiť mať život rád taký, aký je.

No a popri podobnom odstraňovaní vnútorných, duchovných príčin pri akejkoľvek inej chorobe, môžeme samozrejme využívať aj všetky vonkajšie spôsoby liečenia, ktoré nám poskytujú najmodernejšie výdobytky súčasnej medecíny. Alebo môžeme využívať aj rôzne alternatívne metódy, ak im veríme viac, ako oficiálnej medecíne. Najdôležitejšie však je, že jedine vtedy, keď sa liečime komplexne, čiže zvnútra i zvonka, môže byť naše vyliečenie skutočné a trvalé.

Žiaľ, súčasný materializmus má na svedomí to, že moderná medecína sa obmedzuje len na potláčanie vonkajších dôsledkov a ignoruje duchovné príčiny vzniku chorôb, ktoré by mal začať pacient sám osobne meniť, aby mohla byť liečba komplexná a tým aj efektívna. Výsledkom dnešnej materialistickej obmedzenosti vnímania reality je preto jednostrannosť, ktorá nemôže priniesť človeku trvalé vyliečenie. Robí z neho len doživotného konzumenta liekov a tým doživotného zákazníka farmaceutických spoločností.

A presne takto isto je to aj s revolúciou žltých viest vo Francúzsku. Aj tu musí popri vonkajšom revolučnom snažení prebiehať zároveň i vnútorná, revolučná zmena nesprávneho rebríčka hodnôt. To znamená, že na vrchol hodnotovej hierarchie sa v ľuďoch musia dostať hodnoty prvoradé. A naopak, hodnoty druhoradé, ktoré sú na vrchole dnes, musia v životoch ľudí zaujať svoje správne miesto. Jedine takýmto spôsobom je možné spoločnosť skutočne ozdraviť. Ak však k tomu nedôjde a všetko sa sústredí len na vonkajšiu zmenu, každá revolúcia sa stane kontraproduktívnou a zbytočnou, čo nakoniec ukáže čas.

Milan Rastislav Štefánik, spojený s francúzskym národom, pretože bol francúzskym generálom povedal: „Nech je každý z vás lepší, ako bol včera a vlasť vaša bude veľká a slávna.“

Tieto nadčasové slová je možné adresovať všetkým národom a všetkým súčasným i budúcim revolucionárom. Vo vzťahu k revolučným masám všetkých čias znamenajú totiž asi toto:

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň čestnejšími a spravodlivejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť čestnosť a spravodlivosť. Lebo ak sa vy sami nestanete čestnejšími a spravodlivejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou spravodlivejšej a čestnejšej spoločnosti nedosiahnete.

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň poctivejšími a ľudskejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť poctivosť a ľudskosť. Lebo ak sa vy sami nestanete poctivejšími a ľudskejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou poctivejšej a ľudskejšej spoločnosti nedosiahnete.

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň morálnejšími a mravnejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť mravnosť a morálka. Lebo ak sa vy sami nestanete morálnejšími a mravnejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou mravnejšej a morálnejšej spoločnosti nedosiahnete.
#70991
Vezmi osud do svojich rúk 70991
xelen (ID: 735) | 24% Majster
xelen | 27.4.2019 08:26
Bohužiaľ aj v dnešnej dobe žije mnoho ľudí v presvedčení, že ich život je riadený niekým iným. Že ich šťastie a nešťastie je riadené vôľou osudu, nejakej vyššej duchovnej autority, či vesmíru. Ale je to skutočne tak? Nie je to klam? Vysvetlime si, prečo je toto prenášanie zodpovednosti na niečo mimomateriálne, ľudskou slabosťou, ktorá brzdí vývin človeka ako komplexnej bytosti.

Naši predkovia žili do revolúcie rozumu, vedy a techniky v súlade s prírodou. Môžeme im závidieť čistotu prostredia a skromnosť. No nazrime spolu do tohto obdobia. V našich očiach sa zdá tento svet idylicky správny. Život v roku mal presné pravidlá. Sialo a žalo sa v rovnakom období. Pravidelnosť a rituály sviatkov udržovali pocit istoty a komunity.

Boli však títo ľudia oddaní vyšším nehmatateľným mociam slobodní a šťastní?

Na ich dobu, keď nepoznali zázraky rozumu a humanity, môžeme skonštatovať, že žili s ťažkým pocitom, že šťastní budú až po smrti. Po období kresťanizácie našich pohanských predkov, až v nebi.

Čo to znamenalo?

Naša slovenská minulosť nesie mnoho hriechov - bosoráctvo, exkomunikovanie, vyhnanie prespaniek z komunity, zabíjanie nezdravo narodených detí, liečenie moru modlidbami. V neskoršom období sa udávačom poriadku a osudu stali aj cirkev a feudálni páni. Kto sa neriadil pravidlami a osudom daným z vyššej moci, nepochodil dobre. Aj v tomto období žili ľuda, ktorí cítili, že to nie je správne. Že človek má moc nad svojim osudom. Že ich nezrazí blesk k zemi v momente, keď zanevrú na myšlienku najvyššieho ako strojcu ich osudu.

Neostalo niečo z agrárnej kultúry našich predkov hlboko zakorené v slovenskej duši?

Je povinnosťou našej generácie šíriť rozum. Duchovno nie je len o modlení a dogmatickom poslúchaní nariadení najvyššieho. Duchovno sa dá nájsť v rozume. Pátračom sa otvoria brány vedomia v nových a hlbších odtieňoch. Slepo veriť a racionálne nepochybovať nás hádže do minulosti, doby temna. Robí z nás nešťastných ľudí neschopných vziať osud do svojích rúk.

Len slobodný človek, ktorý si je vedomý zodpovednosti za svoj život, môže napredovať. Až keď nás naše úspechy a neúspechy prinútia sa zastaviť, rozjímať a pouvažovať, až vtedy sa môžeme posunuť ku komplexnej bytosti. A kto počúva seba, svoje vnútro, až ten sa dokáže otvoriť komunite a spoločnosti. Lebo šťastný jedinec = šťastná spoločnosť. Dajme šancu rozumu.
#70990
Je možné chodiť po vode? Poznajte mechanizmus zázraku! 70990
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 26.4.2019 18:20
Aj v dnešnej modernej dobe existujú mnohé veci, ktoré sa udiali jednotlivým ľuďom a ktoré je možné považovať za zázrak. A to preto, lebo sa neraz veľmi radikálne vymykajú z toho, čo je považované za normálne a bežné. V prevažnej miere ide o rôzne zázračné uzdravenia, ale aj o mnohé iné zázračné pomoci v nejakých kritických, alebo vypätých situáciách.

Ale aj keď sa v dnešnej dobe stále dejú takéto veci, veľa sa o nich nehovorí, ani nepíše, pretože ide o niečo, čo predsa len stojí mimo rámca modernej medecíny, modernej fyziky, alebo moderného, materialisticky ateistického svetonázoru. A tým nie je dobré otriasať a zbytočne znepokojovať obyvateľstvo. Preto vládne tendencia odsúvať tieto veci bokom a ľudí, s nimi nejakým spôsobom spojených, považovať za slušne povedané „iných. Čiže za menej normálnych a istým spôsobom vyšinutých.

Každopádne však takéto veci tu sú a stále budú. A ľudia by mali vedieť, že v podstate nejde o žiadne zázraky, ale o celkom zákonité dianie. O zákonité dianie za spolupôsobenia vyššej duchovnej reality, schopnej ovplyvňovať hmotnosť až do takej miery, že sa to javí ako zázrak.

No a my sa teraz skúsme detailnejšie pozrieť na túto problematiku a zároveň skúsme poodhaliť určité základné zákonitosti mechaniky jej fungovania.

My ľudia žijeme v univerze, v ktorom sú činné a navzájom prepojené dva základné princípy. A síce princíp materiálny a princíp duchovný.

Princíp materiálny predstavuje to fyzicky hmatateľné a materiálne, čo všetci tak dôverne poznáme. A akýmsi vrcholovým reprezentantom tohto princípu je rozum. Rozum, ktorý poznáva materiálny svet a ktorý sa snaží jeho fungovanie logicky vysvetliť a zdôvodniť. Rozum, ktorý skúma zákonitosti hmoty a ich poznanie dokáže využiť v reálny, materiálny prospech ľudstva.

No a rozum samozrejme dokonale pozná, čo je v hmotnom svete reálne, čo je možné a čo je naopak nemožné, neuskutočniteľné a nereálne, pretože fyzikálne zákony materiálneho sveta to nedovoľujú.

Ale ako už bolo povedané, v našom univerze je činný a aktívny aj princíp ducha. Princíp ducha, opierajúci sa o existenciu Stvoriteľa. O existenciu Tvorcu všetkého, a teda aj sveta hmoty. Svet ducha sa nachádza bližšie k Stvoriteľovi, zatiaľ čo svet hmoty je od neho viac vzdialený. Avšak to, čo je Stvoriteľovi bližšie, je nevyhnutne nadradené tomu, čo je od neho vzdialené. Čo je Stvoriteľovi bližšie stojí teda vyššie a čo je od neho vzdialené stojí celkom logicky nižšie.

A práve preto, že princíp ducha stojí nad princípom hmoty, môže duch v mnohých veciach hmotu ovládať. A keď niekedy k takémuto činu dôjde, javí sa to potom ako zázrak. Ako zázračné vyliečenie, alebo ako jav, presahujúci určité fyzické zákonitosti.

No a v tomto priestore, čiže medzi princípom hmoty a princípom ducha žije človek so svojou slobodnou vôľou. A práve na základe svojej slobodnej vôle sa on sám rozhoduje, ku ktorému z dvoch základných princípov sa vo svojom živote prikloní. Na každom jednotlivcovi záleží, ktorý z nich sa rozhodne považovať vo svojom živote za dominantný. Na človeku záleží, či sa vo svojej slobodnej vôle bezvýhradne prikloní len k hmote, alebo bude schopný rešpektovať obidva tieto princípy v pochopení, že to duchovné stojí vyššie, ako hmotné. A preto to aj má mať v našom živote vyššiu prioritu.

Keby sme mali vyjadriť ideálny stav percentuálne, orientácia ľudí na oba spomínané princípy by mala byť päťdesiat na päťdesiat. Takto by to bolo správné a vyvážené.

Ale žiaľ, vnútorný obzor väčšiny ľudí našej planéty, čiže celých sto percent ich záujmu sa zameriava iba na princíp hmotný. Existujú samozrejme určité skupiny obyvateľstva, pre ktoré má duchovný princíp význam. Ale má pre nich význam trebárs len v rozsahu desať percent, zatiaľ čo na deväťdesiat percent sú aj oni zameraní na hmotu. U iných je to zase dvadsať percent záujmu o duchovné a osemdesiat percent záujmu o hmotné. Tie pomery sú rôzne a vznikajú na základe slobodnej vôle ľudí vo výbere toho, koľko dôležitosti sú vo svojom živote ochotní prisúdiť jednej, alebo druhej strane.

No a po tomto nevyhnutnom úvodnom vysvetlení sa už konečne dostávame k objasneniu mechanizmu fungovania zázraku. A ukážme si to na konkrétnom príklade, uvedenom v evanjeliách. Na príbehu Petra, idúceho po mori.

Keď sa raz v noci plavili učeníci v loďke na mori, idúc po hladine sa k ním blížil Kristus. Z diaľky na nich zavolal, by sa nebáli, že je to on. A vtedy ho Peter poprosil, či by mu nemohol ísť v ústrety. A tak, so súhlasom Pána skutočne vystúpil z loďky a kráčal mu naproti po morskej hladine. A nejakú chvíľu sa mu to aj darilo, ale potom sa zľakol a okamžite sa začal topiť. Ježiš prišiel k nemu, podal mu ruku, vytiahol ho do loďky a riekol mu: „Prečo si zapochyboval, ty maloverný?“

Tento príbeh nám hovorí o tom, že človek je schopný za určitých okolností chodiť po vode. Alebo v širšom slova zmysle, že človek je schopný za určitých okolností robiť zázraky.

Otázka je za akých okolností? A tu je odpoveď:

Hmotná a materiálna skúsenosť, reprezentovaná rozumom tvrdí jednoznačne, že po vode sa chodiť nedá. Avšak učeníci boli prostredníctvom osoby Ježiša, kráčajúceho po mori, konfrontovaní s realitou veľkosti ducha, vychádzajúcej s existencie Stvoriteľa.

Peter, vidiaci Ježiša kráčajúceho po mori, celou hĺbkou svojej bytosti uveril v realitu ducha a pomyselná ručička jeho slobodná vôla sa plne posunula do tejto polohy. Vo svojej slobodnej vôli si jednoducho dovolil uveriť, že po vode sa kráčať dá. A jeho momentálna silná viera v moc reality ducha mu skutočne umožnila po vode aj kráčať.

Behom tohto zázraku sa však ručička Petrovej slobodnej vôle pod tlakom dlhoročnej skúsenosti reality hmoty presúva do opačnej polohy. Prejaví sa to ako pochybnosť a on sa začne topiť.

Kristus riekol: „Keby ste mali toľko viery, ako horčičné semienko a povedali by ste hore, aby sa zdvihla a vrhla do mora, stane sa tak!“

To znamená, že keby sme dokázali presunúť ručičku barometra svojej slobodnej vôle do reality ducha a naša pevná viera by sa nezachvela pod tlakom argumentov hmotných skúseností rozumu, mohli by sme konať zázraky. Mohli by sme chodiť po vode, ale čo je oveľa podstatnejšie, mohli by sme si vyliečiť mnoho chorôb, alebo aspoň výrazne eliminovať ich príznaky.

Pri čítaní Starého Zákona mi utkvelo v mysli jedno miesto, kde Hospodin vytýkal istému židovskému kráľovi, ktorý bol chorý a dal si k sebe zavolať tých najlepších doktorov: „Prečo si sa spoliehal viac na lekárov, ako na Mňa?“ Čiže: „Prečo si podľahol tlaku reality hmoty a nemal si dostatok silnej viery v moc reality ducha?“

A to, čo dokáže realita ducha s mnohými ľudskými chorobami je opísané v evanjeliách v podobe mnohých zázračných uzdravení. Keď ich Ježiš konal, vždy sa pýtal dotyčného, či verí, že to môže urobiť. A keď sa chorí uzdravili a jasali nad svojim uzdravením hovoril im: „Vaša viera vás uzdravila!“

To znamená, že keď chorý uveril v nadradenie reality ducha nad realitou hmoty, keď uveril, že uzdravenie, prichádzajúce z ducha môže zvíťaziť nad chorobou tela, jeho viera, čiže jeho vnútorný posun barometra slobodnej vôle do reality ducha mu priniesol uzdravenie.

Prečo o týchto veciach hovoríme? Pretože ani po stáročiach sa na nich nič nezmenilo! Pretože tieto možnosti tu máme stále! Lebo jedine my vo svojej slobodnej vôli rozhodujeme, ktorá z dvoch realít sa pre nás stane kľúčová.

Žiaľ, väčšina ľudstva verí len v realitu hmoty a rozumu. Jedine týmto smerom trvalo ukazuje ručička barometra ich slobodnej vôle. Pre čo sa však rozhodli, to aj majú a v tom aj žijú. A preto sa spoliehajú predovšetkým na lekárov.

Netušia a neveria, že vo stvorení prúdi dobrotivá, liečivá, hojivá a uzdravujúca sila Pána, a že každý človek môže vo svoje vrúcnej prosbe o ňu poprosiť a prijať jej blahodárne účinky. A miera jeho čistoty, pokory a viery určí, akú intenzitu tejto sily bude môcť prijať.

Keď bude jeho pokora hlboká, jeho prosba čistá a jeho viera silná a neochvejná, liečivá sila Svetla sa v ňom bude môcť naplno prejaviť a stane sa zázrak.

Keď bude jeho pokora menej hlboká, jeho duša i jeho prosba menej čistá, a jeho viera menej silná, môže dôjsť aspoň k čiastočnému zlepšeniu jeho problémov.

Ak ale nebude mať žiadnej pokory pred veľkosťou a súcnosťou Pána, ak bude vnútorne vzdialený od čistoty a nebude mať nijakej viery v silu víťazstva ducha nad chorobu tela, potom sa musí spoliehať už len na lekárov.

Milióny ľudí sa zo svojej slobodnej vôle primkli k realite matérie a rozumu. A to až do takej miery, že nie sú schopní vnímať, ba ani len pripustiť existenciou reality ducha so všetkými jej možnosťami doslova zázračného vplyvu na svet matérie. To hmotné a rozumové ich dokonale duševne uväznilo a argumentáciou rozumu všemožne bráni ich osobnosti, aby sa pozdvihla k veľkosti a moci vyššej reality.

Rozum týchto ľudí nájde tisíc dôvodov, prečo sa niečo nedá a prečo je to nezmysel. Rozum totiž nechce zo svojich spárov nijaký spôsobom pustiť takto zotročenú osobnosť človeka v strachu, aby poznaním veľkosti reality ducha napokon radostne nezbúral všetky väzenské múry, ktoré okolo neho vystaval rozum. Aby sa v nijakom prípade nestal pánom nad hmotou, prostredníctvom svojho plného príklonu k realite ducha. Ale aj pánom nad vlastným rozumom, obmedzujúcim a spútavajúcim jeho osobnosť.

PS. Hovorili sme o tom, že človek má vo svojom živote venovať päťdesiat percent svojej pozornosti veciam materiálnym a päťdesiat percent veciam duchovným. Čo ale konkrétne má obsahovať tých päťdesiat percent pozornosti, zameraných na realitu ducha?

V prvom rade to zahŕňa osobný rozvoj všetkých vysokých a ušľachtilých cností, ako je napríklad spravodlivosť, čestnosť, dobro a podobne. Okrem toho to má byť aj rozvoj poznania Vôle Pána, ktorá sa premietla do stvorenia vo forme zákonov univerza. A je základnou povinnosťou človeka poznávať tieto zákony a naučiť sa žiť s nimi v súlade. Naučiť sa ich zohľadňovať vo svojom každodennom živote.

Ak totiž bude človek takto činiť, potom pozná, že zázraky, v ktorých duch víťazí nad hmotou nie sú nijakými činmi ľubovôle, ale dôsledne logickým dianím, prebiehajúcim v rámci vyššie spomínaných zákonov stvorenia. Lebo absolútne nič, čo sa deje vo stvorení, preniknutom zákonmi Najvyššieho, sa nemôže diať mimo rámca týchto zákonov. V ich rámci je duchovne znalý človek schopný učiniť mnoho naozaj neuveriteľných vecí, ktoré sa z hľadiska súčasnej, všeobecnej materialistickej obmedzenosti javia ako zázraky.

Avšak takýto znalý človek si je zároveň dobre vedomý, že nie je v nijakom prípade uskutočniteľné to, čo nejakým spôsobom presahuje rámec týchto zákonov. Čo je len obyčajnou fantáziou a neopiera sa o ich účinky. Takéto zázraky, totožné s ľubovôľou, bez opory v zákonoch stvorenia nie je teda možné vôbec uskutočniť, a človek na určitej duchovnej výške si je toho dobre vedomý. Avšak na takúto duchovnú výšku sa môže vypracovať jedine vlastnou, vážnou snahou o poznanie fungovania zákonov univerza, ktoré sú prejavom Vôle Najvyššieho.
#70729
RE: tiš som teho nazoru... 70729
Hangari (ID: 287) | 18% Idol
Hangari | 27.3.2019 15:49 | reakcia na: vlkodlak (27.3.2019 15:10)
... ... ja bi povedzel, za zmanimulove mozu bic duridolarsmi, ale to lem konspiracie... ..
#70727
tiš som teho nazoru... 70727
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 27.3.2019 15:10
... občan nema istotu, že ten co ščitava hlasy (može byc zmanipulovany demokratami) - temu pripiše nulu a temu druhemu odpiše nulu... zaruka neni...
#70719
RE: a just nepojdzem... 70719
Hangari (ID: 287) | 18% Idol
Hangari | 27.3.2019 06:56 | reakcia na: vlkodlak (26.3.2019 22:38)
... .. zos prazdnich listkoch se daju virobic kruzkovane a zos nesistemovich listkoch sistemovo. Bo uz batuska Stalin povedzel, ze ludze naj sebe vola co oni chcu a mi sebe tam dame co mi chceme. Jak ja mozem skontrolovac muj listek keho som volel, ci isce ho tak zapocitali? Nijak. A to nehutorim pri centralnim scitavanu, kec napr. zos klapki Harabin, je klapka Caputova. No teraz sebe zvolime, ja som nevolic, medzi Pol Potom a Yeng Sarinom, bo to je to iste. No bo volic uz zname co je podla Slava Hascaka... ... . No a to tiz uvahi o zivoce, terazki v liberalnej demokracii.
#70718
a just nepojdzem... 70718
vlkodlak (ID: 5348) | -2% Profesionál
vlkodlak | 26.3.2019 22:38
...terazky by šicke ľudze mali zrobic to co zrobeľi pajace pri voľbe sudcu... metnuc prazdny voľebny listek do urny...

Pridať diskusný príspevok môže len registrovaný prihlásený používateľ. Registrácia

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK
Pri zobrazovaní stránky používate aktívny script na blokovanie prídavných modulov (adBlocker). Pre správne zobrazenie všetkých sekcií ho deaktivujte.