Diskusná téma:
V kolobehu povinností pravdepodobne mnohí túto informáciu nezaregistrovali. Čo sme ale zaregistrovali úplne všetci sú úmorné letné horúčavy, doprevádzané suchom. Boli časy, kedy bolo leto krásnym a príjemným obdobím, na ktoré sme sa tešili. V súčasnosti sa však naopak stáva obdobím, nesmierne únavným a zaťažujúcim, takže mnohí, ktorí vyslovene nemusia, v najväčších horúčavách radšej ani nevychádzajú von.
Avšak neustále rastúca neznesiteľnosť letných horúčav, aké u nás nikdy predtým nebývali, nie je ničím iným, ako odpoveďou prírody na neznesiteľnosť a neudržateľnosť drancujúceho prístupu ľudí k nej. A je to odpoveď tak pádna a tak rukolapná, že ju neprehliadne nikto. Ani tí, čo nevedia, že sme už v tomto roku začali žiť na ekologický dlh. Na absolútne každého z nás bez výnimky tvrdo dopadajú negatívne dôsledky toho, ako sa my sami správame voči prírode.
Sebectvo ľudí je však bezmedzné, pretože sú iba nemnohí, ktorí chápu tento súvis. Ktorí si uvedomujú toto vzájomné prepojenie. A je iba málokto, kto je ochotný a schopný vyvodiť z toho aj nejaké osobné dôsledky. Osobné dôsledky v zmysle obmedzenia vlastných nárokov a potrieb na takú mieru, aká bude pre prírodu prijateľná a udržateľná. Hovorí sa tomu osobná uhlíková stopa.
Pre milióny ľudí našej zeme sú ale toto všetko len obyčajné informácie, ktoré pustia jedným uchom dnu a druhým okamžite von tak, ako tisíce iných informácií. Pre milióny ľudí konštatovanie týchto skutočností nič neznamená a osobne sa ich nijako netýka. Nie sú ochotní vyvodiť osobnú zodpovednosť za katastrofálne horúčavy, za sucho, za každodenné vymieranie najrozličnejších živočíšnych druhov, za drancovanie dažďových pralesov, z ktorých za jedinú minútu ubudne plocha o veľkosti futbalového ihriska, a tak ďalej, a tak ďalej.
Ľudia sú hodnotovo orientovaní na konzumný spôsob života a v ňom má miesto iba čoraz väčší ekonomický rast a čoraz väčšie uspokojovanie vlastných materiálnych potrieb. V ňom je absolútne nemysliteľné nejaké dobrovoľné uskromňovanie sa. Veď predsa celá spoločnosť je postavená na spotrebe a rôznych službách, zameraných na uspokojovanie ľudského užívania si. Musel by byť predsa blázon ten, kto by sa dobrovoľne obmedzoval. A zvlášť vtedy, keď na to má! Keď si to môže dovoliť. Veď žijeme len raz, a preto si je treba života poriadne užiť.
Avšak ty, bezohľadný konzumný slepec, uváž jednu vec! Skús sa zamyslieť nad tým, aký býva osud toho, kto žije dlhodobo na dlh. Len si skús predstaviť, že bývaš v nejakom byte a neplatíš nájom. Ako dlho myslíš, že ti to bude tolerované? Budeš viacnásobne upozornený, a keď svoje dlhy nevyrovnáš a nezačneš pravidelne platiť nájomné, z bytu ťa vyhodia!
A presne tak isto, ty konzumný sebec, zaslepený svojim užívaním si, žiješ na ekologický dlh a príroda našej planéty ťa už dlhšiu dobu upozorňuje, aby si si bral len toľko, koľko ti môže dať. Upozorňuje ťa na to horúčavami, aké tu nikdy doposiaľ nebývali. Upozorňuje ťa na to suchom! Upozorňuje ťa na to prudkými a ničivými prívalovými dažďami! Upozorňuje ťa na to neúrodou a zdražovaním potravín! A upozorňuje ťa na to ešte mnohými inými vecami, ktoré ty nechceš vidieť.
Ty totiž chceš len stále nerušene pokračovať vo svojom konzumnom bláznovstve a nič iného ťa nezaujíma. Vedz však, ty sebec, že nakoniec dopadneš tak, ako každý iný, kto žije na dlh a koho jednoducho skôr, alebo neskôr vyhodia z bytu. A tak raz aj teba, ekologického zločinca a ničiteľa, vyhodí mocná Matka príroda zo svojho podnájmu na planéte Zem! Ba čo viac, bude ti upreté právo ďalej prebývať v celom tomto stvorení, pretože prázdnota a úbohosť konzumného materializmu sa do teba zažrali tak hlboko, že ich uctievaním si sa stal len bezduchým ničiteľom všade tam, kde sa nachádzaš. A preto, aby si už nemohol ďalej škodiť a ničiť, ti táto možnosť bude vzatá, a tebe nezostane celkom nič, len plač a škrípanie zubov.
Pamätaj, ty bezducho konzumný sebec, že jedine sem ťa privedú tvoje materialisticky prázdne hodnoty, ktoré si uctieval, a pre ktoré si vo svojej egoistickej slepote neváhal ničiť všetko okolo seba.
Ľudia nášho sveta uznávajú ničivé a rozvratné hodnoty, ktoré ich vedú a privedú k zničeniu a k rozvratu. Ak však chcú tomuto zničeniu a rozvratu zabrániť, musia zmeniť hodnoty, ktoré uznávajú. Musia sa preorientovať na hodnoty, ktoré nevedú k zničeniu, ale k harmónii a rozkvetu.
A k harmónii a rozkvetu vedú jedine hodnoty ducha! Vedie k nim jedine rozvíjanie a uctievanie hodnôt ducha!
Hodnoty ducha nie sú hodnoty materiálne, ktorých neprimerané nadobúdanie ničí a drancuje našu planétu! Hodnoty ducha nie sú peniaze, majetky, moc, sláva, konzum a užívanie si!
Hodnotou ducha je úsilie o spravodlivosť, čestnosť, dobro a ušľachtilosť! Hodnotou ducha je úsilie o pochopenie skutočného zmyslu vlastného života! Hodnotou ducha je hľadanie odpovedí na základné existenčné otázky, a síce kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Hodnotou ducha je úsilie o približovanie sa k Stvoriteľovi. A čím väčšie budú ľudia vyvíjať úsilie o dosahovanie hodnôt ducha, tým bude na zemi lepšie, krajšie a harmonickejšie.
V tomto spočíva obrovský rozdiel oproti hodnotám matérie. Obrovský rozdiel, ktorý je dôkazom zásadnej neplnohodnotnosti a nedostatočnosti materiálno konzumných hodnôt, pretože čím viac sa ľudia zameriavajú na ich dosahovanie, tým je na svete horšie. Tým je na svete viac sebectva, chamtivosti, bezohľadnosti, závisti, nečestnosti, nevraživosti, násilia a biedy. Tým viac ľudia drancujú a ničia prírodu na celej planéte. To znamená, že to funguje úplne opačne, ako pri snahe o hodnoty ducha.
Človeče, spamätaj sa a hodnotovo sa obroď, aby s tebou Majiteľ sveta nakoniec nezatočil, ako so zlým nájomníkom, ktorý chcel žiť iba na dlh.
Je smutné, že existuje mnoho oblastí, v ktorých sa súčasné kresťanstvo odkláňa od pôvodného učenia Ježiša Krista. A jedným z nich je práve teológia. Ide v podstate o určitý druh filozofie a filozofovania, so snahou o rozumovo racionálne rozpitvávanie viery a jej mnohých jednotlivostí. Vysoká teológia nie je niečo, čo by bolo prístupné najširším masám veriacich. Ale nie preto, že by snáď bola skrývaná a utajovaná, ale preto, že je tak mimoriadne komplikovaná a intelektuálne náročná.
Ale toto všetko, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je v ostrom rozpore so slovami Krista, ktorý nás nabádal k niečomu úplne inému! K tomu, aby sme boli ako deti!
Čo znamená jeho odporučenie? Znamená, že k Výšinám vedie jedine cesta čistého detského srdca a jednoduchej, nekomplikovanej a priamej detskej mysle. Znamená to, že skutočnú Pravdu bytia je možné chápať jedine takýmto spôsobom, pretože skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a prirodzená. A preto prístupná absolútne každému človeku bez rozdielu!
Naopak, komplikovanosť, zložitosť a prílišná učenosť iba zahmlievajú cestu k Pravde, pretože sa ju snažia vidieť zložitejšou, než v skutočnosti je. Ba čo viac, takýto prístup úplne znemožňuje jej chápanie! To, čo ľudia takýmto rozumovo komplikovaným spôsobom získavajú, sú len ich vlastné ľudské názory tak, ako to kritizoval už Ježiš vo svojej dobe slovami: „Vaše náuky sú len náuky ľudské!“
Konečne preto treba pochopiť, že skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a nekomplikovaná, čo je na míle vzdialené od prehnanej komplikovanosti najrozličnejších teologických rozumových konštrukcií. A práve preto je možné Pravdu vnímať a poznať jedine v prostej, nekomplikovanej jednoduchosti srdca a mysle, akú majú deti. Ide tu totiž o účinky vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého k sebe nachádza cestu iba to, čo je rovnaké a vzájomne rovnorodé.
A zákon rovnorodosti sa vo vzťahu k poznaniu Pravdy bytia a poznaniu Stvoriteľa prejavuje ešte aj iným spôsobom. A síce tak, že najvnútornejšie duchovné jadro našej osobnosti, to skutočné „ja“, o ktoré ide predovšetkým, sa v nás prejavuje čistými citmi. To znamená, že jedine za pomoci čistých citov je človek schopný vnímať, poznávať a chápať všetko to, čo k nám prichádza z výšin Ducha.
A toto, jeho duchom skrze čistý cit uchopené duchovné poznanie, pochádzajúce z výšin Ducha, potom človek môže prostredníctvom spolupráce s rozumom zaodieť do slov. Môže ho zhmotniť do slov. Takto by to malo fungovať a takto by mal človek formovať svoje poznanie Pravdy i poznanie Stvoriteľa. Jedine takýmto spôsobom sa totiž dokonale naplňujú účinky veľkého vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého duchovné jadro človeka, prejavujúce sa v nás čistými citmi, môže nadviazať kontakt a spojenie so vznešenou Pravdou Ducha. Jedine takto ju môže tušiť, vnímať a porozumieť jej.
Človek však okrem citových impulzov ducha vlastní aj rozum, aby prostredníctvom neho poznával hmotný svet a mohol ho ovládať. A prostredníctvom rozumu a rozumových znalostí sa ľudia skutočne stali takmer neobmedzenými vládcami hmotného sveta. A to preto, lebo opäť na základe vesmírneho zákona rovnorodosti je práve náš rozum rovnorodý s hmotou. Preto k nej nachádza cestu, preto jej rozumie, chápe ju a ovláda ju.
Žiaľ, na základe úspechov rozumu v ovládaní hmotného sveta, začali postupne ľudia mimoriadnym spôsobom nadhodnocovať jeho význam. Začali sa opierať predovšetkým oň a časom to došlo až tak ďaleko, že mienka rozumovej zložky ich osobnosti sa pre nich stala rozhodujúcou aj vo veciach ducha. Aj duchovná oblasť, duchovné pravdy i Stvoriteľ ako taký začali byť vnímané, poznávané a uchopované rozumom.
Ale keďže rozum je na základe zákona rovnorodosti rovnorodý jedine hmote, muselo dôjsť k tomu, že vznešenosť, veľkosť a žiarivosť Pravdy Ducha bola rozumovo sploštená, oklieštená, ohraničená a obmedzená.
A tak to, čo pochádzalo z Výšin Ducha, ako potrava a oblaženie pre ducha človeka, sídliaceho v jeho srdci, bolo rozumom znehodnotené a stratilo schopnosť povznášať ducha. Stratilo to schopnosť viesť človeka k výšinám Ducha.
Tak sa z duchovných učení pôsobením rozumu stali náuky duchovne mŕtve a učenci, ktorí ich hoci aj celý život študovali, sa stali neschopní vnímať, poznávať a porozumieť skutočným pravdám Ducha. A preto títo ľudia, napríklad biblickí zákonníci a farizeji, neboli vôbec schopní chápať učenie Ježiša Krista. Jeho učenie však bolo oveľa bližšie masám obyčajných ľudí, ktorí v sebe predsa len ešte niesli určitú mieru prostoty, prirodzenosti a nekomplikovanosti srdca.
A práve kvôli tomu volá Ježiš k nám všetkým, aby sme boli ako deti, pretože inak nebudeme môcť vôjsť do kráľovstva nebeského. To znamená, že sa máme viac riadiť svojimi čistými citmi, ktoré sú impulzmi nášho ducha, a prostredníctvom ktorých sa stávame schopnými vnímať a uchopiť Pravdy Ducha.
Všetko je tak nesmierne jednoduché, iba človek sám si to skomplikoval. Veď predsa o pravde srdca a čistého citu netreba vôbec uvažovať! Netreba o nej vôbec hĺbať! O pravde srdca a čistého citu netreba robiť žiadne teologické konferencie!
Pravda srdca, čiže pravda ducha, predsa v každom človeku vždy jasne žiari v čistote jeho citu! Ním sa riaďme a ním preciťujme hodnotu i pravdivosť vecí. Tu netreba vskutku o ničom premýšľať! Tu treba iba proste žiť a jednať v slobode ducha! V slobode čistého citu, ktorý sa ozýva v našom srdci!
Akékoľvek myšlienkové hĺbanie o tom veci iba zbytočne komplikuje a zahmlieva! A žiaľ, práve na takomto myšlienkovom hĺbaní, analyzovaní a komplikovaní je postavené to, čo sa nazýva teológiou. Teológia je rozumová snaha o vyjadrenie právd Ducha, čo však na základe vesmírneho zákona rovnorodosti nie je možné.
Ale pretože ľudia vo svojom vnútri enormným spôsobom nadhodnotili vlastný rozum, v jeho pýche, v pýche rozumu odsúvajú bokom cestu detskej prostoty. Skutočná pravda i skutočné poznanie Stvoriteľa musí byť podľa názoru ľudí, upadnuvších do preceňovania rozumu, oveľa zložitejšie a oveľa intelektuálne náročnejšie. Len týmto spôsobom je to podľa nich naozaj veľké. A preto, aby mohli dosiahnuť tejto iluzórnej veľkosti, vzniklo čosi takého, ako je teológia. Len ona môže podľa ich názoru odkryť najskrytejšie tajomstva bytia, pretože poznávacím znamením skutočnej múdrosti je práve miera obtiažnosti pochopenia. A preto tento druh ľudí realizuje svoje „poznanie“ a svoju „múdrosť“ práve v rámci zložitosti teológie.
Toto je však cesta falošná! Je to cesta pýchy rozumu, ktorý svojimi nehodnými rukami siaha na pravdy Ducha a splošťuje ich, okliešťuje ich a zužuje ich. Je to cesta pýchy rozumu, ktorý z veľkosti učenia Ducha vytvoril iba svoje vlastné náuky ľudské.
V ostrom protiklade k tomu znejú slová veľkého Majstra: „Buďte ako deti!“
Jedine v detskej a prostej čistote srdca a citu je skrytá cesta k pochopeniu Pravdy bytia, i k pochopeniu Stvoriteľa! Jedine detská a prostá čistota srdca a citu je pravou cestou k Svetlu!
Slovenská verejnoprávna televízia napríklad nedávno informovala o inovatívnej vedeckej konferencii v Stockholme, kde vedci predstavili podkožný čip, implantovaný do ruky človeka.
A hoci verejnoprávna televízia by mala byť nestranná, čiže nestranne informujúca o výhodách i nevýhodách, nedeje sa tak, a ohľadom aplikácie podkožných implantátov vládne zavádzajúca, nadšená jednostrannosť.
Skúsme sa preto teraz pozrieť na celú problematiku trošku komplexnejšie a povedzme si niečo o proklamovaných výhodách čipovania, o jeho nevýhodách, i o duchovnom pohľade na vec.
Najskôr teda výhody, o ktorých sa hovorilo na spomínanej vedeckej konferencii v Stockholme. Hlavnou z nich je, že všetko bude pre nás oveľa pohodlnejšie. Užívateľ čipu si ho môže pripojiť k svojmu smartfónu a naprogramovať ho, alebo v ňom uchovávať dáta. Môže mu slúžiť na platenie, na identifikáciu, na vstup do budovy, kancelárie či fitnescentra, na zábavu prostredníctvom sociálnych sietí, ale môže pomôcť aj v stave zdravotnej núdze. Budú na ňom naše zdravotné záznamy, alebo trebárs komplexné monitorovanie zdravotného stavu, čo môže byť prelomové pre naše zdravie. Už v roku 2017 si napríklad zamestnanci v americkej firme mohli prostredníctvom podkožného implantátu kúpiť jedlo, prihlásiť sa do počítača, alebo používať kopírovacie zariadenie.
A teraz sa pozrime na nevýhody čipovania, o ktorých sa pri nastávajúcej, masívnej mediálnej propagande, so snahou o ich celoplošné zavedenie nebude určite hovoriť.
Všetko bude postupne smerovať k tomu, že človek bude môcť fungovať v spoločnosti už len s implantovaným čipom. Len tak sa bude môcť preukázať občianskym preukazom, len tak bude môcť zaplatiť, odomknúť auto, alebo byt. Len tak mu bude môcť byť poskytnutá zdravotná starostlivosť a podobne.
Obrovskou nevýhodou čipov je, že údaje na nich môžu byť zneužité. Zneužité v neprospech ich užívateľov a využité v prospech šedých eminencií, stojacich v pozadí, ktorých zámerom bolo dosiahnutie celoplošného čipovania obyvateľstva.
Tak, ako totiž môže hacker vstúpiť do počítača, alebo počítačovej siete niekoho iného a voľne disponovať s jeho dátami, tak bude možné elite disponovať najosobnejšími údajmi obyvateľstva, čím im budú ľudia úplne vydaní napospas.
Takýmto spôsobom bude elita držať na uzde celú spoločnosť i všetky národy. Takýmto spôsobom bude spoločensky, finančne, alebo existenčne likvidovať nepohodlných. A naopak, odmeňovať a vyzdvihovať svojich poskokov a pätolízačov.
A práve o toto ide predovšetkým! Toto je skrytým účelom čipovania, ktorým bude úplné a bezvýhradne ovládnutie stáda ľudských oviec. Týmto spôsobom ich niekto „tam hore“ bude mať dokonale vo svojej hrsti. Je preto maximálne smutné, keď sa ľudia nadšene hrnú do čipovania skutočne ako nejaké slepé stádo, neuvedomujúc si tieto skryté skutočnosti, o ktorých im nikto z jeho propagátorov nikdy nepovie.
Okrem štandardných funkcií, nachádzajúcich sa na čipe, o ktorých sme hovorili, sa však na ňom budú nachádzať i funkcie neštandardné. Už dávno sú totiž vyvíjané rôzne technológie, schopné ovládať myseľ a emócie. Technológie, schopné ovplyvňovať naše emocionálne prežívanie od radosti a eufórie, až po zlosť a agresivitu. Technológie, schopné zvnútra psychicky deštruovať našu osobnosť.
Je napríklad známe, že počas druhej svetovej vojny dostávali ruskí vojaci pred rozhodujúcim útokom prídel vodky, aby mali otupené zmysly a na povel išli aj na smrť. Američania za rovnakým účelom využívali vo Vietname drogy. No a ľudia s implantovanými čipmi pôjdu do potencionálneho útoku v eufórii, vyvolanej z nejakej vzdialenej počítačovej centrály prostredníctvom čipov v ich tele.
V súčasnosti žijeme napríklad v dobe, v ktorej ľuďmi vo veľkej miere manipulujú médiá. Na objednávku mocných účelovo formujú verejnú mienku do takej podoby, ako si to mocní želajú. A masy to aj skutočne takto prijímajú a považujú to za skutočnosť.
Tento proces sa však má prostredníctvom implantovaných čipov ešte viac zefektívniť a priviesť do dokonalosti. Z ľudí sa majú stať už len akýsi bioroboti, ktorých bude možné ovládať absolútne podľa vlastného priania. Bioroboti, ktorí budú na cudzí pokyn vraždiť, páchať samovraždy, alebo čokoľvek iného podľa priania a rozmaru mocných. K tomuto všetko speje!
No a na záver si ešte ukážme duchovný pohľad na danú problematiku.
Keď sa v roku 2012 podľa Mayského kalendára nekonal koniec sveta, mnohí to obrátili na posmech. Ľudia si vydýchli a všetko ide ďalej po starom. Málokto si ale uvedomuje, že koniec starého, racionálne materialistického sveta a vznik čohosi nového, stojaceho na duchovno morálnych základoch nie je nič, k čomu dôjde z jedného dňa na druhý. Je to proces! Postupný neodvratný proces, ktorý sa práve v našej dobe skutočne blíži k svojmu vrcholu!
O tom, že žijeme v dobe veľkého zlomu svedčia mnohé znamenia. Napríklad predpovede Sibyly. Tá o nej hovorí, ako o dobe, v ktorej budú na oblohe lietať železné vtáky a v ktorej nebude možné rozoznať muža od ženy, čo dnešná gender ideológia skutočne priviedla k svojmu vrcholu.
Aj v Biblii sa píše o tejto prelomovej dobe, a to najmä v jej závere, v zjavení Jánovom, v Apokalypse. Sú tam opísané jej mnohé poznávacie znaky, a medzi nimi sa nachádza aj informácia o aplikácii podkožných implantátov: „všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, prijímajú na pravú ruku, alebo na čelo znak, a nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak.“
V Biblii sme teda pred čipovaním varovaní! A to preto, lebo na základe toho, čo sme hovorili v druhom bode, sa človek stane zo samostatne sa rozhodujúcej, slobodnej duchovnej bytosti, bytosťou mentálne a emocionálne zotročenou, ovládanou elitou prostredníctvom čipov. Bytosťou, schopnou konať na cudzí príkaz tie najohavnejšie veci. Bytosťou, ktorej budú zadávané úlohy a jej celkové životné smerovanie prostredníctvom centrálneho počítača, komunikujúceho s implantovaným čipom v jej tele.
Dalo by sa však namietať, že za všetky zlé činy, ktoré budú ľudia takýmto spôsobom páchať na príkaz úzkej elity svetovládcov, nebudú niesť zodpovednosť, pretože budú konať takpovediac v nepríčetnosti.
To je však omyl! Ľudia budú niesť plnú duchovnú zodpovednosť, pretože svojim súhlasom s implatovaním čipu do vlastného tela dovolili iným, aby ich ovládali. A dovolili im to aj napriek tomu, že v Apokalypse boli pred tým varovaní!
Ale keďže dnes sú ľudia materialistickí a duchovné varovania i všetko duchovné je im ukradnuté a smiešne, neberú tieto veci vážne, a na základe mediálnej manipulácie o veľkých výhodách podkožných implantátov budú náchylní k súhlasu s ich zavedením.
Avšak toto ich rozhodnutie bude posledným slobodným rozhodnutím, ktoré učinia! A práve za to ponesú plnú duchovnú zodpovednosť! Na základe toho sa totiž potom stanú otrokmi a bytosťami, ktoré ovládajú iní. Za všetko nízke, zločinné a zlé, čo potom na cudzí príkaz vykonajú, ponesú veľký diel osobnej zodpovednosti, pretože oni sami, keď ešte mali slobodnú vôľu, sa rozhodli podstúpiť čipovanie, a tým darovať výsadu vlastného slobodného rozhodovania iným.
Títo ľudia nebudú mať žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pretože Biblia ich pred tým varovala, ale oni boli tak materialisticky slepí a tak vzdialení od duchovna, že to ignorovali. A tak ich nakoniec ich pohodlnosť a ich ateizmus a materializmus zničia, pretože sa stanú otrockými humanoidnými bytosťami, ktoré ovládajú iní.
Ak vám teda budú v dnešnej, alebo v blízkej dobe materialistické média hovoriť o výhodách čipovania, neverte im! Neverte im a v žiadnom prípade nezapredávajte za tieto výhody a za proklamovanú pohodlnosť svoju dušu a svoju osobnosť.
Pojem osobný súd spája katolícka vierouka s našou fyzickou smrťou a s tým, čo bude nasledovať po nej. Tieto deje sú opísané v známej knihe Raymonda Moodyho „Život po živote“. Podklady pre jej napísanie získal od ľudí, z medicínskeho hľadiska určitú dobu klinicky mŕtvych. Títo jedinci viacmenej zhodne opisovali, že bezprostredne po smrti videli seba samých, presnejšie povedané svoje vlastné fyzické telo akoby z nadhľadu, a odtiaľ pozorovali úsilie lekárov o záchranu ich života. Ich osobnosť, alebo ich duša, ktorá bola od tela odpútaná, potom vstúpila do čierneho tunela. Keď sa dostala k svetlu na konci tunela, bol jej akoby vo filme premietnutý celý jej doterajší život.
To, čo duša prežívala pri sledovaní filmu, však bolo niečo úplne iné, ako keď na zemi spomíname na svoju minulosť. Tu to všetko duša vnímala predovšetkým z mravného hľadiska. Z hľadiska toho, čo urobila vo svojom živote dobré a čo zlé.
Po premietnutí filmu života bola ale osobnosť človeka opätovne vtiahnutá do tunela a vstúpila nazad do svojho fyzického tela. Na základe zážitku klinickej smrti však mnohí zmenili svoj život. Zásadným spôsobom prehodnotili svoje doterajšie priority a zamerali sa predovšetkým na mravnú stránku života.
Toľko v stručnosti Raymond Moody, a my z hľadiska katolíckeho termínu osobného súdu môžeme za osobný súd považovať práve premietanie filmu nášho života. Čo však nasleduje po tomto okamžiku osobného súdu, keď sa už nevrátime do svojho fyzického tela?
Na základe filmu života človek spozná, za čo v skutočnosti mravne stojí, a prostredníctvom objektívneho a nestranného zákona duchovnej tiaže, bude presunutý do takej úrovne takzvaného druhého sveta, do ktorej patrí. Do úrovne, kde nájde presne rovnakých a sebe rovnorodých.
Na základe prevažujúcich nízkych ľudských vlastností človek klesá pôsobením zákona tiaže medzi rovnako nízko stojacich, a na základe prevažujúcich ušľachtilých vlastností človek stúpa medzi rovnako ušľachtilo zmýšľajúcich.
V nízkych úrovniach druhého sveta trpí prostredníctvom rovnorodej nízkosti druhých a prežíva peklo. Vo vysokých úrovniach druhého sveta prežíva naopak radosť, prostredníctvom rovnorodej ušľachtilosti druhých.
Keď niekto zomrie, ako nedávno Karel Gott, zvykne sa hovoriť, že odišiel do speváckeho neba a odtiaľ sa na nás díva. Keď zomrie nejaký známy herec, hovorí sa, že odišiel do hereckého neba a podobne. Ľudia teda tušia, že na druhom svete sme zaradení do jednotlivých úrovní, na základe určitej rovnorodosti. Táto rovnorodosť však nie je profesijná, ale jedine morálna a mravná.
Kresťania katolíci tvrdia, že po smrti odchádzame do duchovného sveta. Nie je to však pravda. Po smrti odchádzame zo sveta hrubo – hmotného, do sveta jemno – hmotného. Podľa vyššie spomínaného zákona tiaže odchádzame buď do nízkych úrovní jemno – hmotnosti, nazývaných peklom, alebo do vysokých úrovní jemno – hmotnosti, nazývaných nebom.
Súhrnne môžeme všetky tieto úrovne druhého sveta nazvať očistcom, kde sa ľudia duševne očisťujú buď z ťažkých vín v nízkych úrovniach, alebo z ľahkých previnení vo vysokých úrovniach. Postup duše z nízkych úrovní do vyšších je možný po zodpovedajúcom polepšení. No a ten, kto do biela očistil rúcho svojej duše od všetkých vín, môže napokon vstúpiť do večnej ríše Ducha. Do skutočného, večného kráľovstva nebeského.
Toto očakáva každého z nás po našom osobnom súde po fyzickej smrti. A preto by každý mal už tu na zemi usilovať o čo najvyššie mravné a duchovné zušľachtenie, aby pre neho nemusel byť film jeho života šokom a hrôzou, po ktorých sa prepadne do pekla.
A čo znamená posledný súd?
Hrubo – hmotný svet a jemno – hmotný svet sú priestorom, určeným na dozrievanie ľudských duší do duchovnej zrelosti. Na zemi, a aj na druhom svete, sa ľudia majú snažiť zdokonaľovať v cnostiach a v mravnosti, aby sa stávali čoraz ušľachtilejšími. Týmto spôsobom sa čoraz viacej približujú k duchovnej ríši, aby po svojom najvyššom možnom ľudskom zušľachtení mohli nakoniec do nej vstúpiť.
Lehota, ktorú ale máme na to určenú, je vymedzená príchodom posledného súdu. Posledný súd je momentom, kedy bude povedané DOSŤ! Momentom, kedy sa ukončí celý, vyššie spomínaný proces duchovného vývoja v hrubej a v jemnej hmotnosti. No a momentálny stav ľudskej duše, v ktorom ju posledný súd, čiže ono veľké DOSŤ zastihne, sa stane určujúcim a rozhodujúcim pre jej bytie.
Ak nás teda posledný súd zastihne hodnotovo zameraných smerom k hmote, ak nás zastihne opantaných peniazmi, majetkami, vášňami, pôžitkami a tisíckami najrozličnejších materiálnych vecí, ďalší náš duchovný vývoj bude zastavený, a my už len zotrvačnosťou dôjdeme na úplný koniec cesty, na ktorej nás zastihlo veľké DOSŤ posledného súdu.
Ak nás ale posledný súd zastihne hodnotovo zameraných ku Svetlu, k Stvoriteľovi, k ušľachtilosti, k mravnosti, k cnostiam, k dobru, a k láske a spravodlivosti k blížnemu, aj v tomto prípade iba dôjdeme až na koniec cesty, na ktorej nás zastihlo veľké DOSŤ posledného súdu.
A je úplne jedno, či nás posledný súd zastihne na tomto, alebo na druhom svete. Dôležité bude jedine naše základné hodnotové zameranie, v ktorom sa budeme v tom čase nachádzať.
V prípade materiálneho hodnotového zamerania nás čaká cesta do skazy, spojená s nevyhnutnou skazou všetkého hmotného, ktoré podlieha vzniku a zániku. A budú to práve naše hodnotové väzby na matériu, ktoré nás do tejto skazy stiahnu.
V prípade duchovno mravného hodnotového zamerania nás však čaká cesta, smerujúca k večnosti Ducha. Cesta, smerujúca von zo svetov hmotnosti, ktoré raz pominú, do večnej ríše Ducha, ktorá nikdy nepominie.
Tak, ako raz z určitosťou príde náš osobný súd po našej smrti a odsúdi nás do celkom konkrétnej úrovne druhého sveta, a to presne podľa miery našej nízkosti, alebo ušľachtilosti, tak raz nevyhnutne príde aj posledný súd, so svojim veľkým a definitívnym DOSŤ! A naša momentálna hodnotová orientácia vo chvíli veľkého DOSŤ posledného súdu sa stane našim osudom. Osudom života v ríši Ducha v prípade našej duchovno mravnej orientácie, a osudom nášho definitívneho zničenia v zániku hmotných svetov, ku ktorým nás budú viazať naše, len prevažne materiálne žiadosti, necnosti a nízkosti.
A to bude znamenať večné zatratenie, spočívajúce vo vymazaní našej osobnosti z knihy života. Lebo život je len ten večný v ríši Ducha! Kto však svoj život hodnotovo spojí s dočasnosťou hmoty, jeho bytie bude len dočasné, a potom sa zrúti spolu so zrútením hmotných svetov.
Preto, bdejme! Lebo nevieme dňa, ani hodiny, kedy zahrmí stvorením burácajúce DOSŤ posledného súdu! Kam budeme prevažujúcou časťou svojej osobnosti v tomto momente zameraní, to sa stane našim osudom!
A pretože posledný súd sa nezadržateľne blíži, majme vždy svoje vnútro nasmerované predovšetkým k hodnotám ducha. Jedine toto smerovanie v nás musí v každej chvíli prevažovať.
Lebo beda nám, ak v tomto rozhodujúcom momente celého nášho bytia v nás bude prevažovať niečo iného!
V prvom rade si je treba uvedomiť, že žijeme v univerze, v ktorom pôsobí vyššia Moc. Ide o Inteligenciu, ktorá usmerňuje vesmírne dianie celkom konkrétnym smerom. Smerom k stále vyššiemu rozvoju. K rozvoju ducha a pravých, vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnôt. A všetko jestvujúce musí týmto vytýčením smerom kráčať, pretože nie je schopné trvalo sa priečiť Vôli vyššej Moci. Musí týmto smerom kráčať, či už chce, alebo nechce. Dobrovoľne, alebo nasilu. Z tohto uhla pohľadu sa treba dívať aj na súčasné dianie.
Prvým posolstvom, ktoré máme všetci pochopiť, je posolstvo pokory. Dostávame školou a tvrdú lekciu pokory!
Ľudstvo zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a materialistickým ponímaním života.
A zrazu príde niečo, čo zásadným spôsobom otrasie všetkým, čo doteraz tak uspokojivo fungovalo! Zrazu príde niečo, čo doslova zmrazí a na maximálnu mieru utlmí všetko doterajšie ľudské snaženie! Zrazu ľudstvo, jednotlivé národy i jednotlivci do hĺbky duše prežívajú svoju krehkosť a zraniteľnosť! Zrazu prichádza pochopenie, že napriek všetkému, čo moderný svet dokázal, môže byť behom pár dní položený, alebo doslova zrazený na kolená!
Na základe všetkých týchto skutočností, ktoré nie sú výplodom fantázie, ale sa v súčasnosti reálne dejú, musia ľudia na vlastnej koži prežívať, že predsa len existuje „Čosi“, čo nás vždy presahovalo a bude presahovať. „Čosi“, čo je silnejšie ako všetko ostatné, a my to musíme rešpektovať a podriadiť sa tomu.
To, čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU! Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje.
A čo je tým druhým?
Koronavírus urobil prietrž, alebo výrazne obmedzil všetok doterajší pohyb ľudí na našej planéte. Urobil prietrž extrovertnej, konzumnej a komerčnej expanzii nie len vo svete ako takom, ale aj v rámci každého jednotlivého štátu, pretože boli eliminované všetky aktivity vo forme divadiel, kín, alebo rôznych iných kultúrnych aktivít. Bolo eliminované spoločenské stretávanie v reštauráciách, v pohostinstvách, alebo na športových podujatiach. Ulice miest sú vyľudnené. Koronavírus zahnal všetkých domov! Zahnal ich zvonku do vnútra!
Do vnútra! Zamysleli ste sa nad tým, k pochopeniu čoho sa nás snaží dotlačiť Inteligencia, ktorej Vôli podlieha všetko, čo jestvuje v našom stvorení? Bez ktorej Vôle ani len jediný lístoček nespadne dolu zo stromu? Násilím a nátlakom posúva našu pozornosť zo všetkého toho vonkajšieho smerom do vnútra! Smerom do nášho vlastného vnútra!
V evanjeliách sa píše: „Kráľovstvo nebeské je vo vás!“ Kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty sú v každom z nás! Sú v našom vnútri! Iba je nám treba zamerať sa týmto vnútorným smerom. A koronavírusová kríza nám všetkým k tomu dáva príležitosť! Dáva nám k tomu priestor a čas! Doslova nás k tomu núti!
No a k tomu, aby sme konečne začali správnym spôsobom uvažovať a pracovať na sebe vo svojom vnútri, k tomu dostávame v dnešnej dobe extrémne silné podnety. Trebárs vo forme desivej fotografie, ktorá nedávno obletela sociálne siete. Ide o fotku z talianskeho Bergama, urobenú z okna bytu na poschodí, smerujúceho na hlavnú ulicu. Na ulici vidieť kolónu vojenských áut, v ktorých sú prevážané telá obetí koronavírusu do spaľovní, pretože krematória už kapacitne nestačia. V deň, kedy bola urobená fotka, zomrelo 400 ľudí.
Toto sú skutočnosti, ktoré musia veľmi silne otriasť každým človekom. Toto sú skutočnosti, ktoré nie je možné prejsť bez povšimnutia a bez toho, že by sa nás hlboko vnútorne nedotkli. Musí nás to vnútorne zasiahnuť a má to v nás vyvolať kladenie si zásadných otázok ľudského bytia, ktoré by sme si inokedy, alebo vôbec nikdy nepoložili.
Na čo sme tu vlastne na zemi a aký má náš život zmysel? Vari sme tu naozaj len na to, aby sme si užívali pokiaľ sa dá, a aby nás potom, keď zomrieme, spálili ako drevo v peci? Vari sme skutočne len poľná tráva, ktorá tu dnes je a zajtra ju hodia do ohňa? Vari sme skutočne len toto telo a myseľ, a keď zomrieme, o všetko prídeme a všetko definitívne skončí?
Alebo sme predsa len niečím viac? Sme niečím, čo je trvalé, večné a nezničiteľné, čo nemôžeme stotožňovať s našim fyzickým telom a pozemským rozumom? Neexistuje v nás nejaké vyššie „ja“? Neexistuje v nás večný duch, s ktorým môžeme nájsť spojenie prostredníctvom dodržiavania vysokých a ušľachtilých hodnôt, aby sme sa s ním vnútorne stotožnili a našli cestu k večnosti? Sme teda len telo, myseľ a rozum, ktoré hynú a zanikajú, alebo sme večný duch, ktorého sa nedotýka fyzická smrť?
Súčasné zastavenie života koronavírusom nás hmatateľne tlačí do vnútra našich domovov a do vnútra seba samých, a tragickosť udalostí v Taliansku, ale aj inde, nás tlačí ku kladeniu si tých najzákladnejších otázok nášho bytia. A dáva nám čas a priestor k tomu, aby sme odpovede na ne aj skutočne našli. Kto totiž hľadá, musí nakoniec aj nájsť!
Nedávno som počúval reláciu v rozhlase o tom, akým všemožným spôsobom trávia ľudia čas vo svojich domovoch, do ktorých boli nútene zahnaní koronavírusovou krízou. Redaktorka v relácii hovorila o tom, akí sú ľudia aj v tejto situácii vynaliezaví, a ako najrozličnejšími kreatívnymi spôsobmi dokážu využiť nečakaný voľný čas. V skutočnosti je ale maximálne smutné, že pre navyknutú ľudskú povrchnosť nie je tento Zhora darovaný čas vôbec využívaný na to, na čo by naozaj mal, ale je premrhaný na obvyklé hlúposti a na to, čo nie je vôbec podstatné.
O vyššej Moci, alebo o Stvoriteľovi, ktorý riadi svety, sa hovorí, že je Láskou. A je to skutočne tak, pretože Láska najvyššej Inteligencie, ovládajúcej univerzum nechce pripustiť, aby ľudia premrhali v hodnotovom omyle, v ničotnej povrchnosti a v bezduchom, tupom materializme celé svoje bytie. Láska najvyššej Inteligencie sa nás preto snaží zo všetkého tohto vytrhnúť, aby sme nepremárnili svoje životy a nakoniec nás nemuselo postihnúť to najstrašnejšie, čo vôbec jestvuje. Duchovná smrť, alebo inak povedané, večné zatratenie našej osobnosti! Takto, z pozície Lásky Stvoriteľa k nášmu večnému duchu treba celú súčasnú situáciu vnímať a dešifrovať.
No a na záver ešte jedna zásadná otázka: čo sa stane, ak ľudia nebudú chcieť pochopiť, prijať a zrealizovať to, k čomu ich v súčasnosti tlačí koronavírusová kríza a za ňou stojaca vyššia Moc, bez ktorej Vôle ani len lístoček zo stromu nespadne? Čo keď budú chcieť žiť tak, ako doposiaľ a uznávať rovnaký hodnotový systém, aký uznávali doteraz?
Iste sa pamätáte, že v roku 2012 mnohí očakávali koniec sveta. Keď neprišiel, materialisti a ateisti opäť jasali. Neuvedomili si však dve veci. Za prvé, že to nemá byť koniec sveta, ale koniec starého sveta! Koniec starého sveta so všetkou jeho doterajšou nesprávnou hodnotovou hierarchiou, a začiatok nového sveta s novou, duchovnou hodnotovou hierarchiou.
No a za druhé si neuvedomili, že to nie je otázka jedného dňa, začínajúceho poslednými minútami roku 2011 a prvými minútami roku 2012. To je proces, ktorý začal už pred tým a prebieha aj v súčasnosti. Je to proces transformácie ľudského vedomia z nižšej úrovne na vyššiu úroveň.
Ak to ľudia pochopia a vykročia cestou, smerujúcou k čoraz väčšej osobnostnej a duchovnej dokonalosti, na ktorú nás tlačí Vôľa Vládcu univerza, ušetria si mnoho utrpenia. Ak to ale nepochopia a budú sa chcieť kŕčovito držať toho starého, vyššia Moc použije oveľa razantnejšie prostriedky, než je súčasná koronavírusová kríza, aby docielila toho, kam má ľudstvo v súlade s plánovaným vývojom celého univerza smerovať. Človek musí pochopiť, že je príliš malý a zraniteľný na to, aby si donekonečna presadzoval iba svoju vlastnú vôľu.
Uvedomme si priatelia, že ľudia, ktorí každodenne zomierajú v Taliansku, ale aj všade inde na koronavírus, že všetci títo ľudia mali svoje rodiny, svoje plány, svoje starosti i svoje radosti tak, ako každý z nás. A zrazu je všetko preč! Je to obrovská tragédia a o to zvlášť, ak pripustíme, že aj my sami by sme sa mohli jedného dňa ocitnúť medzi nimi. Nedopusťme preto, aby veľké nešťastie, ktoré postihlo týchto ľudí a ich rodiny, odplynulo v našej obvyklej povrchnosti kamsi do stratena. Choďme preto do svojho vnútra a riešme v sebe základné otázky bytia, ktoré sme už dávno mali mať vyriešené.
K týmto obetiam by totiž vôbec nemuselo dôjsť, keby sme ako ľudstvo i ako jednotlivci kráčali vo svojom vývoji správne, čiže cestou hodnôt ducha. Potom by bola nutnosť bolestnej navigácie na túto cestu bezpredmetná! Uvedomme si to, spamätajme sa, obráťme sa a vykročme tam, kam sa nás snaží nasmerovať Vôľa Najvyššieho, aby obeť tých, ktorí v súčasnosti zomierajú na svetovú koronavírusovú pandémiu, nebola márna.
Stručný záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej budeme trpieť.
a lem tak na okraj, ne ja neuvažujem a ne som komunista, ale znam co to je planované hospodarstvo...pre tych co o tym nemaju paru to s boľševicku pejcročnicu nemá co spoločné
Ja osobne sa nezaoberám numerológiou, ale zhruba viem, o čo v nej ide. Prečo o tom hovorím? Pretože nedávno som mal rozhovor s jednou známou, ktorá sa venuje numerológii. Hovorili sme o rôznych veciach, a keď prišla reč na koronavírusovú krízu povedala mi, že Covid-19, presnejšie povedané číslo 19 s ním spojené, má z numerologického hľadiska veľmi zásadný význam a veľmi zásadnú výpovednú hodnotu. V čísle 19 sa totiž nachádza prvé, a zároveň aj posledné číslo numerologickej stupnice.
Pre úplných začiatočníkov by som chcel vysvetliť, že v numerológii sa čísla počítajú takto: ak máte trebárs číslo 259, rozkladá sa na čísla 2 + 5 + 9 a výsledné číslo je ich súčtom. V našom prípade je to číslo 16, a to sa opäť rozkladá na 1 + 6. Konečným výsledkom je teda číslo 7. Čiže číslo 259 sa zachvieva v sedmičke a číslo sedem nesie v sebe z hľadiska numerológie určité posolstvo. Tak, ako každé iné číslo z numerologickej stupnice.
Po tomto nevyhnutnom úvode sa teraz pozrime na číslo 19 a na posolstvo, ktoré z numerologického hľadiska sprostredkováva celému svetu.
Ako už bolo naznačené, jednotka predstavuje začiatok a deviatka koniec. Posolstvo čísla 19 v súvislosti s koronavírusom je preto veľmi jednoduché. Znamená: začiatok konca!
Ako to treba chápať?
Duchovne orientovaní ľudia vedia, že existuje mnoho proroctiev, predpovedajúcich koniec sveta. Sú to napríklad Sibyline proroctvá, Zjavenie Jánovo, čiže Apokalypsa, alebo trebárs známy Mayský kalendár, ktorý túto kritickú dobu situuje približne do roku 2012, kedy bol mnohými ľuďmi skutočne očakávaný koniec sveta.
Z hľadiska vývoja ľudstva na našej planéte žijeme teda vo veľmi výnimočnej dobe. Ide o dobu, v ktorej sa má skončiť stará paradigma myslenia a správania ľudstva, a začať paradigma úplne iná. Má začať zlatý vek našej civilizácie, postavený na preferovaní hodnôt ducha. Na zemi už teda nemajú vládnuť ako prvoradé hodnoty materiálne. Táto paradigma má padnúť a zahynúť, a spolu s ňou majú padnúť a zahynúť všetci jej služobníci, priaznivci a stúpenci, ktorí vo svojom uctievaní modly matérie, zisku a konzumu ubližovali ľuďom, zvieratám i prírode.
Na zemi má v tomto smere prebehnúť veľká očista, avizovaná aj v evanjeliách. Náš svet má byť očistený od všetkého balastu a budúcnosť má patriť už len tomu, čo je hodnotovo pravé. Tomu a tým, ktorí smerujú k rozvoju duchovného rozmeru bytia a k hodnotám s ním súvisiacim. K láske, spravodlivosti, ohľaduplnosti, skromnosti, ušľachtilosti a k hľadaniu vzťahu k Stvoriteľovi.
Staré ma teda zaniknúť a má vzniknúť nové! Avšak tesne pred pádom starého a začiatkom nového majú na ľudí začať dopadať všetky neblahé spätné účinky ich vlastného, negatívneho a pomýleného jednania, ako sa o tom hovorí napríklad v Apokalypse.
Materialistický svet a jeho hodnoty sa majú otriasť v základoch. Tým dostanú mnohí materialisticky orientovaní ľudia príležitosť pochopiť svoj omyl. Majú poznať hodnotovú nedostatočnosť, v ktorej žili, a preorientovať sa smerom k pravým, čiže duchovným hodnotám.
Údery očisty zároveň zasiahnu i všetko duchovne nepravé, falošné, dogmatické a pokrivené. Lebo aj to duchovné má byť očistené a má sa konečne zaskvieť čistou Pravdou, súc konfrontované lúčom Svetla skutočnej Pravdy. Temný záhal falošných ľudských predstáv o Pravde má byť rozbitý na prach. K tomuto všetkému má dôjsť, toto všetko sa má stať a toto všetko je očakávané.
A zrazu prichádza Covid-19 a skutočne otriasa svetom ľudským. Doslova ho zráža na kolená, zaháňa ľudí do karantény a núti ich premýšľať o svojom živote a prehodnotiť ho.
Číslo 19 v označení koronavírusu, s jednotkou na začiatku a s deviatkou na konci, je posolstvom ľudstvu, že nastáva začiatok konca starej paradigmy myslenia. Koronavírus Covid-19 je prvým úderom starému svetu, ktorý sa bude musieť pod tlakom tohto a ďalších nasledujúcich úderov preorientovať na úplne iný hodnotový systém, a ľudia na úplne iný zmysel života.
Ak rozložíme číslo 19 klasickým numerologickým spôsobom, ako 1 + 9, dostaneme číslo 10. A ak číslo 10 rozložíme opäť na 1 + 0, dostaneme výsledné číslo 1. Dostaneme jednotku, ako nový začiatok. Koronavírusom Covid-19 došlo teda k začiatku konca starého systému usporiadania vecí a po jeho konci začne niečo úplne nové. Začne úplne nová epocha na zemi. Bude to začiatok nového duchovného ľudstva, kladúceho hodnoty ducha na prvé miesto, a všetko materiálne až na druhé miesto. Kto toto pochopil a v tomto smere sa začne osobnostne meniť, toho bytie bude pokračovať, a ten sa bude môcť na zemi ďalej duchovne rozvíjať.
Kto však toto nepochopí, kto to bude ignorovať a vysmeje sa tomu, pretože sa kŕčovito fixuje iba na to staré a minulé, pre toho bude nevyhnutný koniec starého aj jeho osobným koncom. Koncom jeho osobného bytia, ktoré sa nebolo schopné vyšvihnúť na vyšší level, a preto ako čosi vývojovo neperspektívne jednoducho vyhynie tak, ako vyhynuli rôzne iné druhy, ktoré neboli schopné reagovať na nové evolučné výzvy.
Ako teda vidieť, to čo sa deje a čo sa má udiať je vtlačené aj do symboliky čísel. Iba je treba správne dešifrovať ich posolstvo.
Najdôležitejšie zo všetkého preto je, aby sme sa vážne zamerali na svoje duchovné obrodenie. To, ako sa správne duchovne obrodiť a akým sa treba stať svetu ukázal už Mojžiš v Desatore prikázaní. Ukázal nám to aj Ježiš vo svojom učení, postavenom na dvoch pilieroch. Na láske k blížnemu ako k sebe samému a na láske k Bohu. Touto cestou treba ísť, avšak v jej čistej, pravej, pôvodnej a neskreslenej podobe.
Ale pretože táto čistá a autentická podoba Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia bola ľuďmi zakalená a pokrivená, dostal náš svet v dobe súdu duchovnú oporu v podobe Posolstva Grálu. V ňom je možné nájsť pôvodnú podobu Mojžišovo i Ježišovo učenia, pretože Pravda je len jedna, a túto Pravdu je potrebné poznať, pochopiť a naplňovať.
V súčasnosti niet ničoho, čo je dôležitejšie ako toto, pretože nadchádzajúce dianie nás bude všetkých tlačiť k duchovnej premene, a my by sme preto mali presne vedieť, ako túto premenu v sebe správne uskutočniť, aby sme mohli obstáť ako duchovne perspektívni a nemuseli byť naveky stratení a zatratení.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M. Š.
A preto je tiež schopná oveľa intenzívnejšie vnímať i najzásadnejšiu silu, ktorá prúdi univerzom. Silu Pána, ktorá celé univerzum udržuje, živí a poháňa. A aj keď je prúdenie tejto sily ľuďom neviditeľné, vo svojom všetko prenikajúcom pôsobení niet sily zásadnejšej a podstatnejšej.
No a najdôležitejším poslaním žien je vojsť do kontaktu s touto silou. Kvôli tomu obdržali od Stvoriteľa svoju jemnosť a citlivosť. A potom, po dosiahnutí kontaktu, majú presne tak, ako sila Pána, nenápadne a neviditeľne pôsobiť na všetko okolo seba a povznášať to nahor.
Alebo inak vyjadrené, hlavným poslaním ženy je spájanie sa so Svetlom. A potom, keď sama stojí v sile Svetla, má všetko okolo seba k Svetlu povznášať. V rovnakej skrytosti, neviditeľnosti a nenápadnosti, ako to robí Svetlá sila samotná. Toto je hlavným poslaním ženy! Preň je určená, preň je obdarovaná, a preň má všetky predpoklady! Všetko ostatné v jej živote má byť až druhoradé!
O ženskom pokolení sa zvykne hovoriť, že je slabé. Pravdou však je, že hoci sú muži silnejší fyzicky, ženy sú silnejšie duševne! A to práve tým, že cez jemnosť svojho cítenia sú schopné získať kontakt so skrytou, neviditeľnou a nenápadnou, ale s najvyššou a najprenikavejšie pôsobiacou silou, aká vo stvorení vôbec existuje. Toto spojenie robí ženu veľkou a silnou. Robí ju duševne oveľa silnejšou, než je muž. A to jej dáva právo usmerňovať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Dáva jej to právo viesť muža, rodinu a celú civilizáciu.
Minulé generácie tieto skutočnosti tušili a vyjadrili ich napríklad v známom úsloví: „Muž je hlavou rodiny, ale žena je krkom, ktorý hlavou otáča“. Ide naozaj o výstižné vyjadrenie, pretože mužský princíp predstavuje to vonkajšie a viditeľné, v podobe hlavy, avšak ženský princíp predstavuje to skryté a nenápadné, čo hlavou otáča a smeruje ju tam, kam treba. Rovnako nenápadne, ako pôsobí v univerze Božia sila, má teda pôsobiť aj žena. Nenápadne má smerovať všetko tam, kde je treba. Čiže k Svetlu a k Stvoriteľovi.
Správne pochopenie emancipácie spočíva v uznaní ženského a mužského princípu ako rovnocenných. Spočíva v uznaní absolútnej rovnoprávnosti medzi medzi mužským, vonkajším, viditeľným, fyzickým a materiálnym pôsobením, a medzi ženským, nenápadným, jemným a pomáhajúcim pôsobením, smerujúcim všetko k Svetlu, k Dobru, k Harmónii a k Stvoriteľovi.
Správne pochopená emancipácia má spočívať v pochopení, že žena, ktorá je silnejšia duševne, má viesť duševne, a muž, ktorý je silnejší telesne, má viesť fyzicky, materiálne a viditeľne. Týmto spôsobom sa majú muži a ženy vzájomne dopĺňať a vytvárať harmóniu. Nikto nemá byť nadradený a nikto podriadený, pretože každý má svoj vlastný okruh pôsobenia. Emancipácia má teda po správnosti znamenať uznanie týchto dvoch druhov pôsobenia, ako úplne rovnocenných.
Žiaľ, všetko bolo ale skrútené a pokrivené, pretože žena nedokázala oceniť veľkosť svojho daru, ktorý sa jej zdal pre svoju jemnosť, nenápadnosť a neviditeľnosť nedostatočným. Žena pošliapala po svojom poslaní byť spojovacím článkom Svetla a všetko nenápadne usmerňovať k Svetlu. Namiesto toho začala čoraz viacej siahať po viditeľnom, aktívnom, vonkajšom a fyzickom druhu pôsobenia. Čoraz viacej vzrastajúci materializmus začal totiž považovať práve takýto druh pôsobenia za jediný správny a spoločensky potrebný. V tomto zmysle bolo potom prekrútené i chápanie emancipácie. Emancipácia v súčasnosti znamená, že žena má mať právo byť vo všetkom takou, ako je muž. Že jej majú byť dostupné všetky druhy aktívnych mužských činností a povolaní, a že má pracovať a zarábať rovnako, ako muž.
To skutočné, pravé, ženské a jemné však bolo takýmto pokriveným vnímaním emancipácie pošlapané a diskriminované. A tak sa ideálom modernej emancipovanej ženy stala mužatka, čiže ženská bytosť, vo všetkom sa čo najviac podobajúca mužovi. Toto však nie je emancipácia, ale naopak, jej výsmech! Je to negácia pravého vnútorného založenia ženy a jej pravého pôsobenia. Súčasné chápanie emancipácie je preto čosi, čo vo svojej pomýlenosti nemôže priniesť nič dobrého.
Žena má byť ženou a muž mužom! Žena sa má realizovať v typických ženských povolaniach a muž zase v typicky mužských povolaniach, pretože každý z nich má k tomu svoje vlastné vnútorné predpoklady a schopnosti.
Materializmus však bez absolútneho porozumenia túto prirodzenosť úplne prehliada a vytvára niečo absurdného a neprirodzeného. Niečo, čo katastrofálnym spôsobom deformuje vnútornú podstatu žien, ktoré sa snažia byť moderným spôsobom emancipované. Týmto spôsobom totiž strácajú vnútornú oporu samé v sebe a neplnia si svoje pravé ženské poslanie. Ženy hrubnú a šliapu po jemnosti svojich citov a svojej osobnosti. Tým sa čoraz viacej stráca ich schopnosť spájania so silou Svetla, a náš svet sa stáva čoraz viacej materialistickým. Hrubé, materialistické a ateistické ženy rodia a vychovávajú materialistické a ateistické deti, a kvôli tomuto ženskému zlyhaniu sa naša civilizácia stáva čoraz viacej dutou a prázdnou. Stáva sa molochom na hlinených nohách, ktorému chýba pravá vnútorná hodnotová opora.
Všetko, čo v súčasnosti vytvárame, je preto len povrchové a vonkajškové. Je to mŕtve, pretože je to bez ducha! Je to úboho neplnohodnotné, a preto odsúdené k zániku! K zániku, ktorý na našej planéte postihol už mnohé národy a civilizácie. K zániku, ktorý je prorokovaný aj nášmu modernému svetu. A to všetko preto, že v našom univerze nie je možné dlhodobo prežiť bez spojenia s jemnou, neviditeľnou, ale všetko prenikajúcou a všetko pri živote udržujúcou silou Najvyššieho. To, čo toto spojenie má, prežije a bude prosperovať. To však, čo toto spojenie nemá, bude vystavované neustálym krízovým situáciám a nakoniec dospeje k zániku. Takto jednoducho to funguje.
No a najposvätnejším poslaním ženského rodu je zabezpečovať toto životodarne spojenie. Poslaním ženského rodu je spájať sa s jemným prúdením sily Božej vo stvorení, a v podpore tejto najvznešenejšej sily viesť všetko jestvujúce k Svetlu, k Výšinám, k Dobru a k Stvoriteľovi.
Toto dokáže jedine žena! Bez toho, že by musela rečniť, kázať, alebo nejako inak viditeľne pôsobiť. Dokáže to iba svojim tichým a nenápadným osobným vplyvom, ak je spojená so Svetlom. Práve takéto ženy potrebuje náš svet ako soľ! Naopak, súčasné moderné a emancipované ženy sú jeho nešťastím, pretože ho odrezávajú od Svetla, a tým ho smerujú do záhuby.
ooOoo
Jedine nefalšované, najčistejšie ženstvo môže prebudiť a viesť muža k veľkým skutkom! Nič iného!
ABD-RU-SHIN
A reálny základ skutočne má. Je však duchovný. A v duchovnom slova zmysle mal byť aj uskutočnený.
Duchovný rozmer výnimočnosti nemeckého národa ale nebol Nemcami poznaný a pochopený, a preto sa všetko obrátilo nesprávnym smerom. A síce k domnienke o vlastnej nadradenosti, na ktorej bolo postavené zvrátené právo zlikvidovať všetkých menejcenných a zaujať ich životný priestor.
Z toho, čo malo byť veľké, vznešené, ušľachtilé a prinášajúce všetkým národom zeme požehnanie, sa teda napokon stalo niečo obludné, zvrátené a neľudské, čo prinieslo našej planéte vojnový konflikt apokalyptických rozmerov.
Kde sa stala chyba? Čo sa pokazilo?
Aby sme to pochopili, bude treba začať iným národom, ktorý bol duchovne povolaný k veľkým veciam. A to bol národ židovský. V ňom sa mal narodiť Mesiáš a Spasiteľ sveta, k čomu skutočne aj došlo.
Avšak cirkevná vrchnosť židovského národa Mesiáša nespoznala a dala zavraždiť toho, kto sa zaň prehlasoval, a koho učenie a zázraky potvrdzovali oprávnenosť jeho prehlásenia.
Židovský národ zavraždil Mesiáša namiesto toho, aby prijal jeho učenie, snažil sa podľa neho žiť a pod vedením Ježiša Krista sa stal prvým národom sveta, žijúcim podľa Slova Božieho. Týmto spôsobom by medzi všetkými národmi zeme zažiaril ako jasné svetlo. A všetky národy by ho nasledovali. Tak sa mal stať z národa povolaného k veľkým veciam národ vyvolený, ktorý dokázal tieto veľké veci aj naozaj uskutočniť.
Kristus však počas svojho pôsobenia videl všetky chyby a nedostatky židovského národa, tušil aký osud ho čaká a uvedomoval si, že za nastávajúcim zlyhaním povolaného národa stojí vo veľkej miere jeho duchovná nezrelosť. Kvôli tejto nezrelosti ani nemohol povedať všetko, čo povedať chcel. Preto predniesol nasledovné slová, ktoré sú zaznamenané v evanjeliách: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám! A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd.“
To znamená, že v ďalekej dobe, kedy bude ľudstvo duchovne oveľa zrelšie, má prísť Duch Pravdy a zvestovať mu celú Pravdu.
Kolesá osudu sa začali otáčať a nový povolaný národ, do ktorého stredu mal raz prísť Duch Pravdy, začal byť pripravovaný na svoje veľké poslanie.
To poslanie bolo úplne rovnaké, ako v prípade židovského národa. Nemecký národ mal v prvom rade spoznať Ježišom zvestovaného Ducha Pravdy, mal prijať jeho učenie, čiže Pravdu Božiu, Ježišom ľudstvu zasľúbenú, mal začať podľa tejto Pravdy žiť, na základe čoho by zažiaril medzi všetkými národmi ako jasné svetlo. A ostatné národy by ho nasledovali. Nemecký národ mal teda viesť ľudstvo duchovne!
Ale ako sa vraví, pod svietnikom býva najväčšia tma. To znamená, že tam, kde malo zavládnuť najväčšie svetlo, bol zo strany jeho protipólu, zo strany síl temna vyvíjaný silný tlak, aby sa to nepodarilo a aby sa všetko zvrhlo.
A tak, ako židovský národ nespoznal Mesiáša, rovnako i nemecký národ nespoznal Ducha Pravdy. Nespoznal svojho pravého duchovného vodcu, ktorého Posolstvo mal nasledovať, a tým splniť svoju svetlú a vznešenú úlohu, ku ktorej bol povolaný.
Namiesto toho uveril falošnému vodcovi, ktorý to pôvodné, veľké a ušľachtilé obrátil v niečo obludné, pokrivené a z vrátené.
Nemecký národ bol k svojej veľkej duchovnej úlohe pripravovaný celé stáročia, a v hodine splnenia stáli za nim pomáhajúce sily celého vesmíru. Bolo to čosi nevídaného, a nemecký národ cítil a vnímal, že sa stáva stredobodom vesmírneho diania. Túto skutočnosť aj vyjadril známymi slovami: „Gott mit uns!“ Boh je s nami!
Sila všetkých podporujúcich vyžarovaní univerza, prúdiacich k nemeckému národu po dlhé desaťročia bola tak strhujúca, že v jej zneužití si fašistické Nemecko neuveriteľne rýchlo, a takmer bez boja, podmanilo celú Európu. Lebo i keď došlo k zneužitiu podporujúcich vesmírnych vyžarovaní, ich tok nebolo možné zastaviť len tak zo dňa na deň.
No a medzi iným mali Nemci i podporu živej Cnosti hrdinského boja. S jej pomocou vybudovali disciplinovanú a železnú armádu, ktorá bola takmer neporaziteľná.
Cnosť hrdinského boja je v našom univerze niečo, čo je živé. Ide o celkom reálnu, živú bytosť, jestvujúcu v jemnejšej úrovni bytia, než je tá naša fyzická. Táto živá vedomá bytosť stelesňuje ideál hrdinstva a vnútorne podporuje, vedie a usmerňuje všetkých ľudí, ktorí sa v pozemských pomeroch snažia o naplnenie ideálu hrdinského a rytierskeho boja za dobro a za správnu vec.
No a táto Cnosť stála i za nemeckým národom a podporovala ho. S jej pomocou slávili Nemci svoje prvé veľké víťazstvá. Táto Cnosť stála za nemeckým národom, pretože bol predurčený k veľkému duchovnému víťazstvu. Avšak nemecké zverstvá, vzdialené od ideálu hrdinského a rytierskeho boja za správnu vec mali za následok, že Cnosť ideálu hrdinstva dala od nich ruky preč. Nemci stratili morálne právo na víťazstvo a Cnosť hrdinstva prešla na stranu síl, bojujúcich proti nemeckému fašizmu.
Nemci nespoznali Ducha Pravdy, neuverili jeho Posolstvu a odmietli posvätný boj za víťazstvo Svetla a dobra na zemi, ku ktorému boli povolaní. Namiesto toho iba primitívne usilovali o pozemskú svetovládu. Nemecký národ preto stratil svoju povolanosť a vesmírne sily, ktoré ho dovtedy podporovali, sa obrátili proti nemu a postavili sa predovšetkým na stranu ruského národa, ktorý niesol najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny, a ktorý predstavoval jedinú reálnu silu, schopnú poraziť nemecký fašizmus.
A tak, ako ako predtým cítili Nemci, že ich podporujú sily vesmíru, tak isto, keď sa karta obrátila, cítili aj Rusi, že za nimi v ich boji stojí posvätná sila. Rusi cítili, že sú to oni, čo majú morálne právo na víťazstvo. A tiež cítili podporu Cnosti hrdinského boja, stojacu za nimi a podporujúcu ich.
Toto hrdinstvo sa v radoch ruských vojakov prejavilo nesčíselne krát a v rôznych formách a podobách. V podpore Cnosti hrdinského boja a v presvedčení morálneho práva na víťazstvo obetovali tisíce ruských vojakov vlastné životy, idúc neraz proti mnohonásobnej presile a na istú smrť.
Veľká vlastenecká vojna má v dejinách Ruska doposiaľ výnimočné miesto, pretože išlo o neopakovateľné obdobie v histórii tohto národa, kedy ho v jeho spravodlivom boji podporovali sily vesmíru a ruský národ to jasne cítil a vnímal.
V tušení týchto súvislostí vznikla známa pieseň, z ktorej doteraz mrazí, a v ktorej sa hovorí o tom, ako ruský národ povstáva v posvätnej vojne na smrteľný boj. Pieseň dokonale vystihuje strhujúce a víťazné prúdenie vesmírnych síl, podporujúcich spravodlivý boj proti silám deštrukcie a temna. Vypočujete si ju, nechajte ju pôsobiť na svoj cit a všetko toto v nej nájdete:
https://www.youtube.com/watch?v=8Y4_2Qa0QQs
I mnohé ruské vojnové filmy z obdobia druhej svetovej vojny nesú v sebe tušenie všetkých, vyššie uvedených skutočností. Takých filmov je viacero. Na mňa osobne nedávno silne zapôsobil jeden, v ktorom jasne vidieť obetavé hrdinstvo ruských vojakov, ale zároveň aj to, ako Nemci, hoci úplne na záver mohli vyhrať, v rozhodujúcej chvíli vnútorne zakolísali a ustúpili. Ustúpili, a potom už ustupovali až do Berlína, pretože Cnosť hrdinského boja a morálneho práva na víťazstvo už nestála za nimi a nepodporovala ich. Pozrite si ho:
https://www.youtube.com/watch?v=K5lBbsIXaX8
Vznešená Cnosť hrdinského boja sa však opäť približuje k zemi! A to spolu so silami Svetla, ktoré ju majú konečne očistiť od všetkého, čo je Svetlu a dobru vzdialené. Ktoré majú zem očistiť od všetkého duchovne laxného a ľahostajného, od všetkého duchovne menejcenného a duchovne mŕtveho.
Lebo Duch Pravdy, ktorého náš svet nepoznal, ľudstvo upozornil na to, že sa blíži čas konečného zúčtovania celého nášho bytia. Že Stvoriteľ všehomíra vystaví každému z ľudí účet za to, akým spôsobom využil svoje bytie. Či k požehnanému úsiliu o hodnoty večné, alebo len k nízkemu úsiliu o hodnoty dočasné. Či k naplňovaniu hodnôt ducha, alebo len k naplňovaniu hodnôt pozemských. Či k rozvíjaniu duchovného poznania, obsiahnutého v Slove Ježiša Krista a v Posolstve Kristom zvestovaného Ducha Pravdy, alebo len k poznávaniu vecí pominuteľných a k honbe za pozemským prospechom a pozemskými pôžitkami.
Na planéte Zem dochádza k rozhodujúcemu boju medzi silami Svetla a silami temna, a ten je možné vnímať aj na pozadí koronavírusovej krízy. Sily Svetla smerujú ľudí počas tejto krízy k zamysleniu sa nad sebou a nad zmyslom vlastného bytia. Svetlé sily nabádajú ľudí k zásadnému hodnotovému obratu a k duchovnému obrodeniu.
Naopak, sily temna sa usilujú zneužiť koronavírusovú krízu k absolutnému ovládnutiu ľudstva a k jeho úplnému zotročeniu.
Posledný boj nastáva a morálne právno na víťazstvo stojí jednoznačne na strane Svetla. Vzchop sa preto človeče a s hrdinskou odvahou bojuj o svoje bytie! S hrdinskou odvahou bojuj o svoje právo žiť naďalej vo stvorení. Zo všetkých síl svojej duše sa primkni k hodnotám ducha, ktoré sú hodnotami dobra, spravodlivosti, čistoty a lásky k ľuďom i k Stvoriteľovi. Jedine tak sa postavíš na stranu Svetla, ktorá zvíťazí, pretože jedine za ňou stojí hrdinská Cnosť víťazného boja za správnu vec.
Tvoja ľahostajnosť a tvoja tupá orientácia iba na hodnoty materiálne ťa však spája s temnotou, ktorá bude porazená a zničená. A ty potom budeš musieť zahynúť spolu s ňou.
Rozhodujúci boj započal! O víťazovi je už rozhodnuté! Iba každý z nás má ešte možnosť rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridá, a aký konečný osud tým pádom sám sebe nachystá.
Tento článok by nevznikol, keby som náhodou nezachytil názor na súčasnú koronavírusou krízu, ktorý sa začína čoraz viacej rozširovať medzi obyčajnými ľuďmi. A prostí ľudia hovoria, že je to trest Boží. Že nás to Boh trestá.
A paradoxne, ich konštatovanie je vo svojej jednoduchosti oveľa bližšie k pravde, ako všetky fundované hodnotenia politikov, zdravotníkov a ostatných kompetentných, vyjadrujúcich sa k súčasnej kríze. V tomto konštatovaní sa totiž skrýva jadro celého problému!
Žiaľ, pre moderných ľudí je však vo všeobecnosti príznačné, že vo vzťahu k akémukoľvek problému sa budú radšej zaoberať tisícami podružných vecí, len nie jeho podstatou. Len nie tým, čo je najzásadnejšie, najrozhodujúcejšie a prvoradé.
Takto je tomu samozrejme aj v prípade koronavírusovej krízy, ktorej čoraz intenzívnejší dopad na náš každodenný život je skutočne trestom Božím. A my všetci by sme si mali v prvom rade položiť otázku, za čo nás to vlastne Pán tak tresce?
Odpoveď je jednoduchá: za to, že robíme niečo zle, pretože ak by sme jednali dobre a správne, nebolo by nijakého dôvodu trestať nás.
A čo teda robíme zle? Čo nerobíme tak, ako Pán chce? V čom sa tak veľmi priečime Jeho Vôli, že na nás dopustil takéto súženie, ktorého konečné riešenie a definitívne vyriešenie je v nedohľadne? Toto sú zásadné otázky! Tieto otázky si je treba klásť v súvislosti s koranvírusovou krízou! Týmto smerom by sme mali uvažovať a hľadať! Keby sme tak urobili, odpovede by sme určite našli.
Ale žiaľ, týmto smerom sa myslenie ľudí neuberá, pretože naši súčasníci majú na to svoj vlastný názor. Majú svoje vlastné riešenia. Riešenia, ktoré síce majú z materiálneho hľadiska svoje opodstatnenie, ale zostanú vždy len niečím dielčím a druhoradým, pretože im chýba ambícia dopracovať sa k skutočnej podstate celého problému. A tá je duchovná! Nám však chýba ambícia problém riešiť a vyriešiť komplexne, v jeho duchovno materiálnom prepojení.
V kostoloch sa začínajú objavovať oznamy o slúžení omší za odvrátenie pandémie. Je to krok správnym smerom, ale treba si úprimne povedať, že omše a modlitby už nestačia. Veď predsa aj pred koronavírusovou krízou chodili ľudia do kostola a modlili sa, a napriek tomu k nej došlo.
Modliť sa je správne, ale už je treba úplne iného druhu modlitieb! Už je treba modlitieb činu! Už je treba, aby sa to, čo sme sa doteraz modlili, v nás samotných uskutočnilo v čine. Už je treba čin a jednanie! Už je treba viditeľnú zmenu života! Už je treba zmenu hodnotového systému!
Lebo žiaľ to, čo bolo doteraz, boli viacmenej len prázdne slová! To však, čo sa teraz od nás očakáva, je reálne jednanie. Je reálne jednanie v súlade s Vôľou Najvyššieho! A tá nám bola sprostredkovaná v Desatore prikázaní a v Ježišovom učení o láske k Stvoriteľovi a k blížnemu.
To, že nás Pán trestá, je svedectvom nedostatočnosti našich modlitieb, ktoré zostali iba v rovine slov a doteraz sa nepremenili v čin. Doteraz sa nestali konaním. Vôli Pána doteraz nezodpovedá ani náš život, ani naša hierarchia hodnôt, ani náš spôsob myslenia.
Lebo len čin sa počíta! A pretože činu niet, dopadá na nás trest Boží! Pán nás trestá, aby ukázal, aký krehký je náš svet a ako rýchlo v ňom môže všetko skolabovať, ak sa už konečne nepohneme správnym smerom.
Pán nám ukazuje, že tu je, že tu vždy bol a vždy bude, hoci náš takzvaný moderný svet už v neho neverí. A preto dáva tomuto modernému svetu pocítiť, aký je maličký. Otriasa nim aby pochopil, že musí začať fungovať na novom základe.
Lebo čas dozrel a my sa už konečne máme stať pravými ľuďmi! Ľuďmi spravodlivými, čistými, dobrými, čestnými a ušľachtilými. Ľuďmi, majúcimi v úcte blížnych i Stvoriteľa všetkého. Ľuďmi, pre ktorých sú hodnoty dobra a ducha na prvom mieste a všetko ostatné je až na druhom mieste.
Ak toto neprivediem v čin, bude konať Pán a všetkými našimi doterajšími istotami otrasie tak zásadným spôsobom, že v nastávajúcej neistote budú ľudia donútení a dotlačení hľadať jedinú pravú istotu, spočívajúcu v rešpektovaní Vôle Stvoriteľa. Spočívajúcu v poznaní Jeho Vôle a v rešpektovaní Jeho Vôle! V rešpektovaní jeho Vôle nie len prostredníctvom slov modlitieb, ako tomu bolo doteraz, ale najmä prostredníctvom svojho reálneho života. Prostredníctvom spôsobu svojho myslenia a prostredníctvom svojho hodnotového systému.
Toto je od nás očakávané a toto je jediná pravá modlitba za odvrátenie svetovej pandémie! Toto je podstata celého problému! Všetko ostatné, čo sa robí je síce potrebné, ale vzhľadom k tomu, čo máme v skutočnosti sami v sebe a so sebou z duchovného hľadiska urobiť, je len podružné. Všetkými vonkajšími opatreniami bez duchovnej zmeny v podstate len potláčame niečo, čoho podstatu nepoznáme, nechceme ju pochopiť a prijať, a preto to, iba zvonka potlačené, prepukne časom s novou silou a možno trochu iným spôsobom. Ak by sme to ale urobili naopak a riešili prednostne podstatu, jej vyriešením by zmizli aj všetky dôsledky a koronavírusová kríza by ustúpila.
Na dôkaz pravdivosti všetkých, vyššie uvedených tvrdení, sa pozrime na jednu celkom konkrétnu oblasť. A síce, na oblasť umeleckej tvorby, ktorá je súčasnou krízou mimoriadne postihnutá. Umelecká sféra je na kolenách a umelci prosia štát o pomoc, aby mohli vôbec prežiť, a aby spolu s nimi prežilo aj ich umenie.
Umelci sú totiž zväčša ľudia slobodných povolaní a nemajú stále zamestnanie. Sú preto zvyknutí na neistotu. Preto si vytvárajú finančné rezervy, aby dokázali preklenúť neisté obdobie medzi koncom jednej práce a začiatkom druhej. Preto aj istým spôsobom dokázali preklenúť prvú vlnu koronavírusovej krízy, a po jej ukončení a letnom poklese infikovaných optimisticky očakávali jesenné obdobie, kedy sa budú môcť pustiť naplno do práce.
Na jeseň však prišla ešte silnejšia, druhá vlna pandémie. Všetky umelecké aktivity sú obmedzené na minimálnu mieru alebo úplne, avšak všetky ich úspory na horšie časy boli už minuté v prvej vlne krízy. Umelci žiadajú štát o pomoc a o holé prežitie. A nakoniec im asi nezostane nič iného, ako ísť na úrady práce.
Áno, umelecká oblasť je zasiahnutá mimoriadne silným spôsobom, avšak riešenie tejto situácie má dve roviny. Prvá rovina predstavuje riešenie klasického typu, čiže cez peniaze. Cez rôzne podpory, cez rýchle, takzvané helikoptérové peniaze a podobne.
Ale peniaze nie sú všetko! Nie je to totiž také jednoduché a jednostranné, ako si to predstavuje naša civilizácia, postavená predovšetkým na peniazoch. Tento problém má aj druhú, oveľa hlbšiu rovinu. O to sa ale absolútne nikto nezaujíma, pretože ako už bolo spomenuté, nikoho ani len nenapadne ísť s nejakým problémom až k jeho jadru a podstate.
A čo je onou podstatou v tomto konkrétnom prípade? K poznaniu podstaty sa dopracujeme prostredníctvom otázky, prečo bola takto mimoriadne postihnutá práve umelecká sféra? Prečo to práve ju takto extrémne, až existenčne zasiahlo?
Pretože umenie z vyššieho hľadiska, ktoré nikoho nezaujíma, je tu na to, aby bolo vlajkovou loďou pozdvihovania civilizácie, národov i jednotlivcov k vyšším a ušľachtilejším ideálom. Umenie je tu na to, aby robilo ľudí lepšími, ušľachtilejšími a mravnejšími. Aby ich viedlo k vysokým a vznešeným duchovným hodnotám.
O týchto veciach minulé generácie vedeli a napríklad koncom 19. storočia, kedy sa pomaly začala formovať myšlienka našej národnej samostatnosti, bolo hlavným cieľom väčšiny literátov predovšetkým pozdvihovanie vlastného národa. A to po všetkých stránkach. Po stránke materiálnej, po stránke gramotnosti a vzdelania, i po stránke mravnej a duchovnej.
Alebo môžeme uviesť iný príklad. Trebárs barokovú hudbu. Jej cieľom bolo pozdvihovať duše poslucháčov k Stvoriteľovi. „Ku sláve a cti Božej!“ Toto písal Johann Sebastian Bach pod svoje notové partitúry.
A čo dnes? Dnes umenie fatálnym spôsobom rezignovalo na svoje poslanie posúvať civilizáciu, národy a jednotlivcov k niečomu lepšiemu, vyššiemu a ušľachtilejšiemu. Súčasné umenie rezignovalo na svoje pravé poslanie. Vysmialo sa z neho, prestalo byť vlajkovou loďou vzostupu a vykročilo svojou vlastnou cestou. Cestou dekadencie, úpadku, nemravnosti, vulgárnosti a obscénnosti. Umenie už neukazuje cestu nahor, ale nadol do pekiel. A súčasní moderní materialistickí a ateistickí umelci si mysleli, že to tak snáď pôjde donekonečna. Samozrejme, veľká česť všetkým výnimkám.
Avšak Ten, v koho existenciu títo „umelci“ už neveria, im dal tvrdo pocítiť, že tu je a že už má dosť toho hnoja, ktorý produkujú pod rúškom umenia. A preto toto „umenie“ a jeho tvorcov zrazil na kolená. Zahnal ich do existenčných problémov, znemožnil im produkovať ďalšiu špinu a doprial im čas na zamyslenie. Na zamyslenie nad tým, čo vlastne robia a komu tým slúžia. Daroval im priestor, aby si to uvedomili, pretože pri ich doterajšej tvorivej vyťaženosti im chýbal čas na zásadnú hodnotovú sebareflexiu.
Teraz preto čas majú a mali by ho správne využiť. Využiť tak, že zásadným spôsobom prehodnotia svoje ďalšie umelecké smerovanie a konečne pochopia, čo je pravým účelom umenia.
Tieto skutočnosti a tento pohľad však žiaľ absentuje vo všetkých debatách, venujúcich sa záchrane umenia. Hovorí sa v nich vždy len o peniazoch a o štátnej podpore, prostredníctvom ktorej by umelci preklenuli najťažšie obdobie, aby potom mohli nanovo začať s produkciou takej istej mravnej, morálnej, ľudskej a duchovnej úbohosti, ako predtým.
To, o čom sme hovorili v prvej časti textu, sa teda takýmto celkom konkrétnym spôsobom premieta do oblasti umenia. A podobným spôsobom sa to premieta do každej oblasti našej spoločnosti, ba dokonca i do nášho osobného života. Všade tam na nás v súčasnosti dopadá trest Boží!
Tento názor prostých ľudí je pravdivý, ale nesmie zostať iba pri konštatovaní. Musia z neho byť vyvodené konkrétne a zásadné dôsledky pre náš každodenný život. Musíme sa všetci spoločne i každý sám za seba pýtať, prečo na nás tento trest prichádza? Musíme sa pýtať, čo robíme tak zle, že na nás Pán niečo takéhoto dopúšťa? Musíme pochopiť, v čom sa priečime Vôli Najvyššieho, o ktorej správne pochopenie sme sa doteraz vôbec nezaujímali, a preto sme ju ani nemohli správne naplňovať. Musíme poznať Vôľu Najvyššieho, musíme poznať čo je ňou od nás vyžadované a musíme to začať napĺňať. Musíme sa hodnotovo obrodiť, pretože náš doterajší hodnotový systém bol nesprávny. Musíme sa stať novými, inými a lepšími ľuďmi. Ľuďmi skutočnými a pravými! Takými, akými nás chce mať náš Pán. Ľuďmi čestnými, spravodlivými, dobrými, skromnými, čistými, ušľachtilými, láskavými, duchovnými a milujúcimi Stvoriteľa.
Boží trest na nás dopadá preto, lebo sme od tohto všetkého na míle vzdialení. Ak to nepochopíme, ak si to nepriznáme a ak to budeme ignorovať, prídu na nás ďalšie tresty, ktoré nás budú ohýbať a tlačiť správnym smerom. A my sa buď v tomto smere ohneme a podvolíme, alebo nás Vyššia Moc definitívne zlomí. Nijakej inej strednej cesty niet.
V protiklade so všetkými tvrdeniami médií však prostá ľudová múdrosť naopak hovorí, že práca chvatná je málo platná.
Kto má teda pravdu? Úslovie našich predkov, alebo súčasní vedci a politici, presadzujúci vakcináciu aj napriek jej enormne urýchlenému vývoju?
Vezmime si trebárs príklad zamestnaného človeka, ktorý musí za dvanásť pracovných dní vykonať určitý objem práce. A predstavme si, že by túto prácu mal urobiť za jediný deň. Je to možné? A ak áno, tak potom v akej kvalite? A žiaľ, podľa mňa to bude veľmi podobné aj s vývojom vakcíny a z jeho urýchlením z dvanástich rokov na jeden.
A keďže ide o veci dosť znepokojujúce, začal som v tomto smere trošku intenzívnejšie pátrať a narazil som na nasledovné skutočnosti. Vakcíny proti pandémii boli vyvíjané v obrovských superpočítačoch, v ktorých boli simulované možné reakcie ľudského organizmu na túto látku, a zároveň všetky možné vedľajšie účinky. Robí sa to tak vždy, avšak dvanásť rokov sa potom preparát testuje na dobrovoľníkoch, aby sa v reále zistilo a eliminovalo čo najviac nežiaducich účinkov. Aby sa vychytali vedľajšie účinky krátkodobé, ale aj dlhodobé, pretože vyvíjaný preparát vám síce môže krátkodobo pomôcť, ale ak o päť alebo desať rokov budete mať veľmi závažné zdravotné dôsledky, nebude to pre vás asi veľká výhra.
Dlhodobá i krátkodobá fáza skúmania nežiaducich vedľajších účinkov však pri vývoji súčasných vakcín úplne odpadla. Testy, ktoré boli vykonané na dobrovoľníkoch sú z hľadiska potrebného dlhodobého testovania úplne bezvýznamné. Súčasné vakcíny proti koronavírusu teda stoja len na počítačovej simulácii, pričom ich proklamovaná bezpečnosť sa opiera len o v reále nepotvrdený predpoklad. Vakcína sa preto podobá jarmočnému prekvapeniu, takzvanej mačke vo vreci, z ktorého neviete čo sa napokon počas ďalších rokov vykľuje. Môže sa tak stať, že vám síce vakcína v jednej veci pomôže, ale v ďalších piatich vám uškodí. V konečnom dôsledku však zostáva na zvážení každého z nás, či bude dôverovať vedcom a ich heroickému úsiliu, v ktorom stihli za jeden rok to, čo normálne trvá dvanásť rokov, alebo či bude naopak dôverovať overenej múdrosti našich predkov, ktorá tvrdí, že práca chvatná je málo platná.
A celá vec je povážlivejšia o to viac, že nejde o vakcínu z rady štandardných vakcín, aké boli doteraz, ale o úplne nový typ vakcíny takzvanej tretej generácie. Ide teda o niečo, čo tu ešte doteraz v boji proti vírusom nebolo použité. To znamená, že v takomto prípade by logicky mala byť doba testovania vakcíny pred jej reálnym použitím ešte oveľa dlhšia, ako štandardných dvanásť rokov.
A pri podrobnejšom skúmaní danej problematiky sa objavili aj iné znepokojujúce skutočnosti. A síce, podrobné analýzy záberov propagačného očkovania zdravotníkov, politikov a rôznych významných osobností.
Dôkladná analýza niektorých týchto záberov totiž dokázala, že to nebolo naozaj! Že to bolo len akože! Že boli použité rôzne finty, ako sú ihly, zasúvajúce sa pri tlaku do svalu dovnútra, ale vyzerá to, akoby prenikali do tela. Alebo boli použité takzvané divadelné či filmové injekcie, pri ktorých to tiež vyzerá veľmi vierohodne, ale v skutočnosti je to len akože. V skutočnosti je to podvod!
Záver je nasledovný: ak politici hovoria o potrebe vakcinácie čo najväčšieho počtu obyvateľstva, je to jedna vec, ale ak to majú podstúpiť oni sami, je to druhá vec. Ide o prístup, vyjadrený našimi predkami úslovím: Z cudzieho krv netečie! Z toho všetkého vyplýva, že kto má informácie, ten sa do očkovania príliš nehrnie.
A preto žiaľ, vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam vyznievajú mnohé, navonok pekne znejúce frázy o pomoci tým najzraniteľnejším, trebárs starým ľuďom v rôznych sociálnych zariadeniach, ako určité pokrytectvo. Práve pre ich zraniteľnosť a ich ľahkú ovplyvniteľnosť im totiž všetkým bude plošne aplikovaná vakcína bez toho, že by sa ich niekto na niečo pýtal.
Súčasný voľný prístup k informáciám nám teda umožňuje dostať sa aj k informáciám, odhaľujúcim druhú, odvrátenú tvár vakcinácie. A je na každom z nás, či ich bude skúmať, alebo nie. Človek môže tieto veci ignorovať, môže sa sa z nich vysmiať a môžu mu byť ukradnuté a ľahostajné. Každý z nás sa však sám za seba a vo vzťahu k sebe samému bude nútený rozhodnúť, ako sa on osobne k vakcinácii postaví. Či sa dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať! Každý z nás pôjde v tomto smere sám so svojou vlastnou kožou na trh, a potom jedine on sám ponesie všetky dôsledky svojho vlastného rozhodnutia.
Úplne na záver chcem preto popriať nám všetkým, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme zvážili všetko pre a proti, a to aj na základe iného druhu informácií než sú tie, ktoré každodenne počúvame z médií. Lebo zdravie má každý z nás len jedno!
Čím menej sa Vás pôjde očkovať, tým skôr príde rad na MŇA. Buďte solidárni s jediným priznaným homosexuálom na pis.sk. Chcem cestovať, chodiť po obchodoch, navštevovať známych, neobávať sa nezodpovedných... mám plno plánov a elánu.
Opakujem, nikto Vás nenúti sa očkovať. Ani Matovič Vás neprinúti, ani Pellegrini, ani Záborská. Nemusíte ísť nasilu. Poradovníky sú plné. Každý jeden vypadnutý z poradovníka ma posunie dopredu. V tomto mi vyhovuje Vaše opatrný prístup vo vťahu ku vakcíne.
Tento spúšťací mechanizmus je duševný! Je to duševné a celkom špecifické vnútorné rozpoloženie, alebo vnútorný stav v akom sa niektorí ľudia nachádzajú. A práve tento ich vnútorný stav, čiže ich osobitý spôsob vnímania a videnia reality je tým, čo predstavuje určitú živnú pôdu, o ktorú sa nákaza zachytí, pevne sa v nej zakorení, vyrastie a nakoniec prinesie svoje plody v podobe ťažkého priebehu choroby.
Náš spôsob myslenia a vnútorného naladenia teda prestavuje istý druh pôdy, ktorá je konfrontovaná s realitou koronavírusovej nákazy. V určitej, pre toto semeno vírusu nevhodnej vnútornej pôde jednoducho nedostane príležitosť vyrásť a časom v nej zahynie. Avšak v inej, vhodnej pôde nájde pripravené vynikajúce podmienky pre svoj rast, a preto v nej vyrastie, rozvinie sa a nakoniec môže spôsobiť aj smrť.
Ľudia ale žiaľ nevedia, že ide o princíp, na akom funguje prevažná väčšina chorôb. Choroby majú svoje duševné príčiny. Ide o už zmienené, špecifické vnútorné duševné naladenie človeka. Ono predstavuje vhodnú pôdu pre rozvinutie takej alebo onakej choroby.
Kto sa hlbšie zaujíma o veci duchovné vie o tejto skutočnej a najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto pri liečení choroby postupuje tak, že ako každý iný človek lieči svoje telo, to znamená že ide k lekárovi, alebo sa pokúsi o nejaké alternatívne liečenie.
Zároveň však vie, že každá choroba je len vonkajšou manifestáciou skrytého, vnútorného stavu disharmónie. Vie, že každá naša choroba je len dôsledkom tejto vnútornej príčiny, a ak sa chceme naozaj vyliečiť, musíme sa liečiť komplexne. To znamená, že musíme liečiť ako telo, tak i dušu! Musíme teda na jednej stráne riešiť vonkajšie dôsledky, čiže našu chorobu, a to prostredníctvom oficiálnej alebo alternatívnej medecíny, avšak na druhej strane musíme zároveň riešiť skryté, vnútorné, duchovné príčiny, a to prostredníctvom zmeny nášho myslenia a našich vnútorných postojov.
Toto je komplexný a správny prístup k liečeniu, a každý kto má oň záujem, môže v súčasnosti na internete veľmi ľahko nájsť rôzne zdroje, objasňujúce duchovné príčiny chorôb. A to jednoducho tak, že si toto slovné spojenie dá do vyhľadávača. Tak môže zistiť, čím sa on osobne odkláňa od harmónie a akým spôsobom sa má popri telesnej liečbe svojej choroby duševne meniť, aby znovu dosiahol stratenú vnútornú harmóniu.
No a po tomto nevyhnutnom úvode sa už dostávame k našej téme, a to k najťažšiemu priebehu koronavírusovej nákazy, zasahujúcej pľúca. Preto sa teraz bližšie pozrime na skryté, vnútorné, duševné príčiny chorôb, prejavujúce sa ochorením, ba až zlyhaním pľúc. Pozrime sa na to, aký celkom konkrétny nesprávny vnútorný stav dáva vzniknúť tomuto typu chorôb, a pozrime sa i na to, akým spôsobom sa máme vnútorne naladiť a preladiť, aby sme vnútornú príčinu pľúcnych chorôb v sebe eliminovali.
Špecifikom vnútorného života ľudí, náchylných k zápalu pľúc je neprimerané, príliš dlho trvajúce hromadenie niečoho negatívneho. Môže ísť o zúfalstvo, únavu a strach zo života, alebo o citové rany, ktorým nie je dovolené aby sa zahojili. Môže ísť o pocity neschopnosti, nezvládania situácií a beznádeje. Môže ísť o pocit, že si človek nezaslúži žiť naplno, pretože pľúca predstavujú schopnosť prijímať život. Alebo môže ísť tiež o podvedomú snahu obmedzovať slobodnú vôľu iných, čiže o snahu nenechať druhých dýchať.
Akým, spôsobom, alebo akým vnútorným naladením tento negatívny stav napraviť?
Mali by sme sa snažiť dať svojmu životu "šťavu". Mali by sme sa zbaviť upätosti a obáv, že niečo urobíme zle. Mali by sme začať žiť naplno a radostne prežívať všetko, čo nám život ponúka. Mali by sme celý svoj život prijímať s radosťou a láskou. Mali by sme odpustiť.
Tieto dôležité informácie by mali poznať a hlboko si uvedomiť ľudia s komplikovaným priebehom nákazy, ale samozrejme aj ľudia úplne zdraví. A to preto, aby sa dokázali vnútorne správne naladiť, a tým eliminovať duševnú príčinu, vytvárajúcu možnosť vzniku najťažších pľúcnych komplikácií prostredníctvom koronavírusovej nákazy. Môžeme sa im totiž vyhnúť, ak si dokážeme tieto veci včas uvedomiť a vnútorne na sebe zapracovať. A to všetko samozrejme popri normálnej liečbe na koronavírus. Takýto je správny komplexný prístup, ktorý zvyšuje možnosť úspešného uzdravenia. Ale zvlášť treba podotknúť, že rozhodne najlepšia zo všetkého je prevencia.
Tieto zásadné skutočnosti nie sú ale ani zďaleka všetko, čo by mali ľudia vedieť a čo by si mali uvedomiť, pretože tieto skutočnosti majú aj svoje ďalšie presahy. Presahy, spočívajúce v pochopení, že nie len choroby, ale všetko vonkajšie dianie okolo nás má svoje skryté, vnútorné duchovné príčiny.
A to znamená, že aj to, čo v súčasnosti prežívame v podobe pandémie musí mať nejakú svoju hlbokú vnútornú príčinu, na základe ktorej sme boli všetci uvrhnutí do neuveriteľnej neslobody a do najrozličnejších obmedzení. To všetko prežívame preto, lebo presne tak, ako sa my dnes cítime neslobodní a obmedzovaní, sa už dlhšiu dobu cíti náš duch. My ľudia sme totiž bytosti ducha, avšak existenciu ducha a jeho potreby dlhodobo ignorujeme. Svojho ducha sme vo svojom vnútri uvrhli do väzenia a do neslobody, a nedoprajeme mu sa rozvíjať, pretože sme sa jednostranne zamerali len na matériu a na napĺňanie svojich materiálnych potrieb. Nič iné nás nezaujímalo. Nezaujímal nás náš duch, uväznený a zabudnutý kdesi v zastrčenom kúte nášho vnútra. Nezaujímala nás jeho nesloboda, v ktorej chradne a trpí.
A tento dlhodobý chorobný stav materialistického ľudstva sa podobne, ako pri každej chorobe, napokon prejavil aj navonok. A tak sa nesloboda nášho ducha, uväzneného za mrežami našich nekončiacich materiálnych prianí nakoniec transformovala do vonkajšej reality tak, že sa my sami stávame neslobodní a obmedzovaní. Transformovala sa do reality, v ktorej sme my sami zbavení slobody a uvrhnutí do väzenia rovnako, ako sme to urobili a stále robíme vlastnému duchu.
Nikdy nerobte iným to, čo nechcete, aby iní robili vám!
Nikdy nezotročujme a neväznime vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami väznení a zotročení! Nikdy neupierajme slobodu a slobodný rozvoj vlastnému duchu, pretože potom budeme aj my sami zbavení slobody! Nikdy neobmedzujme a neutláčajme vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami utláčaní a obmedzovaní!
Ale pretože ľudia na toto všetko nedbali, pretože upierali slobodný rozvoj a slobodu vlastnému duchu, pretože ho utláčali a obmedzovali, prišlo na nich niečo, čo ich samotných pripravilo o slobodu a slobodný rozvoj, a čo ich samotných utláča a obmedzuje.
V súčasnosti preto navonok prežívame presne to, čo sme si vnútorne zasiali. A zvíťaziť nad pandémiou sa nám zatiaľ nedarí preto, lebo popri všetkých tých testovaniach a očkovaniach nikoho ani len nenapadne riešiť súbežne s nimi aj skrytú, duchovnú príčinu daného stavu. A ak aj časom prostredníctvom očkovania potlačíme pandémiu, avšak bez pochopenia a odstránenia skutočných, vnútorných príčin tohto stavu, to vnútorne neriešené a nevyriešené časom prepukne ešte silnejším a zdrvujúcejším spôsobom.
V súčasnosti totiž žijeme v prelomovej dobe, ktorá nás bude tlačiť k duchovnej slobode. A my buď začneme konečne hľadieť na potreby nášho ducha, alebo ho budeme chcieť aj naďalej držať v neslobode, za čo však dopadne nevídaná nesloboda na nás samotných. A dopadne na nás až tak, že nás úplne zotročí a možno napokon aj zahubí.
Čo je to teda sloboda ducha a čo znamená?
Je to vrúcnosť citu, postavená nad chladnú rozumovú racionalitu.
Je to spravodlivosť, láska, úcta a dobro, prejavované voči každému človeku bez rozdielu.
Je to čistota a ušľachtilosť mysle i tela.
Je to ohľaduplnosť a súcit s ľuďmi i s prírodou.
Je to skromnosť, jednoduchosť a materiálna nenáročnosť.
Je to poznanie a naplňovanie skutočného duchovného zmyslu nášho bytia, ktorým je návrat do duchovnej ríše, nachádzajúcej sa v blízkosti Stvoriteľa.
Je to snaha pomáhať ľuďom a myslieť na iných viac, ako na seba.
Je to snaha poznávať a naplňovať Vôľu Stvoriteľa, čo je prejavom pravej lásky k Nemu.
Toto všetko je prejavom slobody ducha, ktorá je v súčasnosti od nás všetkých vyžadovaná, pretože len ona jediná má schopnosť vyliečiť dnešný chorý svet a dať mu pravú slobodu.
Úvahy o živote
Registrovaný a prihlásený užívateľ má možnosť jednotlivé príspevky hodnotiť.
Diskutujúci odoslaním príspevku potvrdzuje súhlas s Kódexom diskusie
sangalo | 3.8.2019 18:20
sama reklama na tej presovskej stranke , tfuj..svet zaplavila reklama jak rakovina , ble
vlkodlak | 5.8.2019 23:00
...teľo reklamy, že aňi ňevidzim co pišem... thaže aňi ňezodpovedam... zodpovedaju pisaci...
Hangari | 6.8.2019 06:14
... . sak i terazki mi tutak svici reklama na trubankovu kozmetiku, co potim je svet progresivno _ duhovi... ...
Pridať diskusný príspevok môže len registrovaný a prihlásený používateľ.
sangalo | 6.8.2019 11:58
monitor je velky, ale v moble je to fakt na pipečku...ale asi ma v tym svoj podiel aj gogoľ i zo svojim androjdom
vlkodlak | 6.8.2019 15:08
...trebalo by bulo 2 monitory : jeden na reklamy a jeden na ostatne pipečkoviny...
othon | 5.9.2019 18:24
Neviem, či ste zachytili správu, že od 29 júla 2019 začína žiť ľudstvo na ekologický dlh. To znamená, že týmto dňom sme v rámci roka 2019 vyčerpali všetky obnoviteľné zdroje, a od tohto dátumu až do konca roka budeme čerpať zdroje, ktoré už príroda nie je schopná sama obnoviť. Od tohto dňa teda začína naše bezohľadné a trvalo nezvratné drancovanie. Pravda je totiž taká, že v súčasnosti potrebujeme na uspokojenie všetkých svojich potrieb prírodné zdroje dvoch planét, čo značí, že životná úroveň ľudí a ich potreby výrazne prevyšujú možnosti našej planéty.V kolobehu povinností pravdepodobne mnohí túto informáciu nezaregistrovali. Čo sme ale zaregistrovali úplne všetci sú úmorné letné horúčavy, doprevádzané suchom. Boli časy, kedy bolo leto krásnym a príjemným obdobím, na ktoré sme sa tešili. V súčasnosti sa však naopak stáva obdobím, nesmierne únavným a zaťažujúcim, takže mnohí, ktorí vyslovene nemusia, v najväčších horúčavách radšej ani nevychádzajú von.
Avšak neustále rastúca neznesiteľnosť letných horúčav, aké u nás nikdy predtým nebývali, nie je ničím iným, ako odpoveďou prírody na neznesiteľnosť a neudržateľnosť drancujúceho prístupu ľudí k nej. A je to odpoveď tak pádna a tak rukolapná, že ju neprehliadne nikto. Ani tí, čo nevedia, že sme už v tomto roku začali žiť na ekologický dlh. Na absolútne každého z nás bez výnimky tvrdo dopadajú negatívne dôsledky toho, ako sa my sami správame voči prírode.
Sebectvo ľudí je však bezmedzné, pretože sú iba nemnohí, ktorí chápu tento súvis. Ktorí si uvedomujú toto vzájomné prepojenie. A je iba málokto, kto je ochotný a schopný vyvodiť z toho aj nejaké osobné dôsledky. Osobné dôsledky v zmysle obmedzenia vlastných nárokov a potrieb na takú mieru, aká bude pre prírodu prijateľná a udržateľná. Hovorí sa tomu osobná uhlíková stopa.
Pre milióny ľudí našej zeme sú ale toto všetko len obyčajné informácie, ktoré pustia jedným uchom dnu a druhým okamžite von tak, ako tisíce iných informácií. Pre milióny ľudí konštatovanie týchto skutočností nič neznamená a osobne sa ich nijako netýka. Nie sú ochotní vyvodiť osobnú zodpovednosť za katastrofálne horúčavy, za sucho, za každodenné vymieranie najrozličnejších živočíšnych druhov, za drancovanie dažďových pralesov, z ktorých za jedinú minútu ubudne plocha o veľkosti futbalového ihriska, a tak ďalej, a tak ďalej.
Ľudia sú hodnotovo orientovaní na konzumný spôsob života a v ňom má miesto iba čoraz väčší ekonomický rast a čoraz väčšie uspokojovanie vlastných materiálnych potrieb. V ňom je absolútne nemysliteľné nejaké dobrovoľné uskromňovanie sa. Veď predsa celá spoločnosť je postavená na spotrebe a rôznych službách, zameraných na uspokojovanie ľudského užívania si. Musel by byť predsa blázon ten, kto by sa dobrovoľne obmedzoval. A zvlášť vtedy, keď na to má! Keď si to môže dovoliť. Veď žijeme len raz, a preto si je treba života poriadne užiť.
Avšak ty, bezohľadný konzumný slepec, uváž jednu vec! Skús sa zamyslieť nad tým, aký býva osud toho, kto žije dlhodobo na dlh. Len si skús predstaviť, že bývaš v nejakom byte a neplatíš nájom. Ako dlho myslíš, že ti to bude tolerované? Budeš viacnásobne upozornený, a keď svoje dlhy nevyrovnáš a nezačneš pravidelne platiť nájomné, z bytu ťa vyhodia!
A presne tak isto, ty konzumný sebec, zaslepený svojim užívaním si, žiješ na ekologický dlh a príroda našej planéty ťa už dlhšiu dobu upozorňuje, aby si si bral len toľko, koľko ti môže dať. Upozorňuje ťa na to horúčavami, aké tu nikdy doposiaľ nebývali. Upozorňuje ťa na to suchom! Upozorňuje ťa na to prudkými a ničivými prívalovými dažďami! Upozorňuje ťa na to neúrodou a zdražovaním potravín! A upozorňuje ťa na to ešte mnohými inými vecami, ktoré ty nechceš vidieť.
Ty totiž chceš len stále nerušene pokračovať vo svojom konzumnom bláznovstve a nič iného ťa nezaujíma. Vedz však, ty sebec, že nakoniec dopadneš tak, ako každý iný, kto žije na dlh a koho jednoducho skôr, alebo neskôr vyhodia z bytu. A tak raz aj teba, ekologického zločinca a ničiteľa, vyhodí mocná Matka príroda zo svojho podnájmu na planéte Zem! Ba čo viac, bude ti upreté právo ďalej prebývať v celom tomto stvorení, pretože prázdnota a úbohosť konzumného materializmu sa do teba zažrali tak hlboko, že ich uctievaním si sa stal len bezduchým ničiteľom všade tam, kde sa nachádzaš. A preto, aby si už nemohol ďalej škodiť a ničiť, ti táto možnosť bude vzatá, a tebe nezostane celkom nič, len plač a škrípanie zubov.
Pamätaj, ty bezducho konzumný sebec, že jedine sem ťa privedú tvoje materialisticky prázdne hodnoty, ktoré si uctieval, a pre ktoré si vo svojej egoistickej slepote neváhal ničiť všetko okolo seba.
Ľudia nášho sveta uznávajú ničivé a rozvratné hodnoty, ktoré ich vedú a privedú k zničeniu a k rozvratu. Ak však chcú tomuto zničeniu a rozvratu zabrániť, musia zmeniť hodnoty, ktoré uznávajú. Musia sa preorientovať na hodnoty, ktoré nevedú k zničeniu, ale k harmónii a rozkvetu.
A k harmónii a rozkvetu vedú jedine hodnoty ducha! Vedie k nim jedine rozvíjanie a uctievanie hodnôt ducha!
Hodnoty ducha nie sú hodnoty materiálne, ktorých neprimerané nadobúdanie ničí a drancuje našu planétu! Hodnoty ducha nie sú peniaze, majetky, moc, sláva, konzum a užívanie si!
Hodnotou ducha je úsilie o spravodlivosť, čestnosť, dobro a ušľachtilosť! Hodnotou ducha je úsilie o pochopenie skutočného zmyslu vlastného života! Hodnotou ducha je hľadanie odpovedí na základné existenčné otázky, a síce kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Hodnotou ducha je úsilie o približovanie sa k Stvoriteľovi. A čím väčšie budú ľudia vyvíjať úsilie o dosahovanie hodnôt ducha, tým bude na zemi lepšie, krajšie a harmonickejšie.
V tomto spočíva obrovský rozdiel oproti hodnotám matérie. Obrovský rozdiel, ktorý je dôkazom zásadnej neplnohodnotnosti a nedostatočnosti materiálno konzumných hodnôt, pretože čím viac sa ľudia zameriavajú na ich dosahovanie, tým je na svete horšie. Tým je na svete viac sebectva, chamtivosti, bezohľadnosti, závisti, nečestnosti, nevraživosti, násilia a biedy. Tým viac ľudia drancujú a ničia prírodu na celej planéte. To znamená, že to funguje úplne opačne, ako pri snahe o hodnoty ducha.
Človeče, spamätaj sa a hodnotovo sa obroď, aby s tebou Majiteľ sveta nakoniec nezatočil, ako so zlým nájomníkom, ktorý chcel žiť iba na dlh.
xelen | 5.9.2019 21:39
Nadväzujúc na tvoj ekologický príspevok, ktorý ide s duchom doby, aký je tvoj postoj ku parkovacej politike mesta Prešov?
vlkodlak | 6.9.2019 10:52
...tha co duchove, sce še našľi?.. . vy sebe budzece rozumic... AĽE : v zdravim ceľe-zdravy duch... abo vzduch?.. . od fizoly... - vepřo.knedlo.zelo, pivečko, 200-koňe pod kapotu, pulna nadrž, bazen, sateľit... atď...
othon | 3.10.2019 18:27
Ostrá kritika teológie!Je smutné, že existuje mnoho oblastí, v ktorých sa súčasné kresťanstvo odkláňa od pôvodného učenia Ježiša Krista. A jedným z nich je práve teológia. Ide v podstate o určitý druh filozofie a filozofovania, so snahou o rozumovo racionálne rozpitvávanie viery a jej mnohých jednotlivostí. Vysoká teológia nie je niečo, čo by bolo prístupné najširším masám veriacich. Ale nie preto, že by snáď bola skrývaná a utajovaná, ale preto, že je tak mimoriadne komplikovaná a intelektuálne náročná.
Ale toto všetko, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je v ostrom rozpore so slovami Krista, ktorý nás nabádal k niečomu úplne inému! K tomu, aby sme boli ako deti!
Čo znamená jeho odporučenie? Znamená, že k Výšinám vedie jedine cesta čistého detského srdca a jednoduchej, nekomplikovanej a priamej detskej mysle. Znamená to, že skutočnú Pravdu bytia je možné chápať jedine takýmto spôsobom, pretože skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a prirodzená. A preto prístupná absolútne každému človeku bez rozdielu!
Naopak, komplikovanosť, zložitosť a prílišná učenosť iba zahmlievajú cestu k Pravde, pretože sa ju snažia vidieť zložitejšou, než v skutočnosti je. Ba čo viac, takýto prístup úplne znemožňuje jej chápanie! To, čo ľudia takýmto rozumovo komplikovaným spôsobom získavajú, sú len ich vlastné ľudské názory tak, ako to kritizoval už Ježiš vo svojej dobe slovami: „Vaše náuky sú len náuky ľudské!“
Konečne preto treba pochopiť, že skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a nekomplikovaná, čo je na míle vzdialené od prehnanej komplikovanosti najrozličnejších teologických rozumových konštrukcií. A práve preto je možné Pravdu vnímať a poznať jedine v prostej, nekomplikovanej jednoduchosti srdca a mysle, akú majú deti. Ide tu totiž o účinky vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého k sebe nachádza cestu iba to, čo je rovnaké a vzájomne rovnorodé.
A zákon rovnorodosti sa vo vzťahu k poznaniu Pravdy bytia a poznaniu Stvoriteľa prejavuje ešte aj iným spôsobom. A síce tak, že najvnútornejšie duchovné jadro našej osobnosti, to skutočné „ja“, o ktoré ide predovšetkým, sa v nás prejavuje čistými citmi. To znamená, že jedine za pomoci čistých citov je človek schopný vnímať, poznávať a chápať všetko to, čo k nám prichádza z výšin Ducha.
A toto, jeho duchom skrze čistý cit uchopené duchovné poznanie, pochádzajúce z výšin Ducha, potom človek môže prostredníctvom spolupráce s rozumom zaodieť do slov. Môže ho zhmotniť do slov. Takto by to malo fungovať a takto by mal človek formovať svoje poznanie Pravdy i poznanie Stvoriteľa. Jedine takýmto spôsobom sa totiž dokonale naplňujú účinky veľkého vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého duchovné jadro človeka, prejavujúce sa v nás čistými citmi, môže nadviazať kontakt a spojenie so vznešenou Pravdou Ducha. Jedine takto ju môže tušiť, vnímať a porozumieť jej.
Človek však okrem citových impulzov ducha vlastní aj rozum, aby prostredníctvom neho poznával hmotný svet a mohol ho ovládať. A prostredníctvom rozumu a rozumových znalostí sa ľudia skutočne stali takmer neobmedzenými vládcami hmotného sveta. A to preto, lebo opäť na základe vesmírneho zákona rovnorodosti je práve náš rozum rovnorodý s hmotou. Preto k nej nachádza cestu, preto jej rozumie, chápe ju a ovláda ju.
Žiaľ, na základe úspechov rozumu v ovládaní hmotného sveta, začali postupne ľudia mimoriadnym spôsobom nadhodnocovať jeho význam. Začali sa opierať predovšetkým oň a časom to došlo až tak ďaleko, že mienka rozumovej zložky ich osobnosti sa pre nich stala rozhodujúcou aj vo veciach ducha. Aj duchovná oblasť, duchovné pravdy i Stvoriteľ ako taký začali byť vnímané, poznávané a uchopované rozumom.
Ale keďže rozum je na základe zákona rovnorodosti rovnorodý jedine hmote, muselo dôjsť k tomu, že vznešenosť, veľkosť a žiarivosť Pravdy Ducha bola rozumovo sploštená, oklieštená, ohraničená a obmedzená.
A tak to, čo pochádzalo z Výšin Ducha, ako potrava a oblaženie pre ducha človeka, sídliaceho v jeho srdci, bolo rozumom znehodnotené a stratilo schopnosť povznášať ducha. Stratilo to schopnosť viesť človeka k výšinám Ducha.
Tak sa z duchovných učení pôsobením rozumu stali náuky duchovne mŕtve a učenci, ktorí ich hoci aj celý život študovali, sa stali neschopní vnímať, poznávať a porozumieť skutočným pravdám Ducha. A preto títo ľudia, napríklad biblickí zákonníci a farizeji, neboli vôbec schopní chápať učenie Ježiša Krista. Jeho učenie však bolo oveľa bližšie masám obyčajných ľudí, ktorí v sebe predsa len ešte niesli určitú mieru prostoty, prirodzenosti a nekomplikovanosti srdca.
A práve kvôli tomu volá Ježiš k nám všetkým, aby sme boli ako deti, pretože inak nebudeme môcť vôjsť do kráľovstva nebeského. To znamená, že sa máme viac riadiť svojimi čistými citmi, ktoré sú impulzmi nášho ducha, a prostredníctvom ktorých sa stávame schopnými vnímať a uchopiť Pravdy Ducha.
Všetko je tak nesmierne jednoduché, iba človek sám si to skomplikoval. Veď predsa o pravde srdca a čistého citu netreba vôbec uvažovať! Netreba o nej vôbec hĺbať! O pravde srdca a čistého citu netreba robiť žiadne teologické konferencie!
Pravda srdca, čiže pravda ducha, predsa v každom človeku vždy jasne žiari v čistote jeho citu! Ním sa riaďme a ním preciťujme hodnotu i pravdivosť vecí. Tu netreba vskutku o ničom premýšľať! Tu treba iba proste žiť a jednať v slobode ducha! V slobode čistého citu, ktorý sa ozýva v našom srdci!
Akékoľvek myšlienkové hĺbanie o tom veci iba zbytočne komplikuje a zahmlieva! A žiaľ, práve na takomto myšlienkovom hĺbaní, analyzovaní a komplikovaní je postavené to, čo sa nazýva teológiou. Teológia je rozumová snaha o vyjadrenie právd Ducha, čo však na základe vesmírneho zákona rovnorodosti nie je možné.
Ale pretože ľudia vo svojom vnútri enormným spôsobom nadhodnotili vlastný rozum, v jeho pýche, v pýche rozumu odsúvajú bokom cestu detskej prostoty. Skutočná pravda i skutočné poznanie Stvoriteľa musí byť podľa názoru ľudí, upadnuvších do preceňovania rozumu, oveľa zložitejšie a oveľa intelektuálne náročnejšie. Len týmto spôsobom je to podľa nich naozaj veľké. A preto, aby mohli dosiahnuť tejto iluzórnej veľkosti, vzniklo čosi takého, ako je teológia. Len ona môže podľa ich názoru odkryť najskrytejšie tajomstva bytia, pretože poznávacím znamením skutočnej múdrosti je práve miera obtiažnosti pochopenia. A preto tento druh ľudí realizuje svoje „poznanie“ a svoju „múdrosť“ práve v rámci zložitosti teológie.
Toto je však cesta falošná! Je to cesta pýchy rozumu, ktorý svojimi nehodnými rukami siaha na pravdy Ducha a splošťuje ich, okliešťuje ich a zužuje ich. Je to cesta pýchy rozumu, ktorý z veľkosti učenia Ducha vytvoril iba svoje vlastné náuky ľudské.
V ostrom protiklade k tomu znejú slová veľkého Majstra: „Buďte ako deti!“
Jedine v detskej a prostej čistote srdca a citu je skrytá cesta k pochopeniu Pravdy bytia, i k pochopeniu Stvoriteľa! Jedine detská a prostá čistota srdca a citu je pravou cestou k Svetlu!
othon | 7.11.2019 19:32
Najskôr letel do vesmíru pes a potom človek. A rovnako je to aj s čipmi, čiže podkožnými implantátmi. Najskôr bolo povinné čipovanie psov a zanedlho bude povinné čipovanie ľudí. Prajú si to mocní nášho sveta a už v tomto smere podnikajú patričné kroky. Už mediálne spracovávajú verejnosť informáciami o veľkých výhodách, aké nám to prinesie.Slovenská verejnoprávna televízia napríklad nedávno informovala o inovatívnej vedeckej konferencii v Stockholme, kde vedci predstavili podkožný čip, implantovaný do ruky človeka.
A hoci verejnoprávna televízia by mala byť nestranná, čiže nestranne informujúca o výhodách i nevýhodách, nedeje sa tak, a ohľadom aplikácie podkožných implantátov vládne zavádzajúca, nadšená jednostrannosť.
Skúsme sa preto teraz pozrieť na celú problematiku trošku komplexnejšie a povedzme si niečo o proklamovaných výhodách čipovania, o jeho nevýhodách, i o duchovnom pohľade na vec.
Najskôr teda výhody, o ktorých sa hovorilo na spomínanej vedeckej konferencii v Stockholme. Hlavnou z nich je, že všetko bude pre nás oveľa pohodlnejšie. Užívateľ čipu si ho môže pripojiť k svojmu smartfónu a naprogramovať ho, alebo v ňom uchovávať dáta. Môže mu slúžiť na platenie, na identifikáciu, na vstup do budovy, kancelárie či fitnescentra, na zábavu prostredníctvom sociálnych sietí, ale môže pomôcť aj v stave zdravotnej núdze. Budú na ňom naše zdravotné záznamy, alebo trebárs komplexné monitorovanie zdravotného stavu, čo môže byť prelomové pre naše zdravie. Už v roku 2017 si napríklad zamestnanci v americkej firme mohli prostredníctvom podkožného implantátu kúpiť jedlo, prihlásiť sa do počítača, alebo používať kopírovacie zariadenie.
A teraz sa pozrime na nevýhody čipovania, o ktorých sa pri nastávajúcej, masívnej mediálnej propagande, so snahou o ich celoplošné zavedenie nebude určite hovoriť.
Všetko bude postupne smerovať k tomu, že človek bude môcť fungovať v spoločnosti už len s implantovaným čipom. Len tak sa bude môcť preukázať občianskym preukazom, len tak bude môcť zaplatiť, odomknúť auto, alebo byt. Len tak mu bude môcť byť poskytnutá zdravotná starostlivosť a podobne.
Obrovskou nevýhodou čipov je, že údaje na nich môžu byť zneužité. Zneužité v neprospech ich užívateľov a využité v prospech šedých eminencií, stojacich v pozadí, ktorých zámerom bolo dosiahnutie celoplošného čipovania obyvateľstva.
Tak, ako totiž môže hacker vstúpiť do počítača, alebo počítačovej siete niekoho iného a voľne disponovať s jeho dátami, tak bude možné elite disponovať najosobnejšími údajmi obyvateľstva, čím im budú ľudia úplne vydaní napospas.
Takýmto spôsobom bude elita držať na uzde celú spoločnosť i všetky národy. Takýmto spôsobom bude spoločensky, finančne, alebo existenčne likvidovať nepohodlných. A naopak, odmeňovať a vyzdvihovať svojich poskokov a pätolízačov.
A práve o toto ide predovšetkým! Toto je skrytým účelom čipovania, ktorým bude úplné a bezvýhradne ovládnutie stáda ľudských oviec. Týmto spôsobom ich niekto „tam hore“ bude mať dokonale vo svojej hrsti. Je preto maximálne smutné, keď sa ľudia nadšene hrnú do čipovania skutočne ako nejaké slepé stádo, neuvedomujúc si tieto skryté skutočnosti, o ktorých im nikto z jeho propagátorov nikdy nepovie.
Okrem štandardných funkcií, nachádzajúcich sa na čipe, o ktorých sme hovorili, sa však na ňom budú nachádzať i funkcie neštandardné. Už dávno sú totiž vyvíjané rôzne technológie, schopné ovládať myseľ a emócie. Technológie, schopné ovplyvňovať naše emocionálne prežívanie od radosti a eufórie, až po zlosť a agresivitu. Technológie, schopné zvnútra psychicky deštruovať našu osobnosť.
Je napríklad známe, že počas druhej svetovej vojny dostávali ruskí vojaci pred rozhodujúcim útokom prídel vodky, aby mali otupené zmysly a na povel išli aj na smrť. Američania za rovnakým účelom využívali vo Vietname drogy. No a ľudia s implantovanými čipmi pôjdu do potencionálneho útoku v eufórii, vyvolanej z nejakej vzdialenej počítačovej centrály prostredníctvom čipov v ich tele.
V súčasnosti žijeme napríklad v dobe, v ktorej ľuďmi vo veľkej miere manipulujú médiá. Na objednávku mocných účelovo formujú verejnú mienku do takej podoby, ako si to mocní želajú. A masy to aj skutočne takto prijímajú a považujú to za skutočnosť.
Tento proces sa však má prostredníctvom implantovaných čipov ešte viac zefektívniť a priviesť do dokonalosti. Z ľudí sa majú stať už len akýsi bioroboti, ktorých bude možné ovládať absolútne podľa vlastného priania. Bioroboti, ktorí budú na cudzí pokyn vraždiť, páchať samovraždy, alebo čokoľvek iného podľa priania a rozmaru mocných. K tomuto všetko speje!
No a na záver si ešte ukážme duchovný pohľad na danú problematiku.
Keď sa v roku 2012 podľa Mayského kalendára nekonal koniec sveta, mnohí to obrátili na posmech. Ľudia si vydýchli a všetko ide ďalej po starom. Málokto si ale uvedomuje, že koniec starého, racionálne materialistického sveta a vznik čohosi nového, stojaceho na duchovno morálnych základoch nie je nič, k čomu dôjde z jedného dňa na druhý. Je to proces! Postupný neodvratný proces, ktorý sa práve v našej dobe skutočne blíži k svojmu vrcholu!
O tom, že žijeme v dobe veľkého zlomu svedčia mnohé znamenia. Napríklad predpovede Sibyly. Tá o nej hovorí, ako o dobe, v ktorej budú na oblohe lietať železné vtáky a v ktorej nebude možné rozoznať muža od ženy, čo dnešná gender ideológia skutočne priviedla k svojmu vrcholu.
Aj v Biblii sa píše o tejto prelomovej dobe, a to najmä v jej závere, v zjavení Jánovom, v Apokalypse. Sú tam opísané jej mnohé poznávacie znaky, a medzi nimi sa nachádza aj informácia o aplikácii podkožných implantátov: „všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, prijímajú na pravú ruku, alebo na čelo znak, a nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak.“
V Biblii sme teda pred čipovaním varovaní! A to preto, lebo na základe toho, čo sme hovorili v druhom bode, sa človek stane zo samostatne sa rozhodujúcej, slobodnej duchovnej bytosti, bytosťou mentálne a emocionálne zotročenou, ovládanou elitou prostredníctvom čipov. Bytosťou, schopnou konať na cudzí príkaz tie najohavnejšie veci. Bytosťou, ktorej budú zadávané úlohy a jej celkové životné smerovanie prostredníctvom centrálneho počítača, komunikujúceho s implantovaným čipom v jej tele.
Dalo by sa však namietať, že za všetky zlé činy, ktoré budú ľudia takýmto spôsobom páchať na príkaz úzkej elity svetovládcov, nebudú niesť zodpovednosť, pretože budú konať takpovediac v nepríčetnosti.
To je však omyl! Ľudia budú niesť plnú duchovnú zodpovednosť, pretože svojim súhlasom s implatovaním čipu do vlastného tela dovolili iným, aby ich ovládali. A dovolili im to aj napriek tomu, že v Apokalypse boli pred tým varovaní!
Ale keďže dnes sú ľudia materialistickí a duchovné varovania i všetko duchovné je im ukradnuté a smiešne, neberú tieto veci vážne, a na základe mediálnej manipulácie o veľkých výhodách podkožných implantátov budú náchylní k súhlasu s ich zavedením.
Avšak toto ich rozhodnutie bude posledným slobodným rozhodnutím, ktoré učinia! A práve za to ponesú plnú duchovnú zodpovednosť! Na základe toho sa totiž potom stanú otrokmi a bytosťami, ktoré ovládajú iní. Za všetko nízke, zločinné a zlé, čo potom na cudzí príkaz vykonajú, ponesú veľký diel osobnej zodpovednosti, pretože oni sami, keď ešte mali slobodnú vôľu, sa rozhodli podstúpiť čipovanie, a tým darovať výsadu vlastného slobodného rozhodovania iným.
Títo ľudia nebudú mať žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pretože Biblia ich pred tým varovala, ale oni boli tak materialisticky slepí a tak vzdialení od duchovna, že to ignorovali. A tak ich nakoniec ich pohodlnosť a ich ateizmus a materializmus zničia, pretože sa stanú otrockými humanoidnými bytosťami, ktoré ovládajú iní.
Ak vám teda budú v dnešnej, alebo v blízkej dobe materialistické média hovoriť o výhodách čipovania, neverte im! Neverte im a v žiadnom prípade nezapredávajte za tieto výhody a za proklamovanú pohodlnosť svoju dušu a svoju osobnosť.
vlkodlak | 8.11.2019 21:42
... ...podkožny čip ci kontroluje podkožny tuk!!. .. A je dokazane, že prebytočny tuk v ľudskym orgaňizme OTUPUJE mozek... .. to už dokazaľi čiňaňi!.. . a Ainštain to potverdzel... . takisto i zigmund frojd (ňeznam jak še piše)... .. ňebudz ľeňivy a naštuduj sebe to... . ňemušiš pisac 2 metre textu... . stači 1 riadek, AĽE daco rozumne!!! ...
othon | 2.1.2020 17:16
Osobný a posledný súd! Tieto dva pojmy súvisia s kresťansko katolíckou terminológiou a nie sú v zásade nesprávne. Budeme teda na nich budovať a podrobnejšie si objasníme dva najdôležitejšie a najzásadnejšie momenty celého nášho bytia. Avšak objasníme si ich na základe poznania stavby stvorenia a na základe zákonov, vo stvorení fungujúcich, čoho znalosť žiaľ kresťanstvu chýba. A preto v nesmierne zásadných pojmoch, ako je osobný a posledný súd, v mnohých veciach tápe.Pojem osobný súd spája katolícka vierouka s našou fyzickou smrťou a s tým, čo bude nasledovať po nej. Tieto deje sú opísané v známej knihe Raymonda Moodyho „Život po živote“. Podklady pre jej napísanie získal od ľudí, z medicínskeho hľadiska určitú dobu klinicky mŕtvych. Títo jedinci viacmenej zhodne opisovali, že bezprostredne po smrti videli seba samých, presnejšie povedané svoje vlastné fyzické telo akoby z nadhľadu, a odtiaľ pozorovali úsilie lekárov o záchranu ich života. Ich osobnosť, alebo ich duša, ktorá bola od tela odpútaná, potom vstúpila do čierneho tunela. Keď sa dostala k svetlu na konci tunela, bol jej akoby vo filme premietnutý celý jej doterajší život.
To, čo duša prežívala pri sledovaní filmu, však bolo niečo úplne iné, ako keď na zemi spomíname na svoju minulosť. Tu to všetko duša vnímala predovšetkým z mravného hľadiska. Z hľadiska toho, čo urobila vo svojom živote dobré a čo zlé.
Po premietnutí filmu života bola ale osobnosť človeka opätovne vtiahnutá do tunela a vstúpila nazad do svojho fyzického tela. Na základe zážitku klinickej smrti však mnohí zmenili svoj život. Zásadným spôsobom prehodnotili svoje doterajšie priority a zamerali sa predovšetkým na mravnú stránku života.
Toľko v stručnosti Raymond Moody, a my z hľadiska katolíckeho termínu osobného súdu môžeme za osobný súd považovať práve premietanie filmu nášho života. Čo však nasleduje po tomto okamžiku osobného súdu, keď sa už nevrátime do svojho fyzického tela?
Na základe filmu života človek spozná, za čo v skutočnosti mravne stojí, a prostredníctvom objektívneho a nestranného zákona duchovnej tiaže, bude presunutý do takej úrovne takzvaného druhého sveta, do ktorej patrí. Do úrovne, kde nájde presne rovnakých a sebe rovnorodých.
Na základe prevažujúcich nízkych ľudských vlastností človek klesá pôsobením zákona tiaže medzi rovnako nízko stojacich, a na základe prevažujúcich ušľachtilých vlastností človek stúpa medzi rovnako ušľachtilo zmýšľajúcich.
V nízkych úrovniach druhého sveta trpí prostredníctvom rovnorodej nízkosti druhých a prežíva peklo. Vo vysokých úrovniach druhého sveta prežíva naopak radosť, prostredníctvom rovnorodej ušľachtilosti druhých.
Keď niekto zomrie, ako nedávno Karel Gott, zvykne sa hovoriť, že odišiel do speváckeho neba a odtiaľ sa na nás díva. Keď zomrie nejaký známy herec, hovorí sa, že odišiel do hereckého neba a podobne. Ľudia teda tušia, že na druhom svete sme zaradení do jednotlivých úrovní, na základe určitej rovnorodosti. Táto rovnorodosť však nie je profesijná, ale jedine morálna a mravná.
Kresťania katolíci tvrdia, že po smrti odchádzame do duchovného sveta. Nie je to však pravda. Po smrti odchádzame zo sveta hrubo – hmotného, do sveta jemno – hmotného. Podľa vyššie spomínaného zákona tiaže odchádzame buď do nízkych úrovní jemno – hmotnosti, nazývaných peklom, alebo do vysokých úrovní jemno – hmotnosti, nazývaných nebom.
Súhrnne môžeme všetky tieto úrovne druhého sveta nazvať očistcom, kde sa ľudia duševne očisťujú buď z ťažkých vín v nízkych úrovniach, alebo z ľahkých previnení vo vysokých úrovniach. Postup duše z nízkych úrovní do vyšších je možný po zodpovedajúcom polepšení. No a ten, kto do biela očistil rúcho svojej duše od všetkých vín, môže napokon vstúpiť do večnej ríše Ducha. Do skutočného, večného kráľovstva nebeského.
Toto očakáva každého z nás po našom osobnom súde po fyzickej smrti. A preto by každý mal už tu na zemi usilovať o čo najvyššie mravné a duchovné zušľachtenie, aby pre neho nemusel byť film jeho života šokom a hrôzou, po ktorých sa prepadne do pekla.
A čo znamená posledný súd?
Hrubo – hmotný svet a jemno – hmotný svet sú priestorom, určeným na dozrievanie ľudských duší do duchovnej zrelosti. Na zemi, a aj na druhom svete, sa ľudia majú snažiť zdokonaľovať v cnostiach a v mravnosti, aby sa stávali čoraz ušľachtilejšími. Týmto spôsobom sa čoraz viacej približujú k duchovnej ríši, aby po svojom najvyššom možnom ľudskom zušľachtení mohli nakoniec do nej vstúpiť.
Lehota, ktorú ale máme na to určenú, je vymedzená príchodom posledného súdu. Posledný súd je momentom, kedy bude povedané DOSŤ! Momentom, kedy sa ukončí celý, vyššie spomínaný proces duchovného vývoja v hrubej a v jemnej hmotnosti. No a momentálny stav ľudskej duše, v ktorom ju posledný súd, čiže ono veľké DOSŤ zastihne, sa stane určujúcim a rozhodujúcim pre jej bytie.
Ak nás teda posledný súd zastihne hodnotovo zameraných smerom k hmote, ak nás zastihne opantaných peniazmi, majetkami, vášňami, pôžitkami a tisíckami najrozličnejších materiálnych vecí, ďalší náš duchovný vývoj bude zastavený, a my už len zotrvačnosťou dôjdeme na úplný koniec cesty, na ktorej nás zastihlo veľké DOSŤ posledného súdu.
Ak nás ale posledný súd zastihne hodnotovo zameraných ku Svetlu, k Stvoriteľovi, k ušľachtilosti, k mravnosti, k cnostiam, k dobru, a k láske a spravodlivosti k blížnemu, aj v tomto prípade iba dôjdeme až na koniec cesty, na ktorej nás zastihlo veľké DOSŤ posledného súdu.
A je úplne jedno, či nás posledný súd zastihne na tomto, alebo na druhom svete. Dôležité bude jedine naše základné hodnotové zameranie, v ktorom sa budeme v tom čase nachádzať.
V prípade materiálneho hodnotového zamerania nás čaká cesta do skazy, spojená s nevyhnutnou skazou všetkého hmotného, ktoré podlieha vzniku a zániku. A budú to práve naše hodnotové väzby na matériu, ktoré nás do tejto skazy stiahnu.
V prípade duchovno mravného hodnotového zamerania nás však čaká cesta, smerujúca k večnosti Ducha. Cesta, smerujúca von zo svetov hmotnosti, ktoré raz pominú, do večnej ríše Ducha, ktorá nikdy nepominie.
Tak, ako raz z určitosťou príde náš osobný súd po našej smrti a odsúdi nás do celkom konkrétnej úrovne druhého sveta, a to presne podľa miery našej nízkosti, alebo ušľachtilosti, tak raz nevyhnutne príde aj posledný súd, so svojim veľkým a definitívnym DOSŤ! A naša momentálna hodnotová orientácia vo chvíli veľkého DOSŤ posledného súdu sa stane našim osudom. Osudom života v ríši Ducha v prípade našej duchovno mravnej orientácie, a osudom nášho definitívneho zničenia v zániku hmotných svetov, ku ktorým nás budú viazať naše, len prevažne materiálne žiadosti, necnosti a nízkosti.
A to bude znamenať večné zatratenie, spočívajúce vo vymazaní našej osobnosti z knihy života. Lebo život je len ten večný v ríši Ducha! Kto však svoj život hodnotovo spojí s dočasnosťou hmoty, jeho bytie bude len dočasné, a potom sa zrúti spolu so zrútením hmotných svetov.
Preto, bdejme! Lebo nevieme dňa, ani hodiny, kedy zahrmí stvorením burácajúce DOSŤ posledného súdu! Kam budeme prevažujúcou časťou svojej osobnosti v tomto momente zameraní, to sa stane našim osudom!
A pretože posledný súd sa nezadržateľne blíži, majme vždy svoje vnútro nasmerované predovšetkým k hodnotám ducha. Jedine toto smerovanie v nás musí v každej chvíli prevažovať.
Lebo beda nám, ak v tomto rozhodujúcom momente celého nášho bytia v nás bude prevažovať niečo iného!
vlkodlak | 21.2.2020 21:30
... MOJA REČ... sam by som to ľepši ňenapisal... Slovensky narod - MOR HO...
Hangari | 21.2.2020 21:59
... ..temu se hutori terazki kuffovane... ..
vlkodlak | 22.2.2020 06:27
...jeden poriadny članek, co tu bul po rokoch zavešeny... a TOTALITA ho vymaže...
Hangari | 22.2.2020 07:44
... .na Plzenskej c.2 uz visi duhova vlajka, ale zname aspon, ze kodex je nad ustavu.
RE: RE: RE: RE: RE: Liberálno progresívna cesta do pekiel! Slovenský národ, spamätaj sa!
73676
vlkodlak | 23.2.2020 22:24
...zvonka to vypatra jak GAY-KLUB... aľe ňeznam, bo tu zos každych dzveroch po revolucii... zrobeľi jakašky pajzel...
othon | 3.4.2020 19:48
Všetko, čo sa deje okolo nás, nám chce niečo povedať. Chce nás niečomu naučiť. Chce, aby sme niečo pochopili. No a takýmto posolstvom je aj súčasná koronavírusová kríza. Skúsme sa preto pozrieť na to, k čomu nás chce dotlačiť. Lebo celosvetová dôraznosť, s akou sa tak deje, si nevyhnutne vyžaduje naše plné pochopenie situácie.V prvom rade si je treba uvedomiť, že žijeme v univerze, v ktorom pôsobí vyššia Moc. Ide o Inteligenciu, ktorá usmerňuje vesmírne dianie celkom konkrétnym smerom. Smerom k stále vyššiemu rozvoju. K rozvoju ducha a pravých, vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnôt. A všetko jestvujúce musí týmto vytýčením smerom kráčať, pretože nie je schopné trvalo sa priečiť Vôli vyššej Moci. Musí týmto smerom kráčať, či už chce, alebo nechce. Dobrovoľne, alebo nasilu. Z tohto uhla pohľadu sa treba dívať aj na súčasné dianie.
Prvým posolstvom, ktoré máme všetci pochopiť, je posolstvo pokory. Dostávame školou a tvrdú lekciu pokory!
Ľudstvo zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a materialistickým ponímaním života.
A zrazu príde niečo, čo zásadným spôsobom otrasie všetkým, čo doteraz tak uspokojivo fungovalo! Zrazu príde niečo, čo doslova zmrazí a na maximálnu mieru utlmí všetko doterajšie ľudské snaženie! Zrazu ľudstvo, jednotlivé národy i jednotlivci do hĺbky duše prežívajú svoju krehkosť a zraniteľnosť! Zrazu prichádza pochopenie, že napriek všetkému, čo moderný svet dokázal, môže byť behom pár dní položený, alebo doslova zrazený na kolená!
Na základe všetkých týchto skutočností, ktoré nie sú výplodom fantázie, ale sa v súčasnosti reálne dejú, musia ľudia na vlastnej koži prežívať, že predsa len existuje „Čosi“, čo nás vždy presahovalo a bude presahovať. „Čosi“, čo je silnejšie ako všetko ostatné, a my to musíme rešpektovať a podriadiť sa tomu.
To, čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU! Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje.
A čo je tým druhým?
Koronavírus urobil prietrž, alebo výrazne obmedzil všetok doterajší pohyb ľudí na našej planéte. Urobil prietrž extrovertnej, konzumnej a komerčnej expanzii nie len vo svete ako takom, ale aj v rámci každého jednotlivého štátu, pretože boli eliminované všetky aktivity vo forme divadiel, kín, alebo rôznych iných kultúrnych aktivít. Bolo eliminované spoločenské stretávanie v reštauráciách, v pohostinstvách, alebo na športových podujatiach. Ulice miest sú vyľudnené. Koronavírus zahnal všetkých domov! Zahnal ich zvonku do vnútra!
Do vnútra! Zamysleli ste sa nad tým, k pochopeniu čoho sa nás snaží dotlačiť Inteligencia, ktorej Vôli podlieha všetko, čo jestvuje v našom stvorení? Bez ktorej Vôle ani len jediný lístoček nespadne dolu zo stromu? Násilím a nátlakom posúva našu pozornosť zo všetkého toho vonkajšieho smerom do vnútra! Smerom do nášho vlastného vnútra!
V evanjeliách sa píše: „Kráľovstvo nebeské je vo vás!“ Kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty sú v každom z nás! Sú v našom vnútri! Iba je nám treba zamerať sa týmto vnútorným smerom. A koronavírusová kríza nám všetkým k tomu dáva príležitosť! Dáva nám k tomu priestor a čas! Doslova nás k tomu núti!
No a k tomu, aby sme konečne začali správnym spôsobom uvažovať a pracovať na sebe vo svojom vnútri, k tomu dostávame v dnešnej dobe extrémne silné podnety. Trebárs vo forme desivej fotografie, ktorá nedávno obletela sociálne siete. Ide o fotku z talianskeho Bergama, urobenú z okna bytu na poschodí, smerujúceho na hlavnú ulicu. Na ulici vidieť kolónu vojenských áut, v ktorých sú prevážané telá obetí koronavírusu do spaľovní, pretože krematória už kapacitne nestačia. V deň, kedy bola urobená fotka, zomrelo 400 ľudí.
Toto sú skutočnosti, ktoré musia veľmi silne otriasť každým človekom. Toto sú skutočnosti, ktoré nie je možné prejsť bez povšimnutia a bez toho, že by sa nás hlboko vnútorne nedotkli. Musí nás to vnútorne zasiahnuť a má to v nás vyvolať kladenie si zásadných otázok ľudského bytia, ktoré by sme si inokedy, alebo vôbec nikdy nepoložili.
Na čo sme tu vlastne na zemi a aký má náš život zmysel? Vari sme tu naozaj len na to, aby sme si užívali pokiaľ sa dá, a aby nás potom, keď zomrieme, spálili ako drevo v peci? Vari sme skutočne len poľná tráva, ktorá tu dnes je a zajtra ju hodia do ohňa? Vari sme skutočne len toto telo a myseľ, a keď zomrieme, o všetko prídeme a všetko definitívne skončí?
Alebo sme predsa len niečím viac? Sme niečím, čo je trvalé, večné a nezničiteľné, čo nemôžeme stotožňovať s našim fyzickým telom a pozemským rozumom? Neexistuje v nás nejaké vyššie „ja“? Neexistuje v nás večný duch, s ktorým môžeme nájsť spojenie prostredníctvom dodržiavania vysokých a ušľachtilých hodnôt, aby sme sa s ním vnútorne stotožnili a našli cestu k večnosti? Sme teda len telo, myseľ a rozum, ktoré hynú a zanikajú, alebo sme večný duch, ktorého sa nedotýka fyzická smrť?
Súčasné zastavenie života koronavírusom nás hmatateľne tlačí do vnútra našich domovov a do vnútra seba samých, a tragickosť udalostí v Taliansku, ale aj inde, nás tlačí ku kladeniu si tých najzákladnejších otázok nášho bytia. A dáva nám čas a priestor k tomu, aby sme odpovede na ne aj skutočne našli. Kto totiž hľadá, musí nakoniec aj nájsť!
Nedávno som počúval reláciu v rozhlase o tom, akým všemožným spôsobom trávia ľudia čas vo svojich domovoch, do ktorých boli nútene zahnaní koronavírusovou krízou. Redaktorka v relácii hovorila o tom, akí sú ľudia aj v tejto situácii vynaliezaví, a ako najrozličnejšími kreatívnymi spôsobmi dokážu využiť nečakaný voľný čas. V skutočnosti je ale maximálne smutné, že pre navyknutú ľudskú povrchnosť nie je tento Zhora darovaný čas vôbec využívaný na to, na čo by naozaj mal, ale je premrhaný na obvyklé hlúposti a na to, čo nie je vôbec podstatné.
O vyššej Moci, alebo o Stvoriteľovi, ktorý riadi svety, sa hovorí, že je Láskou. A je to skutočne tak, pretože Láska najvyššej Inteligencie, ovládajúcej univerzum nechce pripustiť, aby ľudia premrhali v hodnotovom omyle, v ničotnej povrchnosti a v bezduchom, tupom materializme celé svoje bytie. Láska najvyššej Inteligencie sa nás preto snaží zo všetkého tohto vytrhnúť, aby sme nepremárnili svoje životy a nakoniec nás nemuselo postihnúť to najstrašnejšie, čo vôbec jestvuje. Duchovná smrť, alebo inak povedané, večné zatratenie našej osobnosti! Takto, z pozície Lásky Stvoriteľa k nášmu večnému duchu treba celú súčasnú situáciu vnímať a dešifrovať.
No a na záver ešte jedna zásadná otázka: čo sa stane, ak ľudia nebudú chcieť pochopiť, prijať a zrealizovať to, k čomu ich v súčasnosti tlačí koronavírusová kríza a za ňou stojaca vyššia Moc, bez ktorej Vôle ani len lístoček zo stromu nespadne? Čo keď budú chcieť žiť tak, ako doposiaľ a uznávať rovnaký hodnotový systém, aký uznávali doteraz?
Iste sa pamätáte, že v roku 2012 mnohí očakávali koniec sveta. Keď neprišiel, materialisti a ateisti opäť jasali. Neuvedomili si však dve veci. Za prvé, že to nemá byť koniec sveta, ale koniec starého sveta! Koniec starého sveta so všetkou jeho doterajšou nesprávnou hodnotovou hierarchiou, a začiatok nového sveta s novou, duchovnou hodnotovou hierarchiou.
No a za druhé si neuvedomili, že to nie je otázka jedného dňa, začínajúceho poslednými minútami roku 2011 a prvými minútami roku 2012. To je proces, ktorý začal už pred tým a prebieha aj v súčasnosti. Je to proces transformácie ľudského vedomia z nižšej úrovne na vyššiu úroveň.
Ak to ľudia pochopia a vykročia cestou, smerujúcou k čoraz väčšej osobnostnej a duchovnej dokonalosti, na ktorú nás tlačí Vôľa Vládcu univerza, ušetria si mnoho utrpenia. Ak to ale nepochopia a budú sa chcieť kŕčovito držať toho starého, vyššia Moc použije oveľa razantnejšie prostriedky, než je súčasná koronavírusová kríza, aby docielila toho, kam má ľudstvo v súlade s plánovaným vývojom celého univerza smerovať. Človek musí pochopiť, že je príliš malý a zraniteľný na to, aby si donekonečna presadzoval iba svoju vlastnú vôľu.
Uvedomme si priatelia, že ľudia, ktorí každodenne zomierajú v Taliansku, ale aj všade inde na koronavírus, že všetci títo ľudia mali svoje rodiny, svoje plány, svoje starosti i svoje radosti tak, ako každý z nás. A zrazu je všetko preč! Je to obrovská tragédia a o to zvlášť, ak pripustíme, že aj my sami by sme sa mohli jedného dňa ocitnúť medzi nimi. Nedopusťme preto, aby veľké nešťastie, ktoré postihlo týchto ľudí a ich rodiny, odplynulo v našej obvyklej povrchnosti kamsi do stratena. Choďme preto do svojho vnútra a riešme v sebe základné otázky bytia, ktoré sme už dávno mali mať vyriešené.
K týmto obetiam by totiž vôbec nemuselo dôjsť, keby sme ako ľudstvo i ako jednotlivci kráčali vo svojom vývoji správne, čiže cestou hodnôt ducha. Potom by bola nutnosť bolestnej navigácie na túto cestu bezpredmetná! Uvedomme si to, spamätajme sa, obráťme sa a vykročme tam, kam sa nás snaží nasmerovať Vôľa Najvyššieho, aby obeť tých, ktorí v súčasnosti zomierajú na svetovú koronavírusovú pandémiu, nebola márna.
Stručný záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej budeme trpieť.
eddy | 4.6.2020 18:27
othon, ty sebe fakt myšliš, že dajaký kapitalista asopň pejc minut v živoce premyšľal jak ty??? ta še nedaj vyšmiac, šak kapitalizmus je nenažranosc a mafiansky kapitalizmus je nenažranosc a sprostota v jednym... , kukni še na slovennské lesy a ci muši dojsc co mi po rozume chodzi!!! no ale nemaľuj sebe dajaké lepše jutrajšky, zapomni, bo to za mečiara puščeli korene barz hluboko, tak hluboko, že i baobab by zavidzel.a co še cirkvi tyka, šak to ten isty bordeľ, i tam to poriadne šmerdzi a tak jak stara pravda hutori, že ryba šmerdzi od hlavy!!!muša ci stačic tote dristy papeho a hlavne o tych čavargošoch co prišli vydrancovac evropu a do kosci okusac caly socialny system...a on še ci tam budze modlic žeby dobre doplavali doktore, fyzici, ,, ,krescanské hodnoty su dávno v rici, už i vof vatikane džamkaju nenažranci s choryma hlavami...a lem tak na okraj, ne ja neuvažujem a ne som komunista, ale znam co to je planované hospodarstvo...pre tych co o tym nemaju paru to s boľševicku pejcročnicu nemá co spoločné
vlkodlak | 3.6.2020 22:01
...na diverzantoch je škoda patronoch... trebalo bulo jich inakši "poriešic"...
eddy | 4.6.2020 18:48
šestak to bul žandar, o hlavu večši než fľašečka od alpy, boganče dzešatky, čapku nošel posadzenu do zadu jak rusky kombajnista, žeby mu druty od bľševickej vysielačky nepodrapali hlavu a slovenčinu ovladal jak lola pred tokajikom...taka kapacita nikda nechodzela vof varošu po korže jak un... .
othon | 26.6.2020 18:40
Koronavírus! Je skutočne začiatkom konca?Ja osobne sa nezaoberám numerológiou, ale zhruba viem, o čo v nej ide. Prečo o tom hovorím? Pretože nedávno som mal rozhovor s jednou známou, ktorá sa venuje numerológii. Hovorili sme o rôznych veciach, a keď prišla reč na koronavírusovú krízu povedala mi, že Covid-19, presnejšie povedané číslo 19 s ním spojené, má z numerologického hľadiska veľmi zásadný význam a veľmi zásadnú výpovednú hodnotu. V čísle 19 sa totiž nachádza prvé, a zároveň aj posledné číslo numerologickej stupnice.
Pre úplných začiatočníkov by som chcel vysvetliť, že v numerológii sa čísla počítajú takto: ak máte trebárs číslo 259, rozkladá sa na čísla 2 + 5 + 9 a výsledné číslo je ich súčtom. V našom prípade je to číslo 16, a to sa opäť rozkladá na 1 + 6. Konečným výsledkom je teda číslo 7. Čiže číslo 259 sa zachvieva v sedmičke a číslo sedem nesie v sebe z hľadiska numerológie určité posolstvo. Tak, ako každé iné číslo z numerologickej stupnice.
Po tomto nevyhnutnom úvode sa teraz pozrime na číslo 19 a na posolstvo, ktoré z numerologického hľadiska sprostredkováva celému svetu.
Ako už bolo naznačené, jednotka predstavuje začiatok a deviatka koniec. Posolstvo čísla 19 v súvislosti s koronavírusom je preto veľmi jednoduché. Znamená: začiatok konca!
Ako to treba chápať?
Duchovne orientovaní ľudia vedia, že existuje mnoho proroctiev, predpovedajúcich koniec sveta. Sú to napríklad Sibyline proroctvá, Zjavenie Jánovo, čiže Apokalypsa, alebo trebárs známy Mayský kalendár, ktorý túto kritickú dobu situuje približne do roku 2012, kedy bol mnohými ľuďmi skutočne očakávaný koniec sveta.
Z hľadiska vývoja ľudstva na našej planéte žijeme teda vo veľmi výnimočnej dobe. Ide o dobu, v ktorej sa má skončiť stará paradigma myslenia a správania ľudstva, a začať paradigma úplne iná. Má začať zlatý vek našej civilizácie, postavený na preferovaní hodnôt ducha. Na zemi už teda nemajú vládnuť ako prvoradé hodnoty materiálne. Táto paradigma má padnúť a zahynúť, a spolu s ňou majú padnúť a zahynúť všetci jej služobníci, priaznivci a stúpenci, ktorí vo svojom uctievaní modly matérie, zisku a konzumu ubližovali ľuďom, zvieratám i prírode.
Na zemi má v tomto smere prebehnúť veľká očista, avizovaná aj v evanjeliách. Náš svet má byť očistený od všetkého balastu a budúcnosť má patriť už len tomu, čo je hodnotovo pravé. Tomu a tým, ktorí smerujú k rozvoju duchovného rozmeru bytia a k hodnotám s ním súvisiacim. K láske, spravodlivosti, ohľaduplnosti, skromnosti, ušľachtilosti a k hľadaniu vzťahu k Stvoriteľovi.
Staré ma teda zaniknúť a má vzniknúť nové! Avšak tesne pred pádom starého a začiatkom nového majú na ľudí začať dopadať všetky neblahé spätné účinky ich vlastného, negatívneho a pomýleného jednania, ako sa o tom hovorí napríklad v Apokalypse.
Materialistický svet a jeho hodnoty sa majú otriasť v základoch. Tým dostanú mnohí materialisticky orientovaní ľudia príležitosť pochopiť svoj omyl. Majú poznať hodnotovú nedostatočnosť, v ktorej žili, a preorientovať sa smerom k pravým, čiže duchovným hodnotám.
Údery očisty zároveň zasiahnu i všetko duchovne nepravé, falošné, dogmatické a pokrivené. Lebo aj to duchovné má byť očistené a má sa konečne zaskvieť čistou Pravdou, súc konfrontované lúčom Svetla skutočnej Pravdy. Temný záhal falošných ľudských predstáv o Pravde má byť rozbitý na prach. K tomuto všetkému má dôjsť, toto všetko sa má stať a toto všetko je očakávané.
A zrazu prichádza Covid-19 a skutočne otriasa svetom ľudským. Doslova ho zráža na kolená, zaháňa ľudí do karantény a núti ich premýšľať o svojom živote a prehodnotiť ho.
Číslo 19 v označení koronavírusu, s jednotkou na začiatku a s deviatkou na konci, je posolstvom ľudstvu, že nastáva začiatok konca starej paradigmy myslenia. Koronavírus Covid-19 je prvým úderom starému svetu, ktorý sa bude musieť pod tlakom tohto a ďalších nasledujúcich úderov preorientovať na úplne iný hodnotový systém, a ľudia na úplne iný zmysel života.
Ak rozložíme číslo 19 klasickým numerologickým spôsobom, ako 1 + 9, dostaneme číslo 10. A ak číslo 10 rozložíme opäť na 1 + 0, dostaneme výsledné číslo 1. Dostaneme jednotku, ako nový začiatok. Koronavírusom Covid-19 došlo teda k začiatku konca starého systému usporiadania vecí a po jeho konci začne niečo úplne nové. Začne úplne nová epocha na zemi. Bude to začiatok nového duchovného ľudstva, kladúceho hodnoty ducha na prvé miesto, a všetko materiálne až na druhé miesto. Kto toto pochopil a v tomto smere sa začne osobnostne meniť, toho bytie bude pokračovať, a ten sa bude môcť na zemi ďalej duchovne rozvíjať.
Kto však toto nepochopí, kto to bude ignorovať a vysmeje sa tomu, pretože sa kŕčovito fixuje iba na to staré a minulé, pre toho bude nevyhnutný koniec starého aj jeho osobným koncom. Koncom jeho osobného bytia, ktoré sa nebolo schopné vyšvihnúť na vyšší level, a preto ako čosi vývojovo neperspektívne jednoducho vyhynie tak, ako vyhynuli rôzne iné druhy, ktoré neboli schopné reagovať na nové evolučné výzvy.
Ako teda vidieť, to čo sa deje a čo sa má udiať je vtlačené aj do symboliky čísel. Iba je treba správne dešifrovať ich posolstvo.
Najdôležitejšie zo všetkého preto je, aby sme sa vážne zamerali na svoje duchovné obrodenie. To, ako sa správne duchovne obrodiť a akým sa treba stať svetu ukázal už Mojžiš v Desatore prikázaní. Ukázal nám to aj Ježiš vo svojom učení, postavenom na dvoch pilieroch. Na láske k blížnemu ako k sebe samému a na láske k Bohu. Touto cestou treba ísť, avšak v jej čistej, pravej, pôvodnej a neskreslenej podobe.
Ale pretože táto čistá a autentická podoba Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia bola ľuďmi zakalená a pokrivená, dostal náš svet v dobe súdu duchovnú oporu v podobe Posolstva Grálu. V ňom je možné nájsť pôvodnú podobu Mojžišovo i Ježišovo učenia, pretože Pravda je len jedna, a túto Pravdu je potrebné poznať, pochopiť a naplňovať.
V súčasnosti niet ničoho, čo je dôležitejšie ako toto, pretože nadchádzajúce dianie nás bude všetkých tlačiť k duchovnej premene, a my by sme preto mali presne vedieť, ako túto premenu v sebe správne uskutočniť, aby sme mohli obstáť ako duchovne perspektívni a nemuseli byť naveky stratení a zatratení.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M. Š.
Hangari | 27.6.2020 05:46
Doporucujem, Othonovi pripojic se sudnim znalcom "specialu", co radza "specialnim sudcom", kec treba odsudzic dakeho, co "nezdiela" EU hodnoti a moudra a je proci urcitim axiomom, co nikda nesmice spochibnic. Sicke cisla su vtedik trestne, pouziju vtedi sicke matematicke operacie a tote numerologove znaju dzelic zos nulu a min.se uz aspon raz dopocitali do nekonecna.
othon | 20.8.2020 19:41
Žena nie je len vzhľadom, ale aj podstatou svojho vnútorného nastavenia úplné iná, než muž. Je jemnejšia a citlivejšia. A práve v tom je jej sila a veľkosť, pretože prostredníctvom svojej jemnosti a citlivosti je schopná vnímať realitu oveľa jemnejšieho charakteru, než dokáže muž.A preto je tiež schopná oveľa intenzívnejšie vnímať i najzásadnejšiu silu, ktorá prúdi univerzom. Silu Pána, ktorá celé univerzum udržuje, živí a poháňa. A aj keď je prúdenie tejto sily ľuďom neviditeľné, vo svojom všetko prenikajúcom pôsobení niet sily zásadnejšej a podstatnejšej.
No a najdôležitejším poslaním žien je vojsť do kontaktu s touto silou. Kvôli tomu obdržali od Stvoriteľa svoju jemnosť a citlivosť. A potom, po dosiahnutí kontaktu, majú presne tak, ako sila Pána, nenápadne a neviditeľne pôsobiť na všetko okolo seba a povznášať to nahor.
Alebo inak vyjadrené, hlavným poslaním ženy je spájanie sa so Svetlom. A potom, keď sama stojí v sile Svetla, má všetko okolo seba k Svetlu povznášať. V rovnakej skrytosti, neviditeľnosti a nenápadnosti, ako to robí Svetlá sila samotná. Toto je hlavným poslaním ženy! Preň je určená, preň je obdarovaná, a preň má všetky predpoklady! Všetko ostatné v jej živote má byť až druhoradé!
O ženskom pokolení sa zvykne hovoriť, že je slabé. Pravdou však je, že hoci sú muži silnejší fyzicky, ženy sú silnejšie duševne! A to práve tým, že cez jemnosť svojho cítenia sú schopné získať kontakt so skrytou, neviditeľnou a nenápadnou, ale s najvyššou a najprenikavejšie pôsobiacou silou, aká vo stvorení vôbec existuje. Toto spojenie robí ženu veľkou a silnou. Robí ju duševne oveľa silnejšou, než je muž. A to jej dáva právo usmerňovať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Dáva jej to právo viesť muža, rodinu a celú civilizáciu.
Minulé generácie tieto skutočnosti tušili a vyjadrili ich napríklad v známom úsloví: „Muž je hlavou rodiny, ale žena je krkom, ktorý hlavou otáča“. Ide naozaj o výstižné vyjadrenie, pretože mužský princíp predstavuje to vonkajšie a viditeľné, v podobe hlavy, avšak ženský princíp predstavuje to skryté a nenápadné, čo hlavou otáča a smeruje ju tam, kam treba. Rovnako nenápadne, ako pôsobí v univerze Božia sila, má teda pôsobiť aj žena. Nenápadne má smerovať všetko tam, kde je treba. Čiže k Svetlu a k Stvoriteľovi.
Správne pochopenie emancipácie spočíva v uznaní ženského a mužského princípu ako rovnocenných. Spočíva v uznaní absolútnej rovnoprávnosti medzi medzi mužským, vonkajším, viditeľným, fyzickým a materiálnym pôsobením, a medzi ženským, nenápadným, jemným a pomáhajúcim pôsobením, smerujúcim všetko k Svetlu, k Dobru, k Harmónii a k Stvoriteľovi.
Správne pochopená emancipácia má spočívať v pochopení, že žena, ktorá je silnejšia duševne, má viesť duševne, a muž, ktorý je silnejší telesne, má viesť fyzicky, materiálne a viditeľne. Týmto spôsobom sa majú muži a ženy vzájomne dopĺňať a vytvárať harmóniu. Nikto nemá byť nadradený a nikto podriadený, pretože každý má svoj vlastný okruh pôsobenia. Emancipácia má teda po správnosti znamenať uznanie týchto dvoch druhov pôsobenia, ako úplne rovnocenných.
Žiaľ, všetko bolo ale skrútené a pokrivené, pretože žena nedokázala oceniť veľkosť svojho daru, ktorý sa jej zdal pre svoju jemnosť, nenápadnosť a neviditeľnosť nedostatočným. Žena pošliapala po svojom poslaní byť spojovacím článkom Svetla a všetko nenápadne usmerňovať k Svetlu. Namiesto toho začala čoraz viacej siahať po viditeľnom, aktívnom, vonkajšom a fyzickom druhu pôsobenia. Čoraz viacej vzrastajúci materializmus začal totiž považovať práve takýto druh pôsobenia za jediný správny a spoločensky potrebný. V tomto zmysle bolo potom prekrútené i chápanie emancipácie. Emancipácia v súčasnosti znamená, že žena má mať právo byť vo všetkom takou, ako je muž. Že jej majú byť dostupné všetky druhy aktívnych mužských činností a povolaní, a že má pracovať a zarábať rovnako, ako muž.
To skutočné, pravé, ženské a jemné však bolo takýmto pokriveným vnímaním emancipácie pošlapané a diskriminované. A tak sa ideálom modernej emancipovanej ženy stala mužatka, čiže ženská bytosť, vo všetkom sa čo najviac podobajúca mužovi. Toto však nie je emancipácia, ale naopak, jej výsmech! Je to negácia pravého vnútorného založenia ženy a jej pravého pôsobenia. Súčasné chápanie emancipácie je preto čosi, čo vo svojej pomýlenosti nemôže priniesť nič dobrého.
Žena má byť ženou a muž mužom! Žena sa má realizovať v typických ženských povolaniach a muž zase v typicky mužských povolaniach, pretože každý z nich má k tomu svoje vlastné vnútorné predpoklady a schopnosti.
Materializmus však bez absolútneho porozumenia túto prirodzenosť úplne prehliada a vytvára niečo absurdného a neprirodzeného. Niečo, čo katastrofálnym spôsobom deformuje vnútornú podstatu žien, ktoré sa snažia byť moderným spôsobom emancipované. Týmto spôsobom totiž strácajú vnútornú oporu samé v sebe a neplnia si svoje pravé ženské poslanie. Ženy hrubnú a šliapu po jemnosti svojich citov a svojej osobnosti. Tým sa čoraz viacej stráca ich schopnosť spájania so silou Svetla, a náš svet sa stáva čoraz viacej materialistickým. Hrubé, materialistické a ateistické ženy rodia a vychovávajú materialistické a ateistické deti, a kvôli tomuto ženskému zlyhaniu sa naša civilizácia stáva čoraz viacej dutou a prázdnou. Stáva sa molochom na hlinených nohách, ktorému chýba pravá vnútorná hodnotová opora.
Všetko, čo v súčasnosti vytvárame, je preto len povrchové a vonkajškové. Je to mŕtve, pretože je to bez ducha! Je to úboho neplnohodnotné, a preto odsúdené k zániku! K zániku, ktorý na našej planéte postihol už mnohé národy a civilizácie. K zániku, ktorý je prorokovaný aj nášmu modernému svetu. A to všetko preto, že v našom univerze nie je možné dlhodobo prežiť bez spojenia s jemnou, neviditeľnou, ale všetko prenikajúcou a všetko pri živote udržujúcou silou Najvyššieho. To, čo toto spojenie má, prežije a bude prosperovať. To však, čo toto spojenie nemá, bude vystavované neustálym krízovým situáciám a nakoniec dospeje k zániku. Takto jednoducho to funguje.
No a najposvätnejším poslaním ženského rodu je zabezpečovať toto životodarne spojenie. Poslaním ženského rodu je spájať sa s jemným prúdením sily Božej vo stvorení, a v podpore tejto najvznešenejšej sily viesť všetko jestvujúce k Svetlu, k Výšinám, k Dobru a k Stvoriteľovi.
Toto dokáže jedine žena! Bez toho, že by musela rečniť, kázať, alebo nejako inak viditeľne pôsobiť. Dokáže to iba svojim tichým a nenápadným osobným vplyvom, ak je spojená so Svetlom. Práve takéto ženy potrebuje náš svet ako soľ! Naopak, súčasné moderné a emancipované ženy sú jeho nešťastím, pretože ho odrezávajú od Svetla, a tým ho smerujú do záhuby.
ooOoo
Jedine nefalšované, najčistejšie ženstvo môže prebudiť a viesť muža k veľkým skutkom! Nič iného!
ABD-RU-SHIN
vlkodlak | 22.8.2020 14:17
...co som ziscel: pri šoferovaňu, žena na mňe ňigda ňezatrubela... ľem furt dajaky zakomplexovany buzik... aľe šekerku nabrušenu mam vof dzveroch... tha ju metňem...
othon | 24.9.2020 18:37
Položili ste si niekedy otázku, kde sa v nemeckom národe vzalo presvedčenie, že je výnimočný? Že má nejaké mimoriadne poslanie? Že má stáť nad všetkými národmi sveta? Takéto tušenie a neskôr aj presvedčenie sa predsa nedá len tak vymyslieť. Musí mať nejaký reálny základ.A reálny základ skutočne má. Je však duchovný. A v duchovnom slova zmysle mal byť aj uskutočnený.
Duchovný rozmer výnimočnosti nemeckého národa ale nebol Nemcami poznaný a pochopený, a preto sa všetko obrátilo nesprávnym smerom. A síce k domnienke o vlastnej nadradenosti, na ktorej bolo postavené zvrátené právo zlikvidovať všetkých menejcenných a zaujať ich životný priestor.
Z toho, čo malo byť veľké, vznešené, ušľachtilé a prinášajúce všetkým národom zeme požehnanie, sa teda napokon stalo niečo obludné, zvrátené a neľudské, čo prinieslo našej planéte vojnový konflikt apokalyptických rozmerov.
Kde sa stala chyba? Čo sa pokazilo?
Aby sme to pochopili, bude treba začať iným národom, ktorý bol duchovne povolaný k veľkým veciam. A to bol národ židovský. V ňom sa mal narodiť Mesiáš a Spasiteľ sveta, k čomu skutočne aj došlo.
Avšak cirkevná vrchnosť židovského národa Mesiáša nespoznala a dala zavraždiť toho, kto sa zaň prehlasoval, a koho učenie a zázraky potvrdzovali oprávnenosť jeho prehlásenia.
Židovský národ zavraždil Mesiáša namiesto toho, aby prijal jeho učenie, snažil sa podľa neho žiť a pod vedením Ježiša Krista sa stal prvým národom sveta, žijúcim podľa Slova Božieho. Týmto spôsobom by medzi všetkými národmi zeme zažiaril ako jasné svetlo. A všetky národy by ho nasledovali. Tak sa mal stať z národa povolaného k veľkým veciam národ vyvolený, ktorý dokázal tieto veľké veci aj naozaj uskutočniť.
Kristus však počas svojho pôsobenia videl všetky chyby a nedostatky židovského národa, tušil aký osud ho čaká a uvedomoval si, že za nastávajúcim zlyhaním povolaného národa stojí vo veľkej miere jeho duchovná nezrelosť. Kvôli tejto nezrelosti ani nemohol povedať všetko, čo povedať chcel. Preto predniesol nasledovné slová, ktoré sú zaznamenané v evanjeliách: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám! A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd.“
To znamená, že v ďalekej dobe, kedy bude ľudstvo duchovne oveľa zrelšie, má prísť Duch Pravdy a zvestovať mu celú Pravdu.
Kolesá osudu sa začali otáčať a nový povolaný národ, do ktorého stredu mal raz prísť Duch Pravdy, začal byť pripravovaný na svoje veľké poslanie.
To poslanie bolo úplne rovnaké, ako v prípade židovského národa. Nemecký národ mal v prvom rade spoznať Ježišom zvestovaného Ducha Pravdy, mal prijať jeho učenie, čiže Pravdu Božiu, Ježišom ľudstvu zasľúbenú, mal začať podľa tejto Pravdy žiť, na základe čoho by zažiaril medzi všetkými národmi ako jasné svetlo. A ostatné národy by ho nasledovali. Nemecký národ mal teda viesť ľudstvo duchovne!
Ale ako sa vraví, pod svietnikom býva najväčšia tma. To znamená, že tam, kde malo zavládnuť najväčšie svetlo, bol zo strany jeho protipólu, zo strany síl temna vyvíjaný silný tlak, aby sa to nepodarilo a aby sa všetko zvrhlo.
A tak, ako židovský národ nespoznal Mesiáša, rovnako i nemecký národ nespoznal Ducha Pravdy. Nespoznal svojho pravého duchovného vodcu, ktorého Posolstvo mal nasledovať, a tým splniť svoju svetlú a vznešenú úlohu, ku ktorej bol povolaný.
Namiesto toho uveril falošnému vodcovi, ktorý to pôvodné, veľké a ušľachtilé obrátil v niečo obludné, pokrivené a z vrátené.
Nemecký národ bol k svojej veľkej duchovnej úlohe pripravovaný celé stáročia, a v hodine splnenia stáli za nim pomáhajúce sily celého vesmíru. Bolo to čosi nevídaného, a nemecký národ cítil a vnímal, že sa stáva stredobodom vesmírneho diania. Túto skutočnosť aj vyjadril známymi slovami: „Gott mit uns!“ Boh je s nami!
Sila všetkých podporujúcich vyžarovaní univerza, prúdiacich k nemeckému národu po dlhé desaťročia bola tak strhujúca, že v jej zneužití si fašistické Nemecko neuveriteľne rýchlo, a takmer bez boja, podmanilo celú Európu. Lebo i keď došlo k zneužitiu podporujúcich vesmírnych vyžarovaní, ich tok nebolo možné zastaviť len tak zo dňa na deň.
No a medzi iným mali Nemci i podporu živej Cnosti hrdinského boja. S jej pomocou vybudovali disciplinovanú a železnú armádu, ktorá bola takmer neporaziteľná.
Cnosť hrdinského boja je v našom univerze niečo, čo je živé. Ide o celkom reálnu, živú bytosť, jestvujúcu v jemnejšej úrovni bytia, než je tá naša fyzická. Táto živá vedomá bytosť stelesňuje ideál hrdinstva a vnútorne podporuje, vedie a usmerňuje všetkých ľudí, ktorí sa v pozemských pomeroch snažia o naplnenie ideálu hrdinského a rytierskeho boja za dobro a za správnu vec.
No a táto Cnosť stála i za nemeckým národom a podporovala ho. S jej pomocou slávili Nemci svoje prvé veľké víťazstvá. Táto Cnosť stála za nemeckým národom, pretože bol predurčený k veľkému duchovnému víťazstvu. Avšak nemecké zverstvá, vzdialené od ideálu hrdinského a rytierskeho boja za správnu vec mali za následok, že Cnosť ideálu hrdinstva dala od nich ruky preč. Nemci stratili morálne právo na víťazstvo a Cnosť hrdinstva prešla na stranu síl, bojujúcich proti nemeckému fašizmu.
Nemci nespoznali Ducha Pravdy, neuverili jeho Posolstvu a odmietli posvätný boj za víťazstvo Svetla a dobra na zemi, ku ktorému boli povolaní. Namiesto toho iba primitívne usilovali o pozemskú svetovládu. Nemecký národ preto stratil svoju povolanosť a vesmírne sily, ktoré ho dovtedy podporovali, sa obrátili proti nemu a postavili sa predovšetkým na stranu ruského národa, ktorý niesol najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny, a ktorý predstavoval jedinú reálnu silu, schopnú poraziť nemecký fašizmus.
A tak, ako ako predtým cítili Nemci, že ich podporujú sily vesmíru, tak isto, keď sa karta obrátila, cítili aj Rusi, že za nimi v ich boji stojí posvätná sila. Rusi cítili, že sú to oni, čo majú morálne právo na víťazstvo. A tiež cítili podporu Cnosti hrdinského boja, stojacu za nimi a podporujúcu ich.
Toto hrdinstvo sa v radoch ruských vojakov prejavilo nesčíselne krát a v rôznych formách a podobách. V podpore Cnosti hrdinského boja a v presvedčení morálneho práva na víťazstvo obetovali tisíce ruských vojakov vlastné životy, idúc neraz proti mnohonásobnej presile a na istú smrť.
Veľká vlastenecká vojna má v dejinách Ruska doposiaľ výnimočné miesto, pretože išlo o neopakovateľné obdobie v histórii tohto národa, kedy ho v jeho spravodlivom boji podporovali sily vesmíru a ruský národ to jasne cítil a vnímal.
V tušení týchto súvislostí vznikla známa pieseň, z ktorej doteraz mrazí, a v ktorej sa hovorí o tom, ako ruský národ povstáva v posvätnej vojne na smrteľný boj. Pieseň dokonale vystihuje strhujúce a víťazné prúdenie vesmírnych síl, podporujúcich spravodlivý boj proti silám deštrukcie a temna. Vypočujete si ju, nechajte ju pôsobiť na svoj cit a všetko toto v nej nájdete:
https://www.youtube.com/watch?v=8Y4_2Qa0QQs
I mnohé ruské vojnové filmy z obdobia druhej svetovej vojny nesú v sebe tušenie všetkých, vyššie uvedených skutočností. Takých filmov je viacero. Na mňa osobne nedávno silne zapôsobil jeden, v ktorom jasne vidieť obetavé hrdinstvo ruských vojakov, ale zároveň aj to, ako Nemci, hoci úplne na záver mohli vyhrať, v rozhodujúcej chvíli vnútorne zakolísali a ustúpili. Ustúpili, a potom už ustupovali až do Berlína, pretože Cnosť hrdinského boja a morálneho práva na víťazstvo už nestála za nimi a nepodporovala ich. Pozrite si ho:
https://www.youtube.com/watch?v=K5lBbsIXaX8
Vznešená Cnosť hrdinského boja sa však opäť približuje k zemi! A to spolu so silami Svetla, ktoré ju majú konečne očistiť od všetkého, čo je Svetlu a dobru vzdialené. Ktoré majú zem očistiť od všetkého duchovne laxného a ľahostajného, od všetkého duchovne menejcenného a duchovne mŕtveho.
Lebo Duch Pravdy, ktorého náš svet nepoznal, ľudstvo upozornil na to, že sa blíži čas konečného zúčtovania celého nášho bytia. Že Stvoriteľ všehomíra vystaví každému z ľudí účet za to, akým spôsobom využil svoje bytie. Či k požehnanému úsiliu o hodnoty večné, alebo len k nízkemu úsiliu o hodnoty dočasné. Či k naplňovaniu hodnôt ducha, alebo len k naplňovaniu hodnôt pozemských. Či k rozvíjaniu duchovného poznania, obsiahnutého v Slove Ježiša Krista a v Posolstve Kristom zvestovaného Ducha Pravdy, alebo len k poznávaniu vecí pominuteľných a k honbe za pozemským prospechom a pozemskými pôžitkami.
Na planéte Zem dochádza k rozhodujúcemu boju medzi silami Svetla a silami temna, a ten je možné vnímať aj na pozadí koronavírusovej krízy. Sily Svetla smerujú ľudí počas tejto krízy k zamysleniu sa nad sebou a nad zmyslom vlastného bytia. Svetlé sily nabádajú ľudí k zásadnému hodnotovému obratu a k duchovnému obrodeniu.
Naopak, sily temna sa usilujú zneužiť koronavírusovú krízu k absolutnému ovládnutiu ľudstva a k jeho úplnému zotročeniu.
Posledný boj nastáva a morálne právno na víťazstvo stojí jednoznačne na strane Svetla. Vzchop sa preto človeče a s hrdinskou odvahou bojuj o svoje bytie! S hrdinskou odvahou bojuj o svoje právo žiť naďalej vo stvorení. Zo všetkých síl svojej duše sa primkni k hodnotám ducha, ktoré sú hodnotami dobra, spravodlivosti, čistoty a lásky k ľuďom i k Stvoriteľovi. Jedine tak sa postavíš na stranu Svetla, ktorá zvíťazí, pretože jedine za ňou stojí hrdinská Cnosť víťazného boja za správnu vec.
Tvoja ľahostajnosť a tvoja tupá orientácia iba na hodnoty materiálne ťa však spája s temnotou, ktorá bude porazená a zničená. A ty potom budeš musieť zahynúť spolu s ňou.
Rozhodujúci boj započal! O víťazovi je už rozhodnuté! Iba každý z nás má ešte možnosť rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridá, a aký konečný osud tým pádom sám sebe nachystá.
vlkodlak | 25.9.2020 09:10
...dosc dobra uvaga, sam by som to ľepši ňenapisal... AĽE, myšľim sebe, že obrezanci še ŇEPOĽEPŠA!.. ... . kedz še ňepoľepšeľi za 2000 roky, ... . tha aňi po II. sv. vojňe še ňepoľepša... . i kedz budzeš kľekac na koľena a modľic še za jich obraceňe... . (bo ši asik TEOLOGIK, ... ja ľem LOGIK...)... zaš dožeru dakeho... ľem otazka času... ... ...
vlkodlak | 14.10.2020 14:51
...pred 2000 rokami !! DEMOKRATICKIM!! sposobom prepuščeľi BARABAŠA - zločinca... a teho druheho odsudzeľi... Terazki v 3-tišicroču robia to iste... BARABAŠA co zabil mladeho novinarika i zos snubeňicu omilosceľi a teho druheho odsudzeľi, bo rebeluje... POINTA : "DEMOKRATICKA JUSTICIA" še ňezmeňela a je furt (abo zaš) je na koňu... a judaše še šmeju...
othon | 5.11.2020 19:43
Koronavírus ako trest Najvyššieho so všetkými dôsledkami!Tento článok by nevznikol, keby som náhodou nezachytil názor na súčasnú koronavírusou krízu, ktorý sa začína čoraz viacej rozširovať medzi obyčajnými ľuďmi. A prostí ľudia hovoria, že je to trest Boží. Že nás to Boh trestá.
A paradoxne, ich konštatovanie je vo svojej jednoduchosti oveľa bližšie k pravde, ako všetky fundované hodnotenia politikov, zdravotníkov a ostatných kompetentných, vyjadrujúcich sa k súčasnej kríze. V tomto konštatovaní sa totiž skrýva jadro celého problému!
Žiaľ, pre moderných ľudí je však vo všeobecnosti príznačné, že vo vzťahu k akémukoľvek problému sa budú radšej zaoberať tisícami podružných vecí, len nie jeho podstatou. Len nie tým, čo je najzásadnejšie, najrozhodujúcejšie a prvoradé.
Takto je tomu samozrejme aj v prípade koronavírusovej krízy, ktorej čoraz intenzívnejší dopad na náš každodenný život je skutočne trestom Božím. A my všetci by sme si mali v prvom rade položiť otázku, za čo nás to vlastne Pán tak tresce?
Odpoveď je jednoduchá: za to, že robíme niečo zle, pretože ak by sme jednali dobre a správne, nebolo by nijakého dôvodu trestať nás.
A čo teda robíme zle? Čo nerobíme tak, ako Pán chce? V čom sa tak veľmi priečime Jeho Vôli, že na nás dopustil takéto súženie, ktorého konečné riešenie a definitívne vyriešenie je v nedohľadne? Toto sú zásadné otázky! Tieto otázky si je treba klásť v súvislosti s koranvírusovou krízou! Týmto smerom by sme mali uvažovať a hľadať! Keby sme tak urobili, odpovede by sme určite našli.
Ale žiaľ, týmto smerom sa myslenie ľudí neuberá, pretože naši súčasníci majú na to svoj vlastný názor. Majú svoje vlastné riešenia. Riešenia, ktoré síce majú z materiálneho hľadiska svoje opodstatnenie, ale zostanú vždy len niečím dielčím a druhoradým, pretože im chýba ambícia dopracovať sa k skutočnej podstate celého problému. A tá je duchovná! Nám však chýba ambícia problém riešiť a vyriešiť komplexne, v jeho duchovno materiálnom prepojení.
V kostoloch sa začínajú objavovať oznamy o slúžení omší za odvrátenie pandémie. Je to krok správnym smerom, ale treba si úprimne povedať, že omše a modlitby už nestačia. Veď predsa aj pred koronavírusovou krízou chodili ľudia do kostola a modlili sa, a napriek tomu k nej došlo.
Modliť sa je správne, ale už je treba úplne iného druhu modlitieb! Už je treba modlitieb činu! Už je treba, aby sa to, čo sme sa doteraz modlili, v nás samotných uskutočnilo v čine. Už je treba čin a jednanie! Už je treba viditeľnú zmenu života! Už je treba zmenu hodnotového systému!
Lebo žiaľ to, čo bolo doteraz, boli viacmenej len prázdne slová! To však, čo sa teraz od nás očakáva, je reálne jednanie. Je reálne jednanie v súlade s Vôľou Najvyššieho! A tá nám bola sprostredkovaná v Desatore prikázaní a v Ježišovom učení o láske k Stvoriteľovi a k blížnemu.
To, že nás Pán trestá, je svedectvom nedostatočnosti našich modlitieb, ktoré zostali iba v rovine slov a doteraz sa nepremenili v čin. Doteraz sa nestali konaním. Vôli Pána doteraz nezodpovedá ani náš život, ani naša hierarchia hodnôt, ani náš spôsob myslenia.
Lebo len čin sa počíta! A pretože činu niet, dopadá na nás trest Boží! Pán nás trestá, aby ukázal, aký krehký je náš svet a ako rýchlo v ňom môže všetko skolabovať, ak sa už konečne nepohneme správnym smerom.
Pán nám ukazuje, že tu je, že tu vždy bol a vždy bude, hoci náš takzvaný moderný svet už v neho neverí. A preto dáva tomuto modernému svetu pocítiť, aký je maličký. Otriasa nim aby pochopil, že musí začať fungovať na novom základe.
Lebo čas dozrel a my sa už konečne máme stať pravými ľuďmi! Ľuďmi spravodlivými, čistými, dobrými, čestnými a ušľachtilými. Ľuďmi, majúcimi v úcte blížnych i Stvoriteľa všetkého. Ľuďmi, pre ktorých sú hodnoty dobra a ducha na prvom mieste a všetko ostatné je až na druhom mieste.
Ak toto neprivediem v čin, bude konať Pán a všetkými našimi doterajšími istotami otrasie tak zásadným spôsobom, že v nastávajúcej neistote budú ľudia donútení a dotlačení hľadať jedinú pravú istotu, spočívajúcu v rešpektovaní Vôle Stvoriteľa. Spočívajúcu v poznaní Jeho Vôle a v rešpektovaní Jeho Vôle! V rešpektovaní jeho Vôle nie len prostredníctvom slov modlitieb, ako tomu bolo doteraz, ale najmä prostredníctvom svojho reálneho života. Prostredníctvom spôsobu svojho myslenia a prostredníctvom svojho hodnotového systému.
Toto je od nás očakávané a toto je jediná pravá modlitba za odvrátenie svetovej pandémie! Toto je podstata celého problému! Všetko ostatné, čo sa robí je síce potrebné, ale vzhľadom k tomu, čo máme v skutočnosti sami v sebe a so sebou z duchovného hľadiska urobiť, je len podružné. Všetkými vonkajšími opatreniami bez duchovnej zmeny v podstate len potláčame niečo, čoho podstatu nepoznáme, nechceme ju pochopiť a prijať, a preto to, iba zvonka potlačené, prepukne časom s novou silou a možno trochu iným spôsobom. Ak by sme to ale urobili naopak a riešili prednostne podstatu, jej vyriešením by zmizli aj všetky dôsledky a koronavírusová kríza by ustúpila.
Na dôkaz pravdivosti všetkých, vyššie uvedených tvrdení, sa pozrime na jednu celkom konkrétnu oblasť. A síce, na oblasť umeleckej tvorby, ktorá je súčasnou krízou mimoriadne postihnutá. Umelecká sféra je na kolenách a umelci prosia štát o pomoc, aby mohli vôbec prežiť, a aby spolu s nimi prežilo aj ich umenie.
Umelci sú totiž zväčša ľudia slobodných povolaní a nemajú stále zamestnanie. Sú preto zvyknutí na neistotu. Preto si vytvárajú finančné rezervy, aby dokázali preklenúť neisté obdobie medzi koncom jednej práce a začiatkom druhej. Preto aj istým spôsobom dokázali preklenúť prvú vlnu koronavírusovej krízy, a po jej ukončení a letnom poklese infikovaných optimisticky očakávali jesenné obdobie, kedy sa budú môcť pustiť naplno do práce.
Na jeseň však prišla ešte silnejšia, druhá vlna pandémie. Všetky umelecké aktivity sú obmedzené na minimálnu mieru alebo úplne, avšak všetky ich úspory na horšie časy boli už minuté v prvej vlne krízy. Umelci žiadajú štát o pomoc a o holé prežitie. A nakoniec im asi nezostane nič iného, ako ísť na úrady práce.
Áno, umelecká oblasť je zasiahnutá mimoriadne silným spôsobom, avšak riešenie tejto situácie má dve roviny. Prvá rovina predstavuje riešenie klasického typu, čiže cez peniaze. Cez rôzne podpory, cez rýchle, takzvané helikoptérové peniaze a podobne.
Ale peniaze nie sú všetko! Nie je to totiž také jednoduché a jednostranné, ako si to predstavuje naša civilizácia, postavená predovšetkým na peniazoch. Tento problém má aj druhú, oveľa hlbšiu rovinu. O to sa ale absolútne nikto nezaujíma, pretože ako už bolo spomenuté, nikoho ani len nenapadne ísť s nejakým problémom až k jeho jadru a podstate.
A čo je onou podstatou v tomto konkrétnom prípade? K poznaniu podstaty sa dopracujeme prostredníctvom otázky, prečo bola takto mimoriadne postihnutá práve umelecká sféra? Prečo to práve ju takto extrémne, až existenčne zasiahlo?
Pretože umenie z vyššieho hľadiska, ktoré nikoho nezaujíma, je tu na to, aby bolo vlajkovou loďou pozdvihovania civilizácie, národov i jednotlivcov k vyšším a ušľachtilejším ideálom. Umenie je tu na to, aby robilo ľudí lepšími, ušľachtilejšími a mravnejšími. Aby ich viedlo k vysokým a vznešeným duchovným hodnotám.
O týchto veciach minulé generácie vedeli a napríklad koncom 19. storočia, kedy sa pomaly začala formovať myšlienka našej národnej samostatnosti, bolo hlavným cieľom väčšiny literátov predovšetkým pozdvihovanie vlastného národa. A to po všetkých stránkach. Po stránke materiálnej, po stránke gramotnosti a vzdelania, i po stránke mravnej a duchovnej.
Alebo môžeme uviesť iný príklad. Trebárs barokovú hudbu. Jej cieľom bolo pozdvihovať duše poslucháčov k Stvoriteľovi. „Ku sláve a cti Božej!“ Toto písal Johann Sebastian Bach pod svoje notové partitúry.
A čo dnes? Dnes umenie fatálnym spôsobom rezignovalo na svoje poslanie posúvať civilizáciu, národy a jednotlivcov k niečomu lepšiemu, vyššiemu a ušľachtilejšiemu. Súčasné umenie rezignovalo na svoje pravé poslanie. Vysmialo sa z neho, prestalo byť vlajkovou loďou vzostupu a vykročilo svojou vlastnou cestou. Cestou dekadencie, úpadku, nemravnosti, vulgárnosti a obscénnosti. Umenie už neukazuje cestu nahor, ale nadol do pekiel. A súčasní moderní materialistickí a ateistickí umelci si mysleli, že to tak snáď pôjde donekonečna. Samozrejme, veľká česť všetkým výnimkám.
Avšak Ten, v koho existenciu títo „umelci“ už neveria, im dal tvrdo pocítiť, že tu je a že už má dosť toho hnoja, ktorý produkujú pod rúškom umenia. A preto toto „umenie“ a jeho tvorcov zrazil na kolená. Zahnal ich do existenčných problémov, znemožnil im produkovať ďalšiu špinu a doprial im čas na zamyslenie. Na zamyslenie nad tým, čo vlastne robia a komu tým slúžia. Daroval im priestor, aby si to uvedomili, pretože pri ich doterajšej tvorivej vyťaženosti im chýbal čas na zásadnú hodnotovú sebareflexiu.
Teraz preto čas majú a mali by ho správne využiť. Využiť tak, že zásadným spôsobom prehodnotia svoje ďalšie umelecké smerovanie a konečne pochopia, čo je pravým účelom umenia.
Tieto skutočnosti a tento pohľad však žiaľ absentuje vo všetkých debatách, venujúcich sa záchrane umenia. Hovorí sa v nich vždy len o peniazoch a o štátnej podpore, prostredníctvom ktorej by umelci preklenuli najťažšie obdobie, aby potom mohli nanovo začať s produkciou takej istej mravnej, morálnej, ľudskej a duchovnej úbohosti, ako predtým.
To, o čom sme hovorili v prvej časti textu, sa teda takýmto celkom konkrétnym spôsobom premieta do oblasti umenia. A podobným spôsobom sa to premieta do každej oblasti našej spoločnosti, ba dokonca i do nášho osobného života. Všade tam na nás v súčasnosti dopadá trest Boží!
Tento názor prostých ľudí je pravdivý, ale nesmie zostať iba pri konštatovaní. Musia z neho byť vyvodené konkrétne a zásadné dôsledky pre náš každodenný život. Musíme sa všetci spoločne i každý sám za seba pýtať, prečo na nás tento trest prichádza? Musíme sa pýtať, čo robíme tak zle, že na nás Pán niečo takéhoto dopúšťa? Musíme pochopiť, v čom sa priečime Vôli Najvyššieho, o ktorej správne pochopenie sme sa doteraz vôbec nezaujímali, a preto sme ju ani nemohli správne naplňovať. Musíme poznať Vôľu Najvyššieho, musíme poznať čo je ňou od nás vyžadované a musíme to začať napĺňať. Musíme sa hodnotovo obrodiť, pretože náš doterajší hodnotový systém bol nesprávny. Musíme sa stať novými, inými a lepšími ľuďmi. Ľuďmi skutočnými a pravými! Takými, akými nás chce mať náš Pán. Ľuďmi čestnými, spravodlivými, dobrými, skromnými, čistými, ušľachtilými, láskavými, duchovnými a milujúcimi Stvoriteľa.
Boží trest na nás dopadá preto, lebo sme od tohto všetkého na míle vzdialení. Ak to nepochopíme, ak si to nepriznáme a ak to budeme ignorovať, prídu na nás ďalšie tresty, ktoré nás budú ohýbať a tlačiť správnym smerom. A my sa buď v tomto smere ohneme a podvolíme, alebo nás Vyššia Moc definitívne zlomí. Nijakej inej strednej cesty niet.
vlkodlak | 6.11.2020 06:54
...dobre ši to napisal, aľe ši spomenul ľem jednu kopu hnoja "UMENIE", ďalša kopa hnoja je "ŠPORT"=TIPOVAŇE ... kedz ňebavia fotbal, tha tipuju, či trubka zna žonglovac na fit lopce a drepovac... ďalša kopa hnoja je SEBAPOŠKODZOVAŇE - potetovane od hlavy až po pety... typujem, že i pohlavne organy maju počmarane... humus... SILIKONY... už ňet redaktorky, moderatorky, žeby ňemala vypchate kozy... najhorše je to že to vidza dzeci a opakuju to... poznam v rodziňe 11r. dzivčatko a už zna že sebe da silikony a tetovačku... tha som jej povedzel, že ten chto jej da silikony do hrudi, tha mu zrobim džuru do rozuma... ja som ju ľem chcel odradzic.. bo eščik ňekojela... pytam še : jest vekši hnoj jak tote "PODŇKATEĽE"??? a všeľijake UŽERŇICI, REGISTROVANE labužňici... mohol by som nenovac na dva strany... chto vlastňe še boji 3 svetovej vojny?? no tote iste co i COVIDU-19...
Hangari | 6.11.2020 08:34
... . podľa elitnich sudnich znalcoch vof odboru matematika, Saba, Drábika, Plichtovej a Jakuba Godu, co znaju riešic jednu rovnicu o pejceroch neznamich, su bozim trestom i numera 14, 88 a 1488.
vlkodlak | 7.11.2020 17:10
...mňe še ľubi, že v americi su deBokrati "somarikove"... som še zašmial... NO, aľe kedz chcu zavirac pre čiselka, tha by maľi každemu občanovi zmerac pohlavny ud a obvod pasa... a kedz mu vijdu sučasňe tote 14 a 88 čiselka... tha JASNA "SIMBOLIKA"... do ťurmy na doživoce... ja som za... a tam sebe možu zos colštokom premeravac či to pravda...
othon | 26.1.2021 16:08
Z verejnoprávneho rozhlasu som sa dozvedel pre mňa osobne dosť znepokojivú informáciu, že priemerný čas vývoja vakcíny je dvanásť rokov. A všetky vakcíny, ktorými má byť očkované takmer celé ľudstvo boli vyvinuté za rok. Média však hovoria o ich absolútnej bezpečnosti a na dôkaz toho sa dávajú mnohí politici demonštratívne očkovať pred kamerami.V protiklade so všetkými tvrdeniami médií však prostá ľudová múdrosť naopak hovorí, že práca chvatná je málo platná.
Kto má teda pravdu? Úslovie našich predkov, alebo súčasní vedci a politici, presadzujúci vakcináciu aj napriek jej enormne urýchlenému vývoju?
Vezmime si trebárs príklad zamestnaného človeka, ktorý musí za dvanásť pracovných dní vykonať určitý objem práce. A predstavme si, že by túto prácu mal urobiť za jediný deň. Je to možné? A ak áno, tak potom v akej kvalite? A žiaľ, podľa mňa to bude veľmi podobné aj s vývojom vakcíny a z jeho urýchlením z dvanástich rokov na jeden.
A keďže ide o veci dosť znepokojujúce, začal som v tomto smere trošku intenzívnejšie pátrať a narazil som na nasledovné skutočnosti. Vakcíny proti pandémii boli vyvíjané v obrovských superpočítačoch, v ktorých boli simulované možné reakcie ľudského organizmu na túto látku, a zároveň všetky možné vedľajšie účinky. Robí sa to tak vždy, avšak dvanásť rokov sa potom preparát testuje na dobrovoľníkoch, aby sa v reále zistilo a eliminovalo čo najviac nežiaducich účinkov. Aby sa vychytali vedľajšie účinky krátkodobé, ale aj dlhodobé, pretože vyvíjaný preparát vám síce môže krátkodobo pomôcť, ale ak o päť alebo desať rokov budete mať veľmi závažné zdravotné dôsledky, nebude to pre vás asi veľká výhra.
Dlhodobá i krátkodobá fáza skúmania nežiaducich vedľajších účinkov však pri vývoji súčasných vakcín úplne odpadla. Testy, ktoré boli vykonané na dobrovoľníkoch sú z hľadiska potrebného dlhodobého testovania úplne bezvýznamné. Súčasné vakcíny proti koronavírusu teda stoja len na počítačovej simulácii, pričom ich proklamovaná bezpečnosť sa opiera len o v reále nepotvrdený predpoklad. Vakcína sa preto podobá jarmočnému prekvapeniu, takzvanej mačke vo vreci, z ktorého neviete čo sa napokon počas ďalších rokov vykľuje. Môže sa tak stať, že vám síce vakcína v jednej veci pomôže, ale v ďalších piatich vám uškodí. V konečnom dôsledku však zostáva na zvážení každého z nás, či bude dôverovať vedcom a ich heroickému úsiliu, v ktorom stihli za jeden rok to, čo normálne trvá dvanásť rokov, alebo či bude naopak dôverovať overenej múdrosti našich predkov, ktorá tvrdí, že práca chvatná je málo platná.
A celá vec je povážlivejšia o to viac, že nejde o vakcínu z rady štandardných vakcín, aké boli doteraz, ale o úplne nový typ vakcíny takzvanej tretej generácie. Ide teda o niečo, čo tu ešte doteraz v boji proti vírusom nebolo použité. To znamená, že v takomto prípade by logicky mala byť doba testovania vakcíny pred jej reálnym použitím ešte oveľa dlhšia, ako štandardných dvanásť rokov.
A pri podrobnejšom skúmaní danej problematiky sa objavili aj iné znepokojujúce skutočnosti. A síce, podrobné analýzy záberov propagačného očkovania zdravotníkov, politikov a rôznych významných osobností.
Dôkladná analýza niektorých týchto záberov totiž dokázala, že to nebolo naozaj! Že to bolo len akože! Že boli použité rôzne finty, ako sú ihly, zasúvajúce sa pri tlaku do svalu dovnútra, ale vyzerá to, akoby prenikali do tela. Alebo boli použité takzvané divadelné či filmové injekcie, pri ktorých to tiež vyzerá veľmi vierohodne, ale v skutočnosti je to len akože. V skutočnosti je to podvod!
Záver je nasledovný: ak politici hovoria o potrebe vakcinácie čo najväčšieho počtu obyvateľstva, je to jedna vec, ale ak to majú podstúpiť oni sami, je to druhá vec. Ide o prístup, vyjadrený našimi predkami úslovím: Z cudzieho krv netečie! Z toho všetkého vyplýva, že kto má informácie, ten sa do očkovania príliš nehrnie.
A preto žiaľ, vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam vyznievajú mnohé, navonok pekne znejúce frázy o pomoci tým najzraniteľnejším, trebárs starým ľuďom v rôznych sociálnych zariadeniach, ako určité pokrytectvo. Práve pre ich zraniteľnosť a ich ľahkú ovplyvniteľnosť im totiž všetkým bude plošne aplikovaná vakcína bez toho, že by sa ich niekto na niečo pýtal.
Súčasný voľný prístup k informáciám nám teda umožňuje dostať sa aj k informáciám, odhaľujúcim druhú, odvrátenú tvár vakcinácie. A je na každom z nás, či ich bude skúmať, alebo nie. Človek môže tieto veci ignorovať, môže sa sa z nich vysmiať a môžu mu byť ukradnuté a ľahostajné. Každý z nás sa však sám za seba a vo vzťahu k sebe samému bude nútený rozhodnúť, ako sa on osobne k vakcinácii postaví. Či sa dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať! Každý z nás pôjde v tomto smere sám so svojou vlastnou kožou na trh, a potom jedine on sám ponesie všetky dôsledky svojho vlastného rozhodnutia.
Úplne na záver chcem preto popriať nám všetkým, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme zvážili všetko pre a proti, a to aj na základe iného druhu informácií než sú tie, ktoré každodenne počúvame z médií. Lebo zdravie má každý z nás len jedno!
mam dosť | 26.1.2021 18:34
odkial cerpes mudrosti?zo straznej veze?
Hangari | 27.1.2021 05:30
... .od vedcoch, tipoch ma dosc, Krajci, Matelko, Jarcuska, Flegr, Krcmeri, Primula, Goda... .stac sluchac a takoj si virtualne zaockovani.
vlkodlak | 27.1.2021 19:53
...dze prepňeš, tha ľem ihly a strikačky... to ňemaju tote teľevizie co vyšelac??? a kedz budze toten virus mutovac, treba ho i pomenovac... napriklad : MATELKO-20, IDIOT-21... . atd... a kedz mutuje virus, tha mutuje i vakcina (zato ju vivinuľi tak rychlo)... pre OTHOŇA: - toten virus je na švece znamy už 50 roky- zos afriky... (kukňi: EBOLA, SARS)... afričaňi ho rozňesľi po švece (migranci)... včera som še doznal zos spravoch, že degeše robia na gadžoch... ňe opačňe...
xelen | 29.1.2021 22:42
Prosím, nechoďte sa očkovať, vyčkávajte. POTREBUJEM sa predbehnúť ale nie som celebrita, či tenista. Spadám do poslednej skupiny a príde na mňa rad dakedy v septembri.Čím menej sa Vás pôjde očkovať, tým skôr príde rad na MŇA. Buďte solidárni s jediným priznaným homosexuálom na pis.sk. Chcem cestovať, chodiť po obchodoch, navštevovať známych, neobávať sa nezodpovedných... mám plno plánov a elánu.
Opakujem, nikto Vás nenúti sa očkovať. Ani Matovič Vás neprinúti, ani Pellegrini, ani Záborská. Nemusíte ísť nasilu. Poradovníky sú plné. Každý jeden vypadnutý z poradovníka ma posunie dopredu. V tomto mi vyhovuje Vaše opatrný prístup vo vťahu ku vakcíne.
othon | 2.3.2021 19:33
Zamysleli ste sa nad tým, prečo má u niektorých ľudí covid nákaza ľahký, až dokonca nepostrehnuteľný priebeh, avšak určité percento populácie je vystavené tomu najťažšiemu priebehu? Uvažovali ste, prečo mnohí z toho vyviaznu bez ujmy, niektorí musia ísť do nemocnice a niektorí zomrú? Prečo je to tak a čo v každom z nás predstavuje spúšťací moment najťažšieho priebehu nákazy? Keby sme totiž toto poznali a mohli proti tomu podniknúť zodpovedajúce opatrenia, mohli by sme znížiť počet ľudí hospitalizovaných v nemocniciach. A čo je najdôležitejšie, predovšetkým počet ľudí, ktorí nákaze podľahnú. Takýto spúšťací moment musí existovať a aj existuje, a my si o ňom povedzme niečo viac.Tento spúšťací mechanizmus je duševný! Je to duševné a celkom špecifické vnútorné rozpoloženie, alebo vnútorný stav v akom sa niektorí ľudia nachádzajú. A práve tento ich vnútorný stav, čiže ich osobitý spôsob vnímania a videnia reality je tým, čo predstavuje určitú živnú pôdu, o ktorú sa nákaza zachytí, pevne sa v nej zakorení, vyrastie a nakoniec prinesie svoje plody v podobe ťažkého priebehu choroby.
Náš spôsob myslenia a vnútorného naladenia teda prestavuje istý druh pôdy, ktorá je konfrontovaná s realitou koronavírusovej nákazy. V určitej, pre toto semeno vírusu nevhodnej vnútornej pôde jednoducho nedostane príležitosť vyrásť a časom v nej zahynie. Avšak v inej, vhodnej pôde nájde pripravené vynikajúce podmienky pre svoj rast, a preto v nej vyrastie, rozvinie sa a nakoniec môže spôsobiť aj smrť.
Ľudia ale žiaľ nevedia, že ide o princíp, na akom funguje prevažná väčšina chorôb. Choroby majú svoje duševné príčiny. Ide o už zmienené, špecifické vnútorné duševné naladenie človeka. Ono predstavuje vhodnú pôdu pre rozvinutie takej alebo onakej choroby.
Kto sa hlbšie zaujíma o veci duchovné vie o tejto skutočnej a najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto pri liečení choroby postupuje tak, že ako každý iný človek lieči svoje telo, to znamená že ide k lekárovi, alebo sa pokúsi o nejaké alternatívne liečenie.
Zároveň však vie, že každá choroba je len vonkajšou manifestáciou skrytého, vnútorného stavu disharmónie. Vie, že každá naša choroba je len dôsledkom tejto vnútornej príčiny, a ak sa chceme naozaj vyliečiť, musíme sa liečiť komplexne. To znamená, že musíme liečiť ako telo, tak i dušu! Musíme teda na jednej stráne riešiť vonkajšie dôsledky, čiže našu chorobu, a to prostredníctvom oficiálnej alebo alternatívnej medecíny, avšak na druhej strane musíme zároveň riešiť skryté, vnútorné, duchovné príčiny, a to prostredníctvom zmeny nášho myslenia a našich vnútorných postojov.
Toto je komplexný a správny prístup k liečeniu, a každý kto má oň záujem, môže v súčasnosti na internete veľmi ľahko nájsť rôzne zdroje, objasňujúce duchovné príčiny chorôb. A to jednoducho tak, že si toto slovné spojenie dá do vyhľadávača. Tak môže zistiť, čím sa on osobne odkláňa od harmónie a akým spôsobom sa má popri telesnej liečbe svojej choroby duševne meniť, aby znovu dosiahol stratenú vnútornú harmóniu.
No a po tomto nevyhnutnom úvode sa už dostávame k našej téme, a to k najťažšiemu priebehu koronavírusovej nákazy, zasahujúcej pľúca. Preto sa teraz bližšie pozrime na skryté, vnútorné, duševné príčiny chorôb, prejavujúce sa ochorením, ba až zlyhaním pľúc. Pozrime sa na to, aký celkom konkrétny nesprávny vnútorný stav dáva vzniknúť tomuto typu chorôb, a pozrime sa i na to, akým spôsobom sa máme vnútorne naladiť a preladiť, aby sme vnútornú príčinu pľúcnych chorôb v sebe eliminovali.
Špecifikom vnútorného života ľudí, náchylných k zápalu pľúc je neprimerané, príliš dlho trvajúce hromadenie niečoho negatívneho. Môže ísť o zúfalstvo, únavu a strach zo života, alebo o citové rany, ktorým nie je dovolené aby sa zahojili. Môže ísť o pocity neschopnosti, nezvládania situácií a beznádeje. Môže ísť o pocit, že si človek nezaslúži žiť naplno, pretože pľúca predstavujú schopnosť prijímať život. Alebo môže ísť tiež o podvedomú snahu obmedzovať slobodnú vôľu iných, čiže o snahu nenechať druhých dýchať.
Akým, spôsobom, alebo akým vnútorným naladením tento negatívny stav napraviť?
Mali by sme sa snažiť dať svojmu životu "šťavu". Mali by sme sa zbaviť upätosti a obáv, že niečo urobíme zle. Mali by sme začať žiť naplno a radostne prežívať všetko, čo nám život ponúka. Mali by sme celý svoj život prijímať s radosťou a láskou. Mali by sme odpustiť.
Tieto dôležité informácie by mali poznať a hlboko si uvedomiť ľudia s komplikovaným priebehom nákazy, ale samozrejme aj ľudia úplne zdraví. A to preto, aby sa dokázali vnútorne správne naladiť, a tým eliminovať duševnú príčinu, vytvárajúcu možnosť vzniku najťažších pľúcnych komplikácií prostredníctvom koronavírusovej nákazy. Môžeme sa im totiž vyhnúť, ak si dokážeme tieto veci včas uvedomiť a vnútorne na sebe zapracovať. A to všetko samozrejme popri normálnej liečbe na koronavírus. Takýto je správny komplexný prístup, ktorý zvyšuje možnosť úspešného uzdravenia. Ale zvlášť treba podotknúť, že rozhodne najlepšia zo všetkého je prevencia.
Tieto zásadné skutočnosti nie sú ale ani zďaleka všetko, čo by mali ľudia vedieť a čo by si mali uvedomiť, pretože tieto skutočnosti majú aj svoje ďalšie presahy. Presahy, spočívajúce v pochopení, že nie len choroby, ale všetko vonkajšie dianie okolo nás má svoje skryté, vnútorné duchovné príčiny.
A to znamená, že aj to, čo v súčasnosti prežívame v podobe pandémie musí mať nejakú svoju hlbokú vnútornú príčinu, na základe ktorej sme boli všetci uvrhnutí do neuveriteľnej neslobody a do najrozličnejších obmedzení. To všetko prežívame preto, lebo presne tak, ako sa my dnes cítime neslobodní a obmedzovaní, sa už dlhšiu dobu cíti náš duch. My ľudia sme totiž bytosti ducha, avšak existenciu ducha a jeho potreby dlhodobo ignorujeme. Svojho ducha sme vo svojom vnútri uvrhli do väzenia a do neslobody, a nedoprajeme mu sa rozvíjať, pretože sme sa jednostranne zamerali len na matériu a na napĺňanie svojich materiálnych potrieb. Nič iné nás nezaujímalo. Nezaujímal nás náš duch, uväznený a zabudnutý kdesi v zastrčenom kúte nášho vnútra. Nezaujímala nás jeho nesloboda, v ktorej chradne a trpí.
A tento dlhodobý chorobný stav materialistického ľudstva sa podobne, ako pri každej chorobe, napokon prejavil aj navonok. A tak sa nesloboda nášho ducha, uväzneného za mrežami našich nekončiacich materiálnych prianí nakoniec transformovala do vonkajšej reality tak, že sa my sami stávame neslobodní a obmedzovaní. Transformovala sa do reality, v ktorej sme my sami zbavení slobody a uvrhnutí do väzenia rovnako, ako sme to urobili a stále robíme vlastnému duchu.
Nikdy nerobte iným to, čo nechcete, aby iní robili vám!
Nikdy nezotročujme a neväznime vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami väznení a zotročení! Nikdy neupierajme slobodu a slobodný rozvoj vlastnému duchu, pretože potom budeme aj my sami zbavení slobody! Nikdy neobmedzujme a neutláčajme vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami utláčaní a obmedzovaní!
Ale pretože ľudia na toto všetko nedbali, pretože upierali slobodný rozvoj a slobodu vlastnému duchu, pretože ho utláčali a obmedzovali, prišlo na nich niečo, čo ich samotných pripravilo o slobodu a slobodný rozvoj, a čo ich samotných utláča a obmedzuje.
V súčasnosti preto navonok prežívame presne to, čo sme si vnútorne zasiali. A zvíťaziť nad pandémiou sa nám zatiaľ nedarí preto, lebo popri všetkých tých testovaniach a očkovaniach nikoho ani len nenapadne riešiť súbežne s nimi aj skrytú, duchovnú príčinu daného stavu. A ak aj časom prostredníctvom očkovania potlačíme pandémiu, avšak bez pochopenia a odstránenia skutočných, vnútorných príčin tohto stavu, to vnútorne neriešené a nevyriešené časom prepukne ešte silnejším a zdrvujúcejším spôsobom.
V súčasnosti totiž žijeme v prelomovej dobe, ktorá nás bude tlačiť k duchovnej slobode. A my buď začneme konečne hľadieť na potreby nášho ducha, alebo ho budeme chcieť aj naďalej držať v neslobode, za čo však dopadne nevídaná nesloboda na nás samotných. A dopadne na nás až tak, že nás úplne zotročí a možno napokon aj zahubí.
Čo je to teda sloboda ducha a čo znamená?
Je to vrúcnosť citu, postavená nad chladnú rozumovú racionalitu.
Je to spravodlivosť, láska, úcta a dobro, prejavované voči každému človeku bez rozdielu.
Je to čistota a ušľachtilosť mysle i tela.
Je to ohľaduplnosť a súcit s ľuďmi i s prírodou.
Je to skromnosť, jednoduchosť a materiálna nenáročnosť.
Je to poznanie a naplňovanie skutočného duchovného zmyslu nášho bytia, ktorým je návrat do duchovnej ríše, nachádzajúcej sa v blízkosti Stvoriteľa.
Je to snaha pomáhať ľuďom a myslieť na iných viac, ako na seba.
Je to snaha poznávať a naplňovať Vôľu Stvoriteľa, čo je prejavom pravej lásky k Nemu.
Toto všetko je prejavom slobody ducha, ktorá je v súčasnosti od nás všetkých vyžadovaná, pretože len ona jediná má schopnosť vyliečiť dnešný chorý svet a dať mu pravú slobodu.